Tragédie

„To je...mŕtvola,“ povedal Shikamaru a so zvrašteným obočím sa pozeral na modrajúce telo akéhosi chlapa pravdepodobne po štyridsiatke, ktorého nikdy v živote nevidel. Po prsia bol prikrytý plachtou. Sakura vysunula jeho telo a stála pri jeho hlave, zatiaľ čo Sasuke so Shikamarom po bokoch.
„To by človek v márnici nečakal,“ poznamenal Sasuke a, ignorujúc Shikamarov pohľad, spýtavo sa pozrel na Sakuru, „Čo si nám na ňom chcela ukázať?“

I.

„Tak čo? Prišiel si na niečo?“ spýtal sa Sasuke Shikamara znudene, keď sa prehrabával spismi, ktoré im dala Tsunade, v ich kancelárii.

V Sune dnes bolo počasie klamlivé. Zatiaľ čo svietilo Slnko ako zvyčajne, vonku povieval silnejší vietor a aj piesok lietal sem a tam a udieral jej do očí. Ruky mala zovreté okolo seba celú cestu, až kým sa nezastavila pri známom dome. Pozbierala odvahu a zazvonila. Dlho rozmýšľala, či sem má naozaj chodiť. Vo dverách sa objavila škára a žena vykukla von.
„Ahoj Aneko. Deje sa niečo?“
„Neviem. Chcela som sa len porozprávať.“

Hinata u mě zůstala celé to odpoledne a povídala si se mnou. Vyprávěla mi o tom, co se děje v Listové, jaká se Listová snaží být, jak to tu chodí a slíbila mi, že až se uzdravím a budu zase v pohodě, že se mnou projde celou Konohu a ukáže mi ta nejzajímavější místa. A mezitím se mě každou chvíli ptala, jestli už mi je líp, jestli mi není zima, jestli nemám hlad nebo žízeň.

Sasuke so Shikamarom kráčali po hlavnej ulici, v popoludňajších hodinách preplnenej ľuďmi, a mierili ku hlavnej budove Hokage. Hoci bolo vonku krásne počasie a už dlhšiu dobu nikto nezomrel, nedalo sa povedať, že by na tvárach mali šťastný výraz. Tsunade im sľúbila minimálne dvojtýždňovú dovolenku, no akosi si to zrazu rozmyslela. Ráno im od nej prišiel list, v ktorom písala, že sa o tretej majú zastaviť v jej kancelárii. Nezabudla dopísať: Urgentné!!! A dvakrát to podčiarkla. Tri výkričníky a podčiarknutie.

1

Svět se mi neustále vysmíval, mně, tomu největšímu hlupákovi ze všech.
„Nepodávej nežádanou ruku,” odbyl jsem jej příkře. Jak si jen mohl myslet, že ji přijmu. Ucouval a změřil si mě pohledem.
„Myslel jsem si o tobě víc, nezapomínej, tady hloupí nepřežijí.”
Upřímně se mi povytáhly koutky do úsměvu, tak tvrdohlavě opakoval to, že tohle není hra pro děti, až jsem mu začínal bezmezně věřit. Jenže to mělo jeden háček, každá hra byla věnována hloupým dětem. Hned jsem však změnil tvář.

Vždy, keď padá noc
sa zamýšľam.
Výkriky sa mi prevŕtavajú do mozgu.
Srdce mi zbesilo tlčie,
hoc ťa už nevidím.

To moje prekliatie
si vláčim ako vrece zo sebou.
Je mojou klietkou,
sestrou aj milenkou,
aj otcom, ktorého som nikdy nepoznal.

A ona na mňa zabudla.
Vyšumel som z jej predstavy,
presne ako vyšumí adrenalín
pri prichytení.
Zostal mi len prázdny pohľad.

Som len jeho tieň.
Učil ma a dával mi rozumy.
Realita môže byť vysvetlená rôzne,
zoslabený mi vravel
a jeho myseľ sa zadúšala od smiechu.

Podvedený sa necítim.

Vydala ten typ výkriku, ktorý ľudia vydávajú tesne pred smrťou a začala sa na lakťoch plaziť dozadu. Neuvedomovala si, že zviera ešte viac znervóznie. V ušiach jej znelo len jej srdce, dážď a vrčanie. Žiadnu zbraň u seba nemala a chakru mala zablokovanú. Tmavý tieň sa ku nej blížil a ona cúvala, kým sa jej nepošmykla ruka a ona nespadla do blata. Okolo nej sa rozprsklo pár kvapiek vody. Zavrela oči a výkrik s ručaním sa zladili. Po pár sekundách jej prišlo, že je stále priveľmi živá. Otvorila oči.

1

Spokojne som si vydýchol, v okamihu, ako som odložil posledné dopísané dokumenty k blížiacim sa chuunínskym skúškam. Bolo s tým neskutočne veľa práce. Viac ako po iné roky. Bolo to zapríčinené tým, že tento rok sa ku skúškam hlásilo oveľa viac genínov aj mimo hlavných krajín a miest. Bolo ich oveľa viac ako som si pôvodne myslel a mnohé z nich boli ukryté pred svetom na miestach, o ktorých sme doteraz ani nevedeli.

Zdravím vás čitatelia pri ďalšej časti, v ktorej si konečne vychutnáme aj romantiku
Vychutnajte si dnešný diel a pre tých, ktorým sa páčil film The Great Gatsby sa bude páčiť aj nasledovná skladba, ktorá bola k dielu pridelená
Ako vždy neváhajte zanechať hodnotenia, názory i postrehy- Za všetko vám budem vďačný a na prípadné komentáre sa náramne teším

1

Bola už hlboká noc a obloha bola zatiahnutá, a tak Sasukemu na cestu Konohou svietili iba lampy. Rýchlym krokom prechádzal okolo budov a pomaly ani nevnímal okolie. Pred sebou mal iba svoj cieľ- miesto, kam sa mal čo najskôr dostaviť.
Hoci vyzeral pokojne ako vždy, myseľ mu pracovala na plné obrátky. Pred očami sa mu mihali obrazy z ich poslednej misie a jedna myšlienka chaoticky vystriedala druhú. Nechápal, ako sa niečo také mohlo stať. Jednoducho mu to nešlo do hlavy. Ako mohol niekto niečo také urobiť?

Po jídle mě Tsunade se Sakurou zavřely do pokoje, kde nebyly žádné potenciální zbraně, a daly mi drogu, po které jsem nemohla používat chakru. Když za mnou zaklaply dveře, měla jsem další okno. Molitan na zdi byl rozškrábaný a měla jsem jeho zbytky za nehty. Čekalo mě pár velmi zábavných měsíců. A taky zábavné byly. Vyrývala jsem do polstrovaných stěn abstraktní obrazce, polovinu času jsem o sobě nevěděla a tu zbývající polovinu jsem se snažila věrohodně předstírat, že mi Sakuřino jídlo chutná.

1

Ešte som mal jeden deň. Jeden deň, kým sa vráti Sakura a Tami. Posledný deň na to, aby som to celé uzavrel.
Aby som pochopil pravdu.

„Aj dnes vyrážaš na misiu?“ prerušila mlčanie.
Nepovedal nič, ale opretá oňho chrbtom, zacítila, ako súhlasne kývol hlavou.

Slnko pálilo ako každý iný deň a okolo nej bolo plno kameňov, do ktorých boli vytesané mená. Cintorín.

Prešlo niekoľko týždňov a ona sa stále nemohla zbaviť viny. Asi sa jej nikdy nezbaví. Pred ostatnými hrobmi bolo položených niekoľko všelijakých kvetov, ktoré možno mali byť krásne, ale bola to Suna, bolo tu Slnko a ony vyschli a lupene opadali.
„Neznášal kvety,“ ozvala sa prvýkrát. Bola to ona, kto sem chcel ísť. Sasori stál vedľa nej a pohľadom jej dával najavo, že tam nechce vôbec byť.

"Co se ti stalo, Naruto?" Povzdychla si v hlavě. Najednou uslyšela něčí kroky. Rychle se schovala do koruny stromu a sledovala ninju, který si to mířil přímo k tábořišti. Sakura se pořádně zakoukala na osobu a rozpoznala blonďaté vlasy.
"Ne! To není on! Určitě ne!" Zakřičela v mysli, ale ve skutečnosti jen mlčky dál pozorovala tu postavu.
"Ale co to má za truhlu?"
"To sis opravdu myslela, že si tě nevšimnu?" Ozval se chladný a posměvačný hlas. Sakura strnula. Ten hlas...to je...
"Naruto!" Vyjekla nevědomky. Ihned si zakryla pusu. Ale bylo to k ničemu.