Hokage no Uchiha (I.) 005: Návrat domov

Zdravím vás čitatelia pri ďalšej časti, v ktorej si konečne vychutnáme aj romantiku
Vychutnajte si dnešný diel a pre tých, ktorým sa páčil film The Great Gatsby sa bude páčiť aj nasledovná skladba, ktorá bola k dielu pridelená
Ako vždy neváhajte zanechať hodnotenia, názory i postrehy- Za všetko vám budem vďačný a na prípadné komentáre sa náramne teším

1

Keď som zbadal moje malé dievčatko, usmial som sa. Bola taká nádherná a nevinná. Sladká ako jej matka, ktorá jej pustila ruku, aby sa ten malý anjelik mohol dostať ku mne.
„Tatoooo!“ vykríkla z plných pľúc, hoci ju nebolo počuť o nič viac než tichú myšku, no ja som ju aj tak počul jasne. Srdce mi poskočilo od šťastia a rozbehol som sa k nej, aby som si ju mohol privinúť do náručia.
„Tami!“ zvolal som šťastne a pevne ju uchopil. Ihneď sa mi obtočila okolo krku ako had, pevne stisla a dala pusu na líce, ktorú som taktiež opätoval.
„Ako bolo, zlatko?“ opýtal som sa jej na čo ma pevnejšie objala a zasmiala sa.
„Vybone.“ odpovedala spokojne. „Uo Gaaua bol supej.“
„To som rád. Musíš mi všetko povedať.“
„Uhm!“
Položil som ju a chytil za ruku.
Moja žena, Sakura sebavedomo a hrdo kráčala ku mne a úsmevom na perách a vrúcnym pohľadom, ktorý mi tak dlho chýbal.
Žiť bez nej je nekonečné utrpenie. Je jedno koľko spolu strávime času, nikdy ho nebude dostatok.
(A to jej božské telo!) pomyslel som si, ako som sa nevedel prestať vynadívať. (Tie dokonalé krivky tela, pevný zadok a mohutné poprsie do ktorého už len zaboriť tvár a...)
Upustil som z tej predstavy aj keď som cítil sliny v ústach, ktoré som ihneď prehltol.
„Sakura.“
„Sasuke“
Ľavoú ruku som položil na jej dokonalý zadok a jemne ho stisol a pravou rukou som ju objal okolo ľavej lopatky.
Zapriadla ako mačka a začali sme sa vášnivo bozkávať.

2

„Ach, Sasuke.“ slastne zašeptala, keď si spotená prehodila plachtu cez nahé telo.
Ja som sa zvalil na ľavý bok, aby sme si mohli hľadieť do očí a hoci aj ja som bol spotený, nezakryl som sa. Nikdy som sa nezakrýval. Jednu ruku som si podložil pod hlavu, zatiaľ čo druhou prechádzal prstami po jej ladnom tele.
Spokojne prižmúrila oči a veľmi pomaly si navlhčila hornú peru.
Neodolal som a opäť ju pobozkal, no v okamihu ako sa naše jazyky stretli som pocítil krč a musel som sa stiahnuť.
(Zdá sa, že nateraz som dosiahol svoj limit. Do čerta, kto už len by sa chcel bozkávať s ochabnutým...) a hoci by som rád pocítil jej chuť v ústach, po tom všetkom jazyk skrátka nezvládal.
Potichu sa zasmiala.
Odhalila moju slabosť. Presne vedela na čo som myslel.
Pomaly mi prechádzala prstami po hrudi a jemne ma škrabkala.
Postupne presúvala ruku, potom nohu, panvu až sa ocitla na mne, pohladila ma po jemnom strnisku a teraz viedla ona.

3

Keď som sa prebudil nad ránom celý dolámaný, ale spokojný, Sakura ešte tvrdo spala prevalená ku mne chrbtom. Pri každom výdychu slabučko zapriadla ako spokojná mačka.
Aby aj nie, veď zo mňa takmer vypustila dušu. Takú divokú ako túto noc som ju naposledy videl počas svadobnej noci a medových týždňov.
To boli najkrajšie spomienky aké som kedy mal. A že ich až tak veľa nebolo.
Pravda, mohli sme sa takto odreagovať po dlhej dobe. Tami ostala na noc u Ino, ktorá sa starala o Narutove deti po tom čo zmizol.
Otočil som sa na rúžovlasú spiacu bohyňu, než som si navliekal spodky. Pravou rukou si podopierala prsia a nevedomky nimi natriasla.
Hoci som to urobil nerád, ale musel som sa otočiť, nakoľko istá časť mňa začínala tuhnúť a robiť prácu navyše sa mi už fakt nechcelo.
Prehodil som si cez seba tenký plášť a vyšiel na terasu.
Ľahol som si na hojdačku a v jemnom a pomalom rytme sa rozkolísala, kým prvé jarné lúče vychádzali na horizonte a oslnili vŕšky hláv Hokage vytesaných do skaly.

4

„Láska.“ ozval sa anjelsky hlas z diaľky. „Zobuď sa.“ hrejivý dotyk mi prechádzal po krku, po hrudi, uvoľnenom bruchu. Keď som pocítil príjemné dráždenie v oblastí podbruška, napol som svaly na bruchu a pootvoril oči.
Videl som rozmazane, ale tú vôňu a rúžové vlasy by som spoznal kdekoľvek.
„Dobré ráno.“
„Aj tebe.“
V okamihu ako som ju chcel bozkávať sa ladne odtiahla.
„Prinesiem raňajky.“ skonštatovala pobavene po mojom márnom pokuse ju rozpáliť.
Kým sa vrátila ponaťahoval som svaly a zadíval sa na slnečnú oblohu bez jediného mraku.
Bolo neskutočne nádherne a teplo. Skôr to vyzeralo ako jeden z letných dní než jarných.
„Nech sa páči. Tvoje obľúbené.“ dodala spokojne a položila predo mňa miešané vajíčka s usmiatou tvárou uprostred tvarovanou zo slaniny a po okolí bola nakrájaná zelenina.
Rýchle, jednoduché a chutné.
„Ďakujem.“
Usmiala sa a v tichosti sme si vychutnávali jedlo, kým sme obaja po sebe pokukovali.

5

Deň bol neúnavne dlhý a náročný. Nielenže ma čakala kopa papierovania a správ z okolitých krajín i sektorov, ale Kakashi ešte k tomu ochorel.
(Ochorel alebo si len chcel vychutnať ďalšiu časť perverzných kníh od autora, ktorý sa inšpiroval Jiraiyom?)
Vsádzal som na druhú možnosť, ale nemal som mu to nijak za zlé.
Sakura sa vrátila na post veliteľky Anbu a bezpečnostných jednotiek, ktoré miesto zastupovala Tenten a Rock Lee.
To bolo na tomto mieste dokonalé. Všetci sme sa dopĺňali a tvorili život v Konohe čoraz lepším, dokonalejším. Kiba a Shira vyučovali na akadémií spolu s Choujim a Ino, ktorí sa taktiež venovali aj misiám ako schopní a veliaci jounini. Ino naďalej pokračovala v obchode s kvetinami a Shikamaru s Konohamarom pracovali v informačnom a špionážnom stredisku.
Hoci som Shikamarovi nedokázal odpustiť, že on bol jedným z dôvodov prečo Hinata umrela, svoju prácu vykonával viac než výborne.
Ale ani to neodčiní fakt, že za jeho smrť mohol on. Tá jeho neopatrnosť.
Zakaždým keď som si na to spomenul ma rozpálilo vnútro a žalúdok sa zvíjal v kŕčoch.
(Mohol som ju zachrániť. Mohol...)

6

Žena v červenom sa spokojne dívala na Hinatu, ktorá naposledy vydýchla.
(Hlúpa ženská) pomyslela si a chladne sa usmiala.
Fascinoval ju pohľad na žltovlasého ninju, ktorého zachvátila zúrivosť. Tie emócie, ktoré zmiešal v chakre...
(Takže ona bola tvoja... to je smutné) dodala škodoradostne a vychutnávala si všetky negatívne emócie, ktoré vo vzduchu cítila.
Svojim spôsobom ju to veľmi vzrušovalo. Keď sa zdvihol pálčivý vietor, jeho dotyk ledva cítila.
(Tomu vravíš teplo?) odfrkla si. (Ja som oheň! V porovnaní so mnou je toto úbohé.)
To čo sa však stalo potom ju prekvapilo. Žltovláska zachvátila zúrivosť a jediným mohutným skokom rozrazil steny, ktoré ho delili od ďalšej časti ninjov.
„Sasuke!“ zreval hrdelne z plných pľúc a plnou silou vrazil do zeme, v ktorej sa vytvoril mohutný kráter.
„Naruto, dosť!“ zvrieskla naňho Sakura, zatiaľ čo Sasuke sa ho snažil spacifikovať ďalšími rukami Susano´o, ale márne. To Naruto ešte väčšmi rozzúrilo.
„SASUKE!!!“ bolo to také bolestivé skríknutie, aké človek počuje len raz za život.
Akoby sa niečo v danej osobe zlomilo a stratila nádej.
Stratila svetlo.
Sasuke sa zdesene díval na besniaceho priateľa, ktorý sa čoraz viac utápal v žiale a ponáral do večnej tmy.

7

(Kde si, Naruto? Čo sa s tebou stalo, priateľu?)
To ale bol len zlomok myšlienok. Taktiež som si premietal Orochimarovu spomienku z chrámu. Na tú ženu, meč, Hinatu...
Všetko neustále dokola v nádeji, že nájdem, že postrehnem detail, ktorý mi unikol v tom rýchlom slede udalostí.
(Zbytočné...)
Nedokázal som rozpoznať jediný detail, ktorý by ma posunul vpred, okrem nápisu na zbrani, ktorá zabila Hinatu.
(Hotzen) bol som presvedčený, že nikdy v živote som o niečom podobnom nepočul. (Kde to len nájsť? Kde mám začať hľadať?)
Povzdychol som si a vrátil späť k papierovaniu.
(Taký krásny deň a ja ho trávim tu.) skonštatoval som smutne a snažil sa dokončiť prácu čím skôr, aby som si mohol vychutnať aspoň chvíľu z dňa aj napriek tomu, že slnko už zapadalo.

8

Po horúcej sprche so Sakurou som si ľahol do postele. Obaja sme boli unavení a predsa len sme sa vybláznili v sprche, hoci nie tak ako noc predtým, ale aj tak to bolo super. Tami ostala ešte dnes u Ino, náramne sa tam zabávala.
„Dobrú noc, láska.“
„Dobrú, Sasuke.“
Pobozkali sme sa na dobrú noc a behom pár minút obaja tvrdo zaspali.

9

Muž v maske prechádzal okolo mňa v polkruhoch a vychutnával si deštrukčné majstrovské dielo, ktoré vykonal nad Konohou.
„Nemôžeš ma zastaviť.“ prehovoril takmer bez záujmu.
Bol taký chladný a odmeraný. Pôvodne som sa nazdával, že mu utrpenie, chaos a smrť spôsobujú radosť, možno aj rozkoš, ale teraz sa zdalo, že to skôr robí z pobavenia.
(Alebo z nudy?)
Viem, že to bol len sen, nočná mora, ale aj tak som dúfal, že to urobil z pobavenia a nie z nudy.
„Prečo?“
„Opäť tá istá nudná otázka.“
„Tak na ňu odpovedz!“
Zasmial sa a oprel sa a zábradlie terasy pracovne, z ktorej mal dokonalý výhľad.
„Takmer dokonalé.“

10

Sen sa rozplynul.
Prebudil som sa na bolesť v podbrušku. Rozmazane som sa tam pozrel. Neprekvapilo ma, že na mne bola Sakurina noha, čo ma svojim spôsobom upokojilo.
Čím viac sa mi snívalo o Konohe a tom nepriateľovi, tým viac som nadobúdal pocit, že toho muža poznám.
Akoby som s každým snom začínal chápať aj podstatu a motívy.
Bol uzavretý a napriek tomu otvorený. Bol mi podobný. To čo ho poháňalo vpred bola rovnaká pohnútka ako kedysi u mňa.
Pomsta.
Tentoraz som vyšiel von na terasu nahý, nemal som chuť sa zbytočne obliekať, veď prečo aj, keď bola hlboká noc a v Konohe vládol úplný kľud.
Na ulici nebolo ani živej duše, občas sa sem a tam prešli strážni ninjovia dbajúc na poriadok a bezpečnosť.
Jediné čo tu bolo nebezpečné boli moje sny.
Zovrel som ruky v päste. Nech bol ten muž zo sna ktokoľvek a ak vôbec existuje, a ak mal v pláne to čo sa mi zakaždým zazdalo, tak by som sa nezadržal pred ničím aby som ho zastavil.
Sny sú sny, ale Konohu ubránim aj keby to bolo to posledné čo by som urobil.
(Niet nikoho, kto by ohrozil môj domov a vyšiel z toho bez ujmy. Som predsa Uchiha Sasuke a Konoha je môj domov.)
Pozrel som sa smerom, kde sa nachádzal Inin dom, bola tam tma. A Sakura si pokojne vychutnávala sny.
Ako veľmi som bol za obe vďačný. Aj za post Hokageho, za všetko.
Bol to ideálny život, na ktorom by som nič nemenil.
Vrátil som sa späť do postele a zozadu objal Sakuru, ktorá sa pritúlila.
Po chvíli som opäť zaspal bez nočných môr.

Koniec