Romantika

Podľa Indru bola dedina, ktorej mal pomôcť, krásna. Vôbec nepredpokladal, že po takej úmornej ceste sa dostane na miesto plné zelenej trávy, úrodnej pôdy, krištáľovo čistej vody a modrej oblohy. Všade, kam sa ráno pozrel, to len rozkvitalo životom. Lenže ten život sa týkal iba prírody.

Farebné prskavky sa odrážali na temnom pozadí v temnote jeho očí. Dynamicky menili pozície i odtiene za doprovodu nemalého hluku. Vzduch sa plnil štipľavým zápachom, ktorý obkresľoval siluety okolo Sasukeho. Inuzukovci stáli uprostred ich veľkého dvora a kochali sa novoročnou nablýskanou veselicou nad nimi.

Na úvod po 3 rokoch:

Pre prípad, že by ste si potrebovali občerstviť pamäť a chceli si príbeh prečítať od začiatku, klik sem: Láska z Konohy 1 - Kiba?

Tsunade si vydýchla. Kiba pred chvíľou takmer objavil Katemu v jej kancelárii. Slávnej Hokage by to neprekážalo, ale toto bola jedna z vecí, ktoré musela rozhodnúť Katema. Ak sa chcela ešte na pár chvíľ ukryť pred návratom do predošlého života, nemohla jej to vyčítať.

---

Sedmačtyřicátý díl – Dost už bylo gest 2

Po pokojnom lete začalo byť v dedine rušno. Vojna sa pomaly blížila. Všetci schopní ninjovia boli povolaní a rozdelení do skupín podľa znalosti boja. Delili sa na boj na diaľku a na blízko, na ľudí zo záchrannej jednotky, pohotovostnej, výzvednej atď. V dedine bol vyhlásený najvyšší stupeň pohotovosti. Potraviny, ktoré boli bežne dostupné, už neboli tak jednoducho k zohnaniu. Všetky potravinové konvoje boli prísne kontrolované.
Bývalá škola, do ktorej chodili Naruto a Chouji, zaviedla vojenskú prípravu. Všetci ju museli absolvovať dvakrát týždenne.

Spolu s prvými slnečnými lúčmi prichádzala aj mladá Tamiko k Indrovmu nocľahu. Kráčala po mokrej tráve, ktorá sa trblietala po pohladení ranným slnkom. Vo vzduchu sa odrážala vlhkosť a mužov dočasný príbytok bol ešte ponorený do rannej hmly. Z uhasených ohňov pri ceste stúpal jemný biely dym a do nosa jej udrela príjemná vôňa zhoreného dreva.

[hide=Kde začať?]Zdravím všetkých fanúšikov ZK (teda ak sa tu vôbec ešte nejaký nachádzajú )
...čo povedať? No...v prvom rade PREPÁČTE za dlhú dobu, ktorú ste museli čakať. Nejdem hovoriť, prečo to všetko tak dlho trvalo. Je to mnohoraká story by som povedala. AVŠAK! V posledných mesiacoch sa už dostávam do písania a konečne prišiel na radu aj Zmätený Kazekage.

Jemné plamene ohňa ľahko osvetľovali mužovu tvár. Jeho predtým červené oči sa zmenili na čierne, ale stále sa v nich odrážala sila. Bledá tvár zvýrazňovala jeho jemné, matné pery a špicatý nos. Svetlohnedé, dlhé vlasy mal vpredu nesúladne rozhádzané a zopár prameňov mu padalo do tváre. Vzadu ich mal zopnuté do chvosta s bielou gumičkou. Aj cez oblečenie mohol človek rozoznať jeho svalnatú postavu, z ktorej by sa zatajil dych nejednému dievčaťu či žene.

Chouji písal Ino ešte veľa listov. Na žiaden ale nedostal odpoveď. No Chouji bol vytrvalý. Naruto nebol pri všetkých, no presne si pamätá na jeden z listov, ktorý pre Ino písal. No, teda skôr nepísal. Postrihal články zo ženských časopisov svojej mamy a pridal tam aj nejaké básne, ktoré našiel v matkiných knihách.

Šestačtyřicátý díl – Dost už bylo gest 1

Bohužel jsem se opět přesvědčila, že učinit rozhodnutí a následně ho zrealizovat, jsou dvě naprosto odlišné věci.
Uplynul skoro týden a já se stále plácala na mrtvém bodě. Ač jsem usilovným dumáním nad činností, která by mě aspoň z poloviny uspokojovala, trávila hodiny, nedařilo se mi nic kloudného vymyslet. Nejspíš to bylo mou vnitřní potřebou dělat něco ušlechtilého, co by se byť jen z části vyrovnalo záchraně životů, jenže s nefunkční chakrovou soustavou jsem si o takové práci mohla nechat maximálně zdát. Ano, byla tu možnost vrátit se do nemocnice, přijmout pozici konzultanta, nebo nastoupit na nejnižší pozici zřízence, což se mi bytostně příčilo, když jsem se mnohdy přes bolest a pocení krve vyšvihla takřka do jejího vedení.

Tento vymyslený príbeh sa bude odohrávať v dobe, keď Hagoromo - Sennin šiestich ciest poslal svojich dvoch synov Indru a Ashuru do dvoch rôznych oblastí, aby vyriešili ten istý problém s Božským stromom. Zameraný bude hlavne na Indru. Príjemné čítanie

Láska verzus sila a moc

Slnečné lúče lenivo dopadali na tvár čiernovlasého dievčaťa. Kvapky potu sa zaleskli na jej bledej tvári a po malých potôčikoch dopadali na tmavú tuniku. S roztrasenou rukou si ich zotrela a napriek slnku sa pozrela na kopec, z ktorého vyrastal ten strom...
Veľmi veľa si toho nepamätala spred obdobia, keď v ich dedine panovalo sucho, hlad a nedostatok vody. Počasie im tiež veľmi neprialo, a keď k nim zavítal vytúžený dážď, voda im vystačila len na pár dní.

Keďže sa vojna blížila, vyššie akadémie začali byť otvorenejšie a prijímali čoraz viac študentov na základe menej prísnych kritérií. Povoľovali dokonca aj prestupy z iných škôl. Zhodou okolností boli aj Naruto s Choujim vo veku, kedy kritériá povoľovali prestup. Žiaci z A-čka a B-čka sa išli potrhať, aby sa dostali na lepšiu školu. V Narutovej a Choujiho triede sa takýmito vecami ani nezaoberali. Vedeli, že je to pre nich strata času.

Pětačtyřicátý díl – Ještě furt je lepší vstát, než už se neprobrat

Když jsem se probudila a namáhavě od sebe odlepila pláčem nateklá víčka, hleděla jsem do tmy. Párkrát jsem dezorientovaně zamrkala a zatěkala očima po místnosti, jenž se díky měsíčnímu svitu pozvolna rýsovala v Narutův obývák. Za pomoci loktu pravačky a dlaně druhé ruky jsem se opatrně nadzvedla. Bolelo mě za krkem a necítila jsem ucho. Pomalým, krouživým pohybem jsem si protáhla krční páteř, načež jsem si prsty promnula rozhycovanou a částečně odumřelou tvář; obojí následkem dlouhého ležení na mladíkově stehně. Napřímila jsem se do plného sedu a pohlédla na majitele skromného apartmánu, s bezvládně svěšenými pažemi se zády opíral o gauč, hlavu měl přitom zakloněnou v evidentně nepříjemné pozici, pootevřenými ústy mu sem tam uniklo zachrápání.

Naruto si nepriznal, že má Choujiho rád. Najmä pre jeho šialenstvá a odvážnu povahu. Veď kto iný by sa odvážil do testu napísať také somariny a riskovať tým výsmech celej triedy? Kto iný by sa opovážil vydať čo i len hlásku na hodine s Ibikim? To si teda riadne zavaril...

Vlak sa pomaly blížil do svojej zastávky. Keďže som bol myšlienkami inde, takmer som si ho nevšimol. Nastúpil som až v poslednej chvíli, keď ma z hlbokých myšlienok vytrhol ruch okolo idúcich, ktorý striedavo vystupovali a nastupovali na vlak.
Posadil som sa a dumal ďalej. O práci, o rodine a podobne. Teraz som mal na takéto veci času a času. Odkedy som odišiel zo svojej funkcie Hokageho na dôchodok som mal akosi veľa voľného času. Prenechal svoje miesto Sarade Uchihovej, dcére môjho teraz už dobrého kamaráta (nebolo to tak vždy).

Dívám se na něj a je mi zle. Tak rychle se změnily mé city.
Kde je ten muž, který vášeň v mém nitru dokázal rozdmýchat?
Kde je ten muž, který lásku ve mně probudil a spolu se mnou ji v extázi vykřičel do černočerné noci?

V Skrytej Súmračnej bol skoro pol roka. Do jeho osemnástich narodenín ostávalo len pár dní a už mu bolo jasné, že ich neoslávi v Konohe. Keď teraz nad tým rozmýšľal, až tak mu to nevadilo. Sasuke je určite ešte na cestách a aj tak by neprišiel. Sakura zas zavalená prácou v nemocnici, stopro zabudne ako vždycky. A Kakashi-senseiovi by sa aj tak nemohol pozrieť do očí. Misia, ktorou ho poveril, sa ťahala a niečo podstatné mu stále unikalo.

KAPITOLA PRVNÍ
VÝCHOD SLUNCE

Tiše, tak krásně tiše se čeřily drobné vlnky na hladině rybníčku, kam na okamžik přilétly ptáci. Shikaku věděl, že by se měl vrátit k těm zatraceným papírům, protože je Kakashi potřeboval co nejdřív, ale nedokázal odvrátit hlavu. Bylo až moc lákavé odejít nad hladinu, odejít pod hladinu, potopit se do milosrdné tmy a nevylézt. Kolikrát nad tím už v minulých letech přemýšlel a kolikrát přemýšlel, že o tom řekne kamarádům ve zbrani. Jenže Chouza s Inoichim by to nepochopili.
Nikdo by to nepochopil.
Nikdo, protože slova někdy prostě nestačí a nedokážou vyjádřit.
Násilím odvrátil hlavu, až mu luplo za krkem a zjistil, že na něho z druhé strany pokoje napjatě zírá syn.

Už prešiel takmer rok od Sasukeho odchodu. Aj keď som ti sľúbil ho nájsť, stále sa mi to nedarí.

Veľmi na mrzelo, že sľub, ktorý som ti vtedy dal, som ani po roku stále nedodržal. Pamätám si to, ako by to bolo včera. Ako si ma o to žiadala. Ako si prosila, aby sa Sasuke vrátil. Pretože ti na ňom záleží. No záleží je asi slabé slovo. Bola si do neho zamilovaná - stále si. Aj keď som sa snažil ťa zaujať, nikdy som nebol stredom tvojho záujmu. Dokonca ani okrajom. Keď niekto spomenie meno Sasuke. No...