Kým som ťa spoznal, 3. - Volá sa Ino

Keďže sa vojna blížila, vyššie akadémie začali byť otvorenejšie a prijímali čoraz viac študentov na základe menej prísnych kritérií. Povoľovali dokonca aj prestupy z iných škôl. Zhodou okolností boli aj Naruto s Choujim vo veku, kedy kritériá povoľovali prestup. Žiaci z A-čka a B-čka sa išli potrhať, aby sa dostali na lepšiu školu. V Narutovej a Choujiho triede sa takýmito vecami ani nezaoberali. Vedeli, že je to pre nich strata času. Ibiki, ako aj ostatní učitelia, ktorí mali tú „česť“ vyučovať v D-čku, nebol vôbec prekvapený z ľahostajnosti žiakov. Asi ho preto nikto nemal rád. Vedel iba buzerovať, nie povzbudzovať. Slová ako: „vy to zvládnete,“ alebo: „pridajte, a všetko je možné,“ či „aj snaha sa cení,“ boli nemožné.
Chouji si spomenul na deň, keď sa mu za jeho buzeráciu pomstil.

V jeden slnečný deň ležali Naruto a Chouji cez prestávku na tráve a kukali na mraky. Naruto mu navrhol, aby sa už vrátili do triedy.
„Ach. No tak dobre teda,“ odpovedal mu neochotne Chouji a postavil sa.
Ako tak išli cez areál, všimli si, že v sklade cvičných zbraní sedí Ibiki. Kontroloval tam, či sú všetky zbrane na svojom mieste a či sú v poriadku.
„Aha, pozri,“ stopol ho Chouji a ukázal na sklad, kde bol Ibiki.
„No a?“ odvetil mu ľahostajne Naruto.
„Ty to nevidíš?“
„A čo mám vidieť?“ mykol plecom.
„No predsa JEHO.“
„Áno vidím.“ Naruto vykročil smerom do triedy.
Chouji ho dobehol.
„Nemyslíš, že je ideálna chvíľa mu čosi vyparatiť?“ postavil sa pred neho Chouji. „Za to všetko, čo nám na hodine robí. Ako nás ponižuje, šikanuje...“
„Ak si chceš zarobiť na riadny prúser, prosím.“ Naruto dal pred seba ruky na obranu.
„Fajn. Urobím to sám,“ Chouji ohrnul nosom a odišiel smerom ku skladu.
Opatrne sa priblížil, chytil závoru, a vtom mu niekto položil ruku na plece. Oblial ho pot. Keď sa obzrel, stál tam jeho kamarát Naruto.
„Takmer som sa zbláznil. Prečo si sa vrátil?“ karhal ho Chouji.
„Sme kamaráti. Keď už budeš mať problém, nech sme v tom spolu.“
Naruto si to nerád priznával, ale Chouji mu svojimi šibalstvami a odvahou prirástol k srdcu. No nikdy by mu to do očí nepovedal.
„Ak chceš, aby to vyšlo, nesmú ťa vidieť. Takže ma potrebuješ,“ povedal nahlas a odišiel za roh strážiť, aby ich nikto nevidel. Keď Chouji z celej sily zatvoril dvere a zasekol ich závorou, obaja utekali do triedy.
Na poslednej hodine, ktorá bola zároveň aj poslednou v tomto školskom roku pred letnými prázdninami, sa zastavil v ich triede školník spoločne s Ibikim. Bol strašne rozzúrený. Žilka na čele mu pulzovala a s rozčúlením v tvári sa obzeral po žiakoch v triede. Naruto, sediac pred Choujim, na neho nenápadne hodil očkom. Chouji mu dal mimicky najavo, aby na sebe nedal nič poznať.
„Boli ste to vy! Prídem na to, ktorý z vás to bol, a potom si ma neželajte!“ kričal po nich.
„Počkať. Čo sa stalo? Nerozumiem, o čo tu ide,“ zastavil ho Iruka, ktorý mal práve výučbu v triede.
„Ide o to, že niekto profesora Morinoa zamkol v sklade. Keď som ho našiel, závora bola založená.“
Iruka začal obhajovať žiakov, že sú síce akí sú, ale určite by neboli schopní niečoho takého. Pozrel sa na nich a všetci súhlasne, no trochu vydesene kývali hlavou.

Konečne prišli letné prázdniny. Žiadne úlohy, stres, ani učitelia - tyrani. Naruto a Chouji sa počas roka stali tak dobrými kamarátmi, že aj niektoré dni prázdnin trávili spolu. V jeden deň sa vybrali vlakom k moru, na hranice Zeme Ohňa. Rozprestreli si deky a ľahli si. Počasie bolo príjemné. Slnko svietilo už od skorého rána, takže si to užívali. Vtom si Chouji niečo všimol.
„Naruto, aha!“ udrel ho do ramena.
Naruto sa posadil a šúchal si boľavé miesto. Potom sa pozrel smerom, kde sa pozeral jeho kamarát. Na brehu, len kúsok od vody, boli ony - dievčatá, ktoré Chouji prenasledoval neúspešne už niekoľko mesiacov.
„Osud ma odmenil za moju trpezlivosť,“ nespúšťal z dievčiny oči.
Dievčatá si vyzliekli šaty, pod ktorými mali dvojdielne plavky, skočili do vody a plávali k bójke.
„Poďme za nimi,“ postavil sa Chouji, „mám dobrú príležitosť sa s ňou zoznámiť.“
„Pri ich tempe pochybujem, že ich dostihneš. Nechcem podceňovať tvoje plavecké schopnosti, ale v porovnaní s nimi mám o teba vážne strach.“
„Ale no tak. Nebuď slaboch. Si môj kamarát. Poď tam so mnou, prosím.“
Naruto krútil hlavou, ale vykročil smerom k vode spolu s Choujim. Obaja vošli do vody a začali plávať k dievčatám, ktoré už boli takmer pri bójke a chytali sa otočiť.
Choujimu aj Narutovi pomaly začali dochádzať sily. Náhle prišla silná vlna a zmietla ich pod hladinu. Keď sa Naruto vynoril, začal hľadať svojho kamaráta, no nikde ho nevidel. Zrazu ho niekto chytil popod pazuchy a ťahal na loď. Bol to rybár, ktorý všetko videl. Opýtal sa ho, či je v poriadku. Naruto prikývol a prehodil si mokré vlasy rukou dozadu.
„Môj kamarát! Kde je môj kamarát?“ nakláňal sa z lode a začal sa obzerať po hladine.
„Nemaj strach. Tvoj kamarát je tam,“ ukázal rybár smerom na breh, kde Chouji ležal horeznačky a nad ním sa skláňali dve dievčatá.
Keď Naruto vystúpil z loďky, ktorá hneď od plávala, všimol si, že sú to tie dievčatá. Neznáma Yamanaka a jej kamarátka.
Chouji sa po chvíli prebral a vykašľal vodu.
„Je to v poriadku. Prebral sa.“ povedala Yamanaka s úľavou.
„To sú zasa oni Ino,“ postavila sa jej kamarátka a oprášila si piesok z kolien. „Vy nás sledujete?!“ zvýšila hlas a pozrela na oboch.
„Nie... My sme...“ Naruto zo seba horko-ťažko súkal dôvod.
Ony ale na jeho zdôvodnenie nečakali a rýchlo odchádzali preč. Naruto si povzdychol.
„Si okej?“ Pozrel na Choujiho, ktorý sa stále váľal v piesku.
„Konečne viem, ako sa volá. Ino. Yamanaka Ino.“ Na tvári sa mu rozťahoval nepatričný úsmev.
Pár dní po incidente s dievčatami sa Chouji a Naruto rozhodli zájsť za mesto na lúku, kde si precvičovali hádzanie shurikenmi. O mesiac začíne znova škola, tak aby nevyšli z cviku. Do vlaku nastúpila aj Ino so Sakurou. Chouji šťuchol do Naruta. Naruto zaúpel. Presne vedel, čo má Chouji v úmysle - znova ju chcel sledovať a rozprávať sa s ňou.
Keď dievčatá vystúpili, chalani išli za nimi.
„No zbohom. Tí chalani nám nedajú pokoj.“ povedala Sakura, keď si všimla, že ich “nenápadne“ sledujú.
„Sakura, nechaj ich, keď ich to baví,“ odvetila Ino.
„Musíme sa ich striasť. Na tri. Raz, dva, tri!“
Po tom, ako Sakura odpočítala, sa rozbehli po chodníku. Bežali k chlapcovi, ktorý ich čakal pri dome Ino. Mal na sebe námornícku uniformu, takže ju pyšne nosil aj mimo školy. Tým dával najavo, že navštevuje námornícku akadémiu.
„Aha, to je Sai,“ ukázala na neho Ino.
Dievčatá mu hneď všetko povedali, preto sa chalani radšej stiahli.

Po ďalšom mesiaci leňošenie letných prázdnin skončilo a Chouji, Naruto aj ostatní ich spolužiaci sa vrátili do školy. Chouji sa mu hneď pochválil, ako včera napísal list pre Ino.