Kým som ťa spoznal, 5- Rozlúčka s kamarátom

Po pokojnom lete začalo byť v dedine rušno. Vojna sa pomaly blížila. Všetci schopní ninjovia boli povolaní a rozdelení do skupín podľa znalosti boja. Delili sa na boj na diaľku a na blízko, na ľudí zo záchrannej jednotky, pohotovostnej, výzvednej atď. V dedine bol vyhlásený najvyšší stupeň pohotovosti. Potraviny, ktoré boli bežne dostupné, už neboli tak jednoducho k zohnaniu. Všetky potravinové konvoje boli prísne kontrolované.
Bývalá škola, do ktorej chodili Naruto a Chouji, zaviedla vojenskú prípravu. Všetci ju museli absolvovať dvakrát týždenne.
Naruto sa vrátil zvonka, kam sa chodil len tak potulovať, keď si našiel medzi dverami lístok.
„Ahoj kamarát. Nezastihol som ťa doma. Ako iste vieš, do vojny musia narukovať všetci ninjovia. Odklad majú iba študenti, takže došlo aj na mňa. Zajtra sa u mňa koná rozlúčková párty a budem rád, ak prídeš. Chouji.“
Naruto nemal nad čím váhať a ihneď na druhý deň prišiel za Choujim domov.
„Ahoj,“ pozdravil ho.
„Takže si prišiel,“ povedal Chouji radostne, že sa znova po dlhom čase vidia.
„Toto som si nemohol nechať ujsť. Veď ktovie, kedy sa zase uvidíme.“ Naruto sa oprel o pult vedľa Choujiho. „Kam ťa vlastne posielajú?“
„Ach, kamarát. Ani sa nepýtaj. Až do Zeme Horúcej vody,“ povzdychol si Chouji, a pritom si utrápený hodil do úst zemiakový lupienok.
Naruto zvraštil obočie.
„Zem Horúcej vody? Takú ani nepoznám.“
„Ani sa ti nečudujem. Je to riadne ďaleko. S mamou sme to hľadali na mape. Je to na západ od Konohy. Až cez dve ďalšie zeme - Zem Rieky a Zem Piesku.“
„Tak to je teda hrozne ďaleko. A prečo práve tam?“
Za Narutovým chrbtom sa zrazu ozval hlas Choujiho mamy.
„Chlapci, nestojte tu! Chouji, máš tu hostí, tak hádam nebudete debatiť v kuchyni.“
Keď mama odišla, Chouji a Naruto sa pobrali k ostatným. Cestou mu Chouji odpovedal na otázku.
„Do väčších zemí posielajú tých, ktorí sú skvele trénovaní, alebo ovládajú výnimočné techniky súvisiace s ich “vznešeným“ klanom. No a my ostatní ideme do tých menších a menej významných zemí.“
Keď Chouji vyprevadil posledných hostí, nakoniec vyprevadil aj Naruta.
„Prajem ti veľa šťastia. A píš mi odtiaľ. Aby som vedel, že si v poriadku.“
Chouji prikývol. Potom ho ešte na okamih zastavil.
„Počkaj ešte. Mohol by si pre mňa urobiť láskavosť, kým budem preč?“
„Samozrejme. Akú?“
„Ak čisto náhodou niekde stretneš Ino, vo vlaku, alebo hocikde inde, prosím, povedz jej najnovšie správy. Teda o mne. Veď rozumieš.“
Naruto sa díval na skľúčený kamarátov výraz. Sklopil zrak a súhlasne kývol hlavou.
„Poviem. Keď ju zazriem, všetko jej poviem.“
O niekoľko dní žiaci z prípravky, do ktorej chodil aj Naruto, nastúpili na povinné brigády do výrobne ninja zbraní.
„Aké máme šťastie, že žiaci majú vďaka štúdiu odklad a nemusia narukovať,“ započul Naruto baviť sa medzi sebou dvoch svojich nových spolužiakov.
Vtedy si spomenul na Choujiho. Trochu si aj vyčítal, že ho v tom nechal sám. Teraz mohli byť spolu. Aj keď odvelení niekde na druhom konci sveta.
Naruto stále čakal, že od Choujiho príde list. Aspoň jeden. No nič nechodilo. Pripisoval to tomu, že ako nováčik má veľa práce.
O niekoľko dní však konečne list prišiel. Chouji doložil aj fotografiu. Na tej fotke ho priam nespoznával. Bol strhanejší ako v deň, keď ho videl prvýkrát škole. Bolo vidieť, že vojna na ňom už zanechala následky.
„Drahý môj kamarát,“ stálo v prvom riadku, „prepáč, že píšem po tak dlhej dobe, ale panuje tu prísny režim. Ráno vstávame o piatej. Celý deň musíme byť v neustálej pohotovosti. Hneď prvý týždeň ma odvelili k bráne, kde strážime spolu s ďalšími nováčikmi z mojej divízie. Potom sme išli na pár dní na more. Už ani neviem, kedy som sa naposledy poriadne vyspal. Ale dosť už o mne. Ako sa máš ty? Čo prípravka? Stretol si už Ino? Ako sa má? Ja viem, mám priveľa otázok. Ale prosím, všetko mi napíš, kamarát. Budem čakať na tvoj list. Chouji.“
Naruto si povzdychol nad papierom a premýšľal, o čom by mal napísať skôr. Keďže Ino nestretol, tieto otázky vynechal.

Prešlo niekoľko dlhých a ťažkých dní, ako to už počas vojny chodí. Keďže nepriatelia pomaly obsadzovali každý kút aj v Zemi Ohňa, Hokage vyhlásila, že odklad pre študentov sa ruší. Aj Naruto, spolu s novými kamarátmi z prípravky, musel narukovať. Zaradili ho do Tímu Sedem pod kapitána Hatake Kakashiho. Prvý deň tréningu nebol jednoduchý. Kapitán Kakashi síce vyzeral ako starý pán v rokoch, ktorý by mal miesto trénovania ninjov sedieť doma, obklopený psami a pod dekou čítať nejaké romány s prasačinkami, no zdanie klamalo. Bol v najlepšej kondícii. Naruto sa vracal z jeho tréningov tak ubolený a unavený, že už chápal Choujiho výzor na fotke.
Po niekoľkodňovom tréningu, keď už Kakashi usúdil, že jeho tím je plne pripravený, nadišiel čas prvej misie v Medvedej Zemi. Odvtedy to bola samá drezúra. Spali vonku na zemi pri ohni. Keď oheň vyhasol, zobudili sa založiť nový, aby nezamrzli. Kráčali celé dni. Jediný pokoj, ktorý mali, bol na záchode, ktorý bol - ako inak - len v lese.
Ďalšiu noc mal zvláštny sen. S Choujim stáli na móle a pozerali sa smerom k moru.
„Moja posledná cesta, kamarát,“ povedal Chouji, pozerajúc na vodu.
„Ako to myslíš?“ opýtal sa ho Naruto.
„Cítim to. Je to také zvláštne. Hovorí sa, že ninja vie, kedy nastane jeho koniec.“
„Prosím ťa, netrep! Sľubujem ti, že keď sa vrátiš, pôjdeme spolu za Ino. Konečne sa jej prihovoríš.“
Chouji sa otočil k nemu, vytiahol v náprsného vrecka pero a podal mu ho.
„Daj ho za mňa Ino. Pripomeň jej, že som ten chlapec, ktorý ju ako študent tak prenasledoval,“ pousmial sa kútikom pier.
Potom sa Chouji pomaly vytrácal ako hmla. Až nakoniec nebol.
Naruto sa zobudil. Chvíľu sa pozeral na ostatných spiacich členov svojho tímu. Potom sa otočil na chrbát, pozerajúc na hviezdy, premýšľal nad tým, čo to bol za sen.
Po vyše týždni sa vrátil domov a tam už na neho netrpezlivo čakala mama, aby mu povedala smutnú správu. Pred týždňom Chouji zahynul na mori. Naruto vyvalil oči a batoh mu spadol z ruky. Cítil sa ako v inom vesmíre. Nevedel sa z toho spamätať. Po chvíli odišiel do svojej izby. Sadol si na posteľ a vzal do ruky vankúš. Zaboril doň tvár a začal kričať, čo hrdlo vládlo. Keď sa upokojil, spomenul si na sen spred týždňa. Uvedomil si, že Chouji sa s ním prišiel rozlúčiť.