Zápisník Naruta

Už prešiel takmer rok od Sasukeho odchodu. Aj keď som ti sľúbil ho nájsť, stále sa mi to nedarí.

Veľmi na mrzelo, že sľub, ktorý som ti vtedy dal, som ani po roku stále nedodržal. Pamätám si to, ako by to bolo včera. Ako si ma o to žiadala. Ako si prosila, aby sa Sasuke vrátil. Pretože ti na ňom záleží. No záleží je asi slabé slovo. Bola si do neho zamilovaná - stále si. Aj keď som sa snažil ťa zaujať, nikdy som nebol stredom tvojho záujmu. Dokonca ani okrajom. Keď niekto spomenie meno Sasuke. No...

Stále som si hovoril „Čo na ňom vidí?“ Ničomu som vtedy nerozumel, pretože som v ňom videl konkurenciu. Vedel som, že kým je tu Sasuke, tak ja pre teba budem iba vzduch. Nech som sa snažil akokoľvek ťa zaujať. Nevšímala si si ma.
Teraz už prešiel rok. Stále sme ho nenašli. Síce sme už dospeli, ale city sa nikdy nezmenia. Ani tie tvoje k Sasukemu. No bohužiaľ ani tie moje smerom k tebe. A to je zničujúce. Náš Tím má už iba dvoch členov.

Nie je to Sasuke, vedľa koho si. Aj keď by si si to asi priala viac. Ja viem. Aj keď si mi raz vravela, že si na Sasukeho zabudla. A že ti už nezáleží na človeku, ktorý sa takto zachoval. Neveril som ti. Hovorila si to iba preto, aby som sa netrápil. No to, čo si povedala, bolelo ešte viac. Trápilo ma to ešte viac, ako by si len mlčala. Vedel som totiž, že to nemyslíš vážne. A že mi to hovoríš len preto, aby si ma zastavila.

Ty, ktorá mnou na Akadémií - ale aj po nej - pohŕdala. Mala si ma za paka, za idiota. A teraz hovoríš, ako ma miluješ?! Nie. Musí to byť lož. Som si istý, že ma nemiluješ. Možno sa tvoje city ku mne zmenili. Ale nie natoľko, aby si ma milovala. Berieš ma iba ako kamaráta. Bolelo ma, keď si povedala tie pekné slová. Vedel som totiž, že to nemyslíš vážne. Tieto slová mali patriť predsa Sasukemu a nie mne! Nebrala si ohľad na to, že ťa mám stále rád.

Popravde už ani sám neviem. V tej chvíli som sa cítil zvláštne. Myslím si, že práve Hinata bola tá, ktorá bola vtedy pri mne. A možno mi aj niečo hovorila. Ale naisto to neviem. Bol som vtedy tak ponorený do myšlienok, že som o ničom nevedel.
Aj keď je už Sasuke dlho preč, ty sa tváriš stále rovnako. Neukazuješ navonok svoje trápenie. Viem, že kdesi vo vnútri plačeš. A možno plačeš celé noci. No držala si to v sebe. Nikdy si pred nami neuronila ani len slzu.

Bola si tak dobrá dokonca aj na mňa. Aj napriek tomu, že ešte pred pár rokmi by mi to ani len nenapadlo.
Teraz tu na tieto riadky píšem slová, ktoré by som sa ti neodvážil povedať do očí. Zrejme by som dostal ďalšiu nakladačku ako vždy. Päsťou do tváre alebo tak...

Aj keď som ti to nikdy nepovedal. Bola si tou, ktorá mi dobíjala energiou. Nech už si ku mne bola akákoľvek. Moje city k tebe sa nikdy nezmenili. Nikdy. Vždy, keď sa trápiš, chcel by som ťa silno objať. Objať a šepnúť ti do ucha, že všetko bude v poriadku. Chcel by som tvoje slzy smútku premeniť na slzy šťastia. Aby si sa vždy len usmievala. Stačí, ak sa na mňa usmeješ a môj deň je hneď oveľa krajší. Dobíjaš ma energiou a odvahou. Áno, si to práve ty.
Často som počúval, že neviem, čo je to láska, pretože nemám rodičov. Blbosť. Nie je to o tom, či ich máš alebo nie. Každý má v sebe niečo, čo ho donúti ľúbiť. Nech už je akýkoľvek.

Len tak sám. Ja a ty. Len my dvaja. Aby som mal konečne odvahu ti povedať všetko. Všetko to, čo som ti nikdy nepovedal. A ty by si sa usmiala. Aspoň trochu. A možno by si ma aj objala. Ako v mojich snoch o tebe. Spolu by sme ležali v tráve, a dívali sa na mraky. Viem, znie to sentimentálne. Ale byť s tebou, čo i len chvíľu sám, ma robí tým najšťastnejším na svete.
Zaujímalo by ma, či aj ty máš niekedy také sny. Sny so mnou. Možno aj máš. Len mi to nechceš povedať. Možno zo strachu. Možno z toho, že si nerozhodná. A možno tvoje srdce bije pre nás oboch. Aj mňa aj Sasukeho. Ale ty si možno nahováraš, že pre neho viac.
Možno na mňa naozaj občas myslíš.

Veď prečo by si sa so mnou potom bavila a zároveň mi nadávala, aký som idiot. Možno aj ja mám niekde hlboko vo vnútri teba miesto. Len sa to snažíš potláčať. Potláčať a hnať na povrch len city k Sasukemu.
V deň, kedy sa rozhodneš pátrať po ňom na vlastnú päsť, ťa chytím za ruku a poviem, že ťa nenechám ísť samú. Nikdy by som ťa nepustil samú vrhnúť sa do nebezpečenstva. Pocit, že sa už nevrátiš, ma nenechá spať ani sekundu. Aj keď ťa milujem, radšej obetujem svoj život. Len aby si ty bola šťastná.

Bola si to práve ty, ktorá ma prosila, aby som Sasukeho doviedol späť. Ten okamih budem mať navždy pred očami. V ten deň si veľmi plakala. Neviem, čo sa stalo noc pred tým. Ale viem, že ti musel Sasuke veľmi ublížiť. Nie len svojim odchodom. Určite ti povedal niečo, čo ťa ranilo, mrzelo. No napriek tomu si ma s plačom žiadala, aby som ho doviedol späť. Priam si naliehala. Nemohol som pre teba urobiť nič viac, nič menej, len ti to sľúbiť. Bol som odhodlaní doviesť ti Sasukeho späť aj za cenu, že jedného dňa si ťa miesto mňa vezme. Robil som to pre tvoj úsmev aj za cenu môjho smútku. Veď zamilovaný človek robí pre šťastie toho druhého všetko.
Kým ťa mám, necítim sa tak sám, akosom sa cítil kedysi.
Pamätáš sa, ako k nám prvý krát prišiel Sai? Od začiatku si ho nemala rada. Bolo tu veľa dôvodov. Ale ten najhlavnejší pre teba bol ten, že príchodom Saia navždy zhasla nádej. Nádej v to, že Sasuke sa vráti a budeme ten starý Tím 7. To, že Sai prišiel do nášho Tímu, ťa muselo veľmi zraniť. Vedieť, že je to náhrada za Sasukeho, musela byť veľká záťaž na tvoje city. Bol to akýsi nenápadný signál, že Sasuke sa už nikdy nevráti.
Chudák Sai. Stále si ho mlátila. Ale aspoň si sa smiala.

Bolo to zábavné. Ale aj uvoľňujúce sledovať, že konečne to nie som ja, komu uštedríš “jednu za ucho“. Veď pravdupovediac, aj mňa občas štval.
Možno tento zápisník jedného dňa nájdeš. A prečítaš si všetko to, čo tu je napísané. Možno si ho prečítaš a zistíš, čo som k tebe cítil. A čo som sa ti neodvážil povedať.
Možno jedného dňa, až tu už nebudem, si ho budeš so slzami v očiach čítať. Prial by som si, aby si si to prečítala. Veľmi by som si to prial. Aby konečne moje city k tebe vyšli na povrch. Aj keď len takto...
A možno sa ešte aj po tom, čo tu už nebudem, stretneme.