manga_preview
Minato One Shot

V majstrových šľapajách

Screenshot.jpg

V Skrytej Súmračnej bol skoro pol roka. Do jeho osemnástich narodenín ostávalo len pár dní a už mu bolo jasné, že ich neoslávi v Konohe. Keď teraz nad tým rozmýšľal, až tak mu to nevadilo. Sasuke je určite ešte na cestách a aj tak by neprišiel. Sakura zas zavalená prácou v nemocnici, stopro zabudne ako vždycky. A Kakashi-senseiovi by sa aj tak nemohol pozrieť do očí. Misia, ktorou ho poveril, sa ťahala a niečo podstatné mu stále unikalo. Nevedel aké sú Kokorozashiho skutočné zámery, len tušil, že svet ninjov, ktorý chce nanovo vybudovať, je celkom vzdialený ideálom Vôle ohňa, ktorá sa v Konohe predávala od čias Prvého hokageho, a ktorú aj on chcel nasledovať. Musí sa viac snažiť prísť na to, čo Kokorozashi, ako vedúci Bezpečnostných oddielov Skrytej Súmračnej, plánuje. Kašľať na narodeniny. Aj tak ich nikdy neoslavoval, nebolo s kým. Len tie minuloročné sa mu hlboko vryli pod kožu, keď poznal, aký je to pocit, keď ti všetko dobré praje niekto, kto ťa má nadovšetko rád a ktorého aj ty miluješ z celého srdca. Zažije to ešte niekedy?

Když se život rozjede na plné obrátky,
tak pro mě začíná nový příběh.

Nadchádzajúce narodeniny oslávi - prežije ďaleko od svojich najbližších. S ňou. Už mu nebola cudzia. Vlastne sa spriatelili. Chcel veriť, že o Kokorozashiho pravých úmysloch vie len toľko, koľko on sám. Že aj ona je len obeťou okolností, ktoré rozpohyboval niekto iný. Mohol sa však na svoj dojem spoľahnúť?
Kráčala pred ním mlčky s prúteným košíkom, zaveseným na predlaktí. Mali vzácny deň voľna a ona ho hneď zaúkolovala, aby s ňou zašiel na trh dokúpiť chýbajúce potraviny.
Možno tým pokazí príjemnú atmosféru, aj posledne sa o tom odmietla ďalej baviť, o to viac mu to vŕtalo hlavou. Musel zistiť, aký je jej skutočný postoj k technológiám, ktoré využívali v Bezpečnostných oddieloch.
"Uvedomuješ si, akí ste na technológiách závislí (schválne ju neprovokoval vyhlásením, že sú závislí od Kokorozashiho). Netrénujete používanie vlastného chakrového potenciálu. Ako teda môžete obnoviť ninjovskú tradíciu v krajine?"
"Zase začínaš? Predsa vieš, akí musíme byť opatrní. Kokorozashi-sama musí budiť dojem, že Bezpečnostné oddiely sú plne v službách spoločnosti a nesledujú vlastné ciele. Používanie vlastnej chakry by bolo škandalózne. Okrem toho, záleží na tom? Použitie vlastnej chakry je z viacero dôvodov riskantné. A ide len o to, aby sme mohli používať jutsu. Bolo by hlúpe podstupovať také riziko, keď technológia nám umožňuje dosiahnuť rovnaký efekt."
"Chakra je ale obnoviteľná," namietal, "a dá sa čerpať aj z prírody. Jej zásoby sú obrovské. Technológie nefungujú sami od seba - ako tie bojové náramky, v ktorých sú uložené jutsu - musíš ich najprv niekomu ukradnúť, alebo ti ich musí dať."
"Lenže chakra nie je v človeku nekonečná, jej zdroje sú obmedzené v prítomnej chvíli. Videla som toľkých umierať vyčerpaním, že by som sa na to nikdy nedokázala spoliehať. Keď máš v zálohe technológiu, máš istotu, že neumrieš."

Protože jsme prožili období změn,
získali jsme moudrost a sílu, ačkoli...

"Ale musíš ju zobrať inému. Je to všetko na úkor iného človeka alebo bytostí."
To dobre vedela, ale nechcela na to myslieť.
"Schopnosť čerpať chakru z prírody je taká zriedkavá. Sennina som v živote nestretla."
Narutovi vybehlo obočie a oči sa mu šibalsky rozosmiali. Okamžite sa poobzeral po námestí a už aj mastil k najbližšiemu stánku. Videla, ako mužovi za pultom vtisol do ruky peniaze, ktoré sa zdráhal prijať a celý naradostený bežal k nej s párom drevených sandálov geta, v každej ruke jeden.
" Teraz sleduj!"
Stiahol si svoje kožené sandále a svižne nasunul bosé nohy do novej obuvi. Nechápavo naň hľadala, no on už začínal svoje predstavenie za zvuku Karan Koronu, ktorý vyklepával zubami na drevenej podrážke. V okázalom geste rozhodil ruky a jednou opísal veľký oblúk ponad hlavu. Hneď nato sa prehol v páse, akoby sa ukláňal a hlasom podomového obchodníka, vychvaľujúceho pochybný tovar, skríženého s potulným komediantom, tiahlo a spevavo ohlásil svoj príchod.
"Milá dáma, zatajte svoj dych a otvorte oči dokorán - uvidíte, čo ste ešte nikdy nevideli, medzi smrteľníkmi len vzácne sa zjavujúci, veľký žabí pustovník z hory Myobokuzan, Uzu- Skoro sa prekecol! Uzučký Sennin..."
Trochu ho to vyviedlo z konceptu a stratil niť. Zadýchane sa pľasol po stehnách, klepotavé zvuky utíchli a nahlas sa rozosmial.
"Majster by bol na mňa hrdý. 'Konečne som Ťa naučil niečo poriadne, synak,' povedal by."
"On bol asi riadne veselá kopa," hihňala sa Himawari.
"Tá najveselšia," potvrdil Naruto.
"Ale prečo uzučký?" vŕtalo jej v hlave.
"A nie som uzučký?" zahováral a vťahoval brucho.
Využila príležitosť a dôkladne si ho prehliadla. Snedá pokožka, rozložité ramená, svalnaté paže a hrudník, dlhé nohy. Uzučký ho skutočne nevystihovalo.
"Možno skôr urastený," navrhla a začervenala sa.
Naruto na ňu prekvapene vyvalil oči.
Ako sa k tomuto dostali? "Čo ti to vlastne napadlo?" zahovárala nahlas a dala sa opäť kráčať dolu námestím, aby zakryla rozpaky.

V toku času jsme zapomněli, které vzpomínky jsme ztratili.

Rýchlo pozbieral svoje topánky a v getách vykročil za ňou, pričom pri každom kroku to zvučne klaplo.
Zaplavila ho vlna spomienok na dlhé prašné cesty, starého muža a osirelého chlapca.
"Takto som sa zoznámil s Ero-Senninom."
Zastavila a podvedome zadržala dych. Rozprával o ňom málo, no vždy s takou nehou, že to v nej vyvolávalo nejasný pocit spriaznenosti.
"On bol skutočným Pustovníkom z hory Myobokuzan."
"Naozajstným senninom?" neveriacky sa opýtala.
"Ano. Ovládol pustovnícke techniky žiab zo Skrytej hory."
"Úžasné. Kiežby som sa tam niekedy mohla ísť pozrieť."
"To bohužiaľ nie je možné. Keby sa tam dalo docestovať, zobral by som ťa tam, ale ako vravím, je to Skrytá dedina žiab a nenájde ju nik, len koho oni privolajú."
Posmutnela. Cestovanie ju lákalo, keďže nikdy nikde nebola.
"Nebuď smutná, Hima-chan. Keby si sa tam dostala, kŕmili by ťa všelijakými pandravami, z ktorých sa obracia žalúdok hore futrom."
"To by som zvládla. Červíky a larvy sú skvelý zdroj bielkovín. Určite im vďačím za prežitie."
Teraz sa čudoval on.

Teprve když se vše kazí, poznáš,
co je to být opravdu sám.

"Kým sa ma ujal Kokorozashi-sama, ako sirota som to nemala spočiatku ľahké. Boli dni, keď som len hladovala. No potom som si všimla veľké čierne vtáky, ako hľadajú potravu v kopách starého lístia. Potom som už nebývala taká hladná... Ale načo ti to rozprávam, určite to až príliš dobre poznáš."
Narutovi zovrelo hrdlo od ľútosti. Spomínal si na osamelé dni a bolesť, keď si nemohol kúpiť ani len tú misku teplej polievky, na ktorú mal chuť, ale aspoň nehladoval. Starký Sandaime bez vzbudzovania prílišnej pozornosti sa staral o jeho stravu a neskôr financie, i keď musel dosť šetriť, aby mu to vyšlo. Koľkým sirotám sa žilo - žije ešte horšie ako jemu.

Protože se můžeme setkat, tak nejsme sami.

"Netvár sa tak hrobovo," potiahla ho za rukáv. Prežili sme to predsa a sme tu."
Jej entuziazmus bol nákazlivý. Zaplavilo ho odhodlanie.
"Dobre. Ak to teda bude možné, vybavím ti návštevu na horu Myobokuzan, a potom ťa pozývam na veľkú dusenú stonožku."
Žmurkol na ňu.
"Počkaj, nevravel si, že sa tam nedá dostať? Že ťa musia sami privolať?"
"Presne tak, ale nie je pre mňa problém dať im vedieť cez žabieho posla. Ako sa však rozhodnú, to neovplyvním. Ak to tak ale môžem povedať, mám u nich protekciu," zubil sa.

Holý pocit, naše nehynoucí naděje
a naše slzavé oči mění náš osud

"Ty si tam už bol!"
"Áno. Chvíľku som tam žil po smrti Ero-Sennina."
"Takže ty si tiež..." zarazila sa s otvorenou pusou, "tá komédia pred chvíľou nebola vôbec komédia?"
Lišiacky sa usmial. Nepotvrdil jej to, ani nevyvrátil.
"Hej! Veď mi to prezraď. Prezraď mi to!"
"Nemôžem ti to povedať, veď vieš."
Ospravedlňujúco zdvihol kútiky úst do plachého úsmevu.
Zvedavosť ňou lomcovala a bola si istá, že tušenie ju neklamalo.

***

Díky tlukotu v temnotě se jistě budeme moci setkat,
pod vlajkou naší společné bolesti.

Žabí olej tiekol vo vodopáde bez prestávky ako život. Po oblohe sa plavili vysoké oblaky, ružoveli vo svetle zapadajúeho slnka.
"Pozri, Hima-chan. Hora Myoboku. Ako som ti vravel."
Veľmi, tak veľmi jej to chcel povedať.
Hora môjho najväčšieho smútku.

Poznámky: 

Poviedka mala byť mojím druhým príspevkom do misie Naruto Songfiction, ale nepresiahla požadované minimum znakov. Trápila som sa nad tým dva dni, ale keď je už rozhovor napísaný, je ťažké v ňom niečo pridať. Všetko, čo som skúšala mi prekážalo. Tak som sa rozhodla to nesiliť a ponechať v pôvodnom stave. Ale Akumakirei ma vyhecovala. Teeth Tak som pred rozhovor pripísala úvod. A je to. Ehh... jasně... hehe... Reálie, dej a postavy sú vymyslené, korešpondujú s mojou rozpísanou sériou (len pripomeniem, že Himawari je len menovkyňa, nie Narutova dcéra). V rozhovore sa ale vraciam k pôvodine, ktorá je známa každému fanúšikovi Naruta.
Vybrala som si pieseň Naruto Opening 08: FLOW - Re:member. Po hudobnej stránke nepatrí k mojim obľúbeným, ale textovo sa mi hodila.
Kvôli písaniu som si musela zistiť názov Jiraiyovej obuvi. Sandále geta majú dokonca názov aj pre ten drevený zub na podrážke - nazýva sa ha. Použiť v texte som to nedokázala, problém skloňovania. Chcíp Snáď nevadí, že som vyskloňovala názov zvuku, ktorý pri pohybe vydávajú. Termín Karan Koron označuje rôzne druhy rytmických klepotavých zvukov.
Poviedka dostala názov, ktorý prvoplánovo zameriava našu pozornosť na vonkajšok, výzor, odev, gestá. Pokúsila som sa však za to ukryť inú podobnosť. Snáď sa mi to aspoň trochu podarilo.

5
Průměr: 5 (2 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, Út, 2019-12-03 21:00 | Ninja už: 2931 dní, Příspěvků: 3103 | Autor je: Posluchač Beeho rýmů

„Misia PZ:“ Dobre, že ťa Aku postrčila, Rahzel, veľmi sa mi páči táto poviedka Z lásky Už sa nepamätám, tým milujúcim a milovaným gratulujúcim bol Minato v Edo Tensei? Puzzled Nuž misia zistiť, čo plánuje Kokorozashi, nie je jednoduchá, možno by mala pomôcť Ino a vliezť mu do hlavy. Rozhovor s Himawari je závažný a kladie životne dôležité otázky ohľadom nindžovských technológií a vlastného čakrového potenciálu. Himawari mi dosť pripomína argumentáciu masmédií. Hehe, Sennina má rovno pri sebe hihihi Čo to Naruto vymyslel za komédiu, že si kúpil geta sandále a ide imitovať Džiraiju? Ale páči sa mi, ako vyjadruje lásku k svojmu učiteľovi Wow, tak tohle je vážně krutě hustý!! Nuž odboku by mal byť vytrénovaný chlap uzučký, nie? A nie s pupkom ako sud, aj keď pupík môže byť šarmantný, to závisí od osobnosti nositeľa hihihi Ja by som tiež ako Himawari išla navštíviť naše múdre žabičky Jump! Nuž neviem, či nakoniec nebudeme radi aj za tie pandravy a červíčky, lebo ozaj sú výživné. Len Šima chodila pre ingrediencie do okolia Konohy, ale určite aj v púšti žijú nielen škorpióni a púštne blchy. Nakoniec sa Naruto skoro prezradil, ale Hime v konečnom dôsledku nič nepotvrdil, ani nevyvrátil Naruto Ten koniec som asi celkom nepochopila, zobral Himu nakoniec k žabkám? Stydím, stydím, stydím! Posledná veta má hlboký význam Kvítek sakury Píšeš citlivo, s porozumením k ľudským biedam tak, ako si aj ty veľmi láskavá a jemná duša, Rahzel, vďaka Ino ti gratuluje!

Obrázek uživatele Rahzel
Vložil Rahzel, St, 2019-12-04 21:30 | Ninja už: 2571 dní, Příspěvků: 745 | Autor je: Student Akademie

Ďakujem Ti, Sempai, za krásny komentár.
Áno, tým spomínaným gratulujúcim bol Minato. Pre mňa táto gratulačná a zároveň rozlúčková scéna je veľmi dojemná, a tak sa mi tiež hlboko vryla (navyše podfarbená nádhernou hudbou Nežné ruky).
Ino, by bola fakt nápomocná, škoda že nie je po ruke. Mala by však asi aj námet na klebetenie po návrate domov, si myslím. Teeth
Tvoja úvaha o formách postáv "od boku" ma rozosmiala.
Vzťah k Jiraiyovi ovplyvnil celý Narutov život a ako to už býva, keď stratíme niekoho drahého, akosi častejšie nám príde na rozum pri rôznych príležitostiach, veselých aj smutných. Hora Myobokuzan je určite pre neho druhým domovom, na zároveň aj bolestnou pripomienkou. Nuž a či sa Himawari zo Súmračnej nakoniec dostane a dokonca vycestuje do Skrytej žabacej dedinky neprezradím, ale nebude to vôbec jednoduché. OMG! Vážně nevím, co dál...

Obrázek uživatele Akumakirei
Vložil Akumakirei, Po, 2019-08-19 17:02 | Ninja už: 5893 dní, Příspěvků: 2349 | Autor je: Editor všeho, Editor FF, Prostý občan

Tak mě těší, že jsou ty moje řeči k něčemu xD A je to, mise podruhé!
V názvu vidím víc než vnější vzhled. Jak už jsem ti říkala, pravidla jsou tentokrát volnější, nevadí, když sis vymyslela vlastní příběh, jen by to vždy mělo být obecně srozumitelné pro všechny a zbytek už si domyslíme dle sebe, nebo mrkneme někam dál Smiling

Vždycky mě tak zvláštně zarazí, když někdo uvidí v Narutovi muže... Skutečně jím je, bez debat alespoň fyzicky, ale málokdo to popisuje, nejsem na to zvyklá. Snedá pokožka, rozložité ramená, svalnaté paže a hrudník, dlhé nohy. Uzučký ho skutočne nevystihovalo. A naopak to vítám Smiling Naruto je sice pako a pubertální ucho, ale není pako vždycky a můžeme se na něho zkoušet dívat i jiným pohledem.
Taky mě zaujala poznámka ohledně financí - zase jedna z věcí, kterou jsem v příběhu nepochopila (a v které má Kishi možná jednoduše díru); Minato s Kushinou určitě měli něco málo našetřeného, kam se to podělo... Nebo jestli to Třetí schovával Narutovi na později, až bude dospělý... Námět na ffku xD Ne... Hezky využitá písnička Smiling Zase jinak, to se mi líbí. A líbí se mi, že tu na mě něžně, pozvolna dýchá Narutova uvěřitelná dospělost i jeho klučičí poťouchlost.

.Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
.Some days, some nights...

Obrázek uživatele Rahzel
Vložil Rahzel, Po, 2019-08-19 20:49 | Ninja už: 2571 dní, Příspěvků: 745 | Autor je: Student Akademie

Ďakujem Ti veľmi za popostrčenie. Samú ma mrzelo, že sa mi to nepodarilo, ale už som sa s tým zmierila. Lenže tvoje "Naozaj nic?" mi nedalo pokoja. Eye-wink
V podstate som nechcela, aby to budilo dojem, že chcem čitateľa motivovať (alebo až nejako vmanévrovať) do toho, aby bol nútený hľadať nejaké informácie v mojej sérii - nechcela som to napísať ako "reklamu". Preto som sa snažila napísať tú budúcnosť tak, aby fungovala bez vysvetľovania detailov a tešila som sa, že ten rozhovor sám o sebe funkčný bol.
Teraz som ale rada (a vlastne spokojná), že som úvod dopísala, veď ako vravíš, či niekto bude hľadieť niekam ďalej, alebo nie, je dobrovoľné a mňa to nemusí v tvorbe obmedzovať.
Fakt je škoda, že príbeh neskončil, ale pokračuje v Borutovi o desiatku rokov ďalej. Ten prerod, dospievanie postáv tam proste chýba a ja ako čitateľ sa cítim zvláštne podvedená Ty kámo, co sis dal?! Asi preto ma to láka písať práve týmto smerom. Keď sa mi podarí zachovať vykreslený charakter a prejavy postavy a zároveň do nej prepašovať niečo nové, dospelejšie, iné, keď to tam naozaj vidíš, som dojatá.