Drama

„Zbytočne tam idete. Konoha je zničená.“ Ozval sa hlas predo mnou a hneď na to sa tam zjavila Madarová postava. O chvíľu sa tam zjavil aj Zetsu.
„Ako to dopadlo?“ Zetsu sa pozrel na Madaru. Jeho čierna a biela polovica sa hádali, ktorí z nich to oznámi.
„Pein je mŕtvy. Naruto porazil všetkých šesť sfér a potom aj Nagata, čiže nemáme Kyuubiho a Konan od nás odišla. Zobrala so sebou aj Rinnegan.“ Madara zaklial. Niečo sa mu nepáčilo a mne sa ani pri najmenšom nechcelo zisťovať čo. Madara sa pozrel na mňa.

Tokime : Sakra, bolí too. Nechci bejt měkota a říct to nahlas nebo jen usyknout, když mě Sasuke při skocích pevněji chytne, ale bolí to víc než obvykle. Oči jsem nechávala zavřené, byla to taková moje jistota. Nechtěla jsem vidět ničí soucitný pohled, to bych potom už nevydržela zadržovat tu bolest. Ale vždyť je to jenom jedna rána, tak proč to tak bolí?... Jed? Byl na té kataně jed? V hlavě mi proběhla celá ta část, kdy se k mému břichu přibližovalo nablýskané ostří. Nepoznám to, navíc jsem byla myšlenkama někde jinde, má hlava nereagovala na útok, ani si nijak zvlášť nepamatuje zbraň, která mě zasáhla.

Ukrutne hlasný zvuk ďalšieho výbuchu pohltil všetky zvuky. Situácia bola dosť zlá. Hiro zmizla, Nana bola vyslabnutá, dehydrovaná a zničená. Divili sa, že ešte stojí na nohách. Kakuzu ju mal na starosti, Itachi sa chcel o to postarať sám. Nie, nehral sa na hrdinu, ale bol vždy ochotný pobiť sa za jeho milú, nech už to malo akúkoľvek cenu. Jeho cieľ bol jasný ako facka – Sasori. Nemohol zniesť, že ju takto urážal. Triasol sa od hnevu pri pomyslení na to, že Sasori ju kedysi udrel.

Ťažké biele mramorové dvere sa s hlukom pootvorili a do miestnosti, v ktorej bolo šero vstúpil postarší muž so šedými vlasmi a okuliarmi. Žena, ktorá stála na konci miestnosti sa dívala na člena rady a netrpezlivo čakala.
„Ideš neskoro, Mitokado Homura.“ Napomenula ho, keď bol dostatočne blízko.
„Aj tebe prajem dobré ráno, Utatane Koharu.“ Známi členovia si vymenili priateľské bozky na líce a pozreli sa na čierne dvere s nervozitou.

* Zmena názvu 46. dielu. Viac nižšie.

„Takže,“ ozval sa Madara, keď si všetci členovia posadali za okrúhlym stolom v tmavej miestnosti osvetlenej jediným stropným svetlom uprostred stola. Po jeho ľavici sedel kancelár, za ním Kankuro a Kejos. Po ľavici sedel Kisame, ktorý každú chvíľu sledoval Kankura, ale ruku z rukoväte Samehady nezložil. Keď upriamili členovia pohľad na vodcu, Madara pokračoval.

„Nie. . . Nie! . . . NIE!“ skríkla Anamo z plných pľúc a udrela päsťou do zeme. To bolo aj tak všetko, čo mohla urobiť. Jej nervová sústava bola paralyzovaná. Mohla byť rada, že vôbec rukou a ústami mohla hýbať.
Kancelár sa na ňu pobavene pozrel a ona mu pohľad opätovala s nesmiernou nenávisťou.

[i]Kde? Kde som to? Nič nevidím, nič necítim. . . nič nepočujem.

[center]Všichni si dláždíme naši cestu,
Rozmarem, jenž je doufáním,
Zády k vzdálené sesterské hvězdě,

„Nii-chan...“ Konohamaru nemohol uveriť tomu, čo videl.
„Konohamaru? Ty si teda vyrástol...“ poznamenal Uzumaki Naruto s úsmevom.
„Dosť bolo vykecávania,“ pristúpil Bezmenný k Narutovi.
„Huh? Kto si?!“ spýtal sa Naruto smerom k Bezmennému. Ten neodpovedal. Vytiahol kunai so zvitkom a vložil ho Narutovi do hlavy. Celé to sledovali aj Fukusaku a Shima, ktorí ešte stále sedeli Konohamarovi na pleciach:
„Ty bezočivec!“ vykríkol Fukusaku na Bezmenného.

Ako shinobi dnes umieram...
Život, svoj boj,ja sa nevzdám,
Rodina, priateľ, svetlo môjho žitia,
Smrť, nenávisť, pomsta, priateľstva dýka,
Plač, slzy, zármutok, stála ničota,
odvaha, sila, pomoc márneho života.

Meč, dušu, lásku do boja vkladám,
nač vojnu vo svete strádam.
Deti, muži, ženy silnou päsťou bijú,
nepriateľ, zloduch, vrah, ich duše hnijú.

Priateľ, klan , rodina svoju vlajku stýčia,
Temnotu, strach, zármutok tvrdou päsťou ničia.
On, chybí, do diery sa vrhá. Zlom nastane, nepriateľ zdrhá.

„Niet pochýb... tie kruhy nad očami... to je znak sennin módu!“ analyzoval Bezmenný. „Takže takto ma vystopoval...“
Sarutobi Konohamaru sa približoval čoraz bližšie. Bezmenný to nemohol pripustiť:
„Ak sa ma čo i len dotkne svojím Kawazu kumite (Žabie kung-fu), tak som skončil! Tss, tento bude nepríjemný,“ precedil pomedzi zuby.