Bezmenná temnota - Súboj (7. časť)

„Niet pochýb... tie kruhy nad očami... to je znak sennin módu!“ analyzoval Bezmenný. „Takže takto ma vystopoval...“
Sarutobi Konohamaru sa približoval čoraz bližšie. Bezmenný to nemohol pripustiť:
„Ak sa ma čo i len dotkne svojím Kawazu kumite (Žabie kung-fu), tak som skončil! Tss, tento bude nepríjemný,“ precedil pomedzi zuby.
Sarutobi Konohamaru pripomínal svojím vzhľadom predošlých známych senninov z Listovej, legendárneho Sannina Jirayiu a vojnového hrdinu Uzumakiho Naruta. Nosil plášť, okolo krku šál, ktorý vždy nosil a na chrbte mal zavesený veľký zvitok. Bol vysoký asi 180 cm, mal dlhé čierne vlasy, podobne ako Bezmenný, len o čosi svetlejšie a na čele zaviazanú čelenku Listovej. Keď bol od neho vzdialený desať metrov, zastal:
„Hľadal som ťa,“ prehovoril.
„Myslíš si, že ma dokážeš zabiť? Aj keby, už je neskoro. Päť aliančných dedín je zrovnaných so zemou, mwahahaha!“ začal sa Bezmenný psychopaticky smiať.
„Č-čože?! A-aliančné dediny... padli?“ nestačil skrývať šokovaný Konohamaru svoje prekvapenie.
„Presne tak! A spolu s nimi aj ty! Fuuton: Kazekiri no Jutsu! (Živel Vietor: Technika veternej čepele!)“ Bezmenný zaútočil. Konohamaru musel spraviť niekoľko premetov dozadu, aby sa vyhol útoku. Nemal na výber, s týmto človekom sa diplomaticky jednať nedalo, musel odpovedať takisto útokom:
„Kuchiyose no Jutsu! (Technika privolania!)“ na jeho pleciach sa zjavili dve malé zelené žaby. „Fukusaku-sama, Shima-sama!“ oslovil ich.
„Konohamaru-chan, už je to dlho,“ stareckým hlasom prehovorila žaba na jeho pravom pleci.
„Čo sa deje, Konohamaru-kun?“ spýtala sa podobným hlasom žaba na jeho ľavom pleci.
„Stojí tu proti mne súper, s ktorým budem potrebovať vašu pomoc,“ pozrel sa na Bezmenného. Ten mu pohľad opätoval, ale niečo bolo inak.
„T-to je... Rinnegan?!“ pozrela sa Shima-sama na súpera.
„Jedno prekvapenie, za druhým, čo?! Ukvákané žabky, ale čo dokážete? Fuuton: Reppushou! (Živel Vietor: Vzdušný vír!)“ Bezmenného útok bol opäť neúspešný, keď Konohamaru zredukoval Bezmenného útok len na slabší vietor a kryl si rukou tvár spoločne s Fukusakom a Shimou. Bezmenný sa zamračil a uskočil o niekoľko krokov dozadu. „V poriadku. Kuchiyose no Jutsu!“ celé okolie pohltila para z privolávania. Rev privolaného živočícha pripomínal mohutný rev niekoľkých šeliem naraz, no aj to bolo málo pre prirovnanie revu tohto živočícha. Už len pohľad by roztriasol kolená aj silnejším povahám a Bezmenný to veľmi dobre vedel, preto tohto živočícha použil aj pri zničení aliančných dedín. Privolal obrovského čierneho draka so zákerným pohľadom, pred ktorým sa mnohí vzdali bez boja.
„Drak? Ako môže niečo také vôbec existovať?!“ hromžil Fukusaku.
Bezmenný vyskočil na svojho summona a spoločne vzlietli do vzduchu. Chvíľu krúžili okolo sennina, ako predátor číhajúci na svoju korisť.
„Kuchiyose no Jutsu!“ Konohamaru opäť použil privolanie. Tentoraz privolal obrovskú červenkastú žabu s plášťom.
„Gamabunta-chan,“ oslovil obrovskú žabu Fukusaku. „Som rád, že si prišiel. Opäť musíme čeliť podobnému súperovi, ako vtedy.“
„Ako vtedy?“ nechápal Gamabunta.
„Hore! Nad tebou!“ zakričala Shima. Gamabunta zdvihol hlavu a vtedy uvidel, čo tým Fukusaku myslel. Viac než človeka s Rinneganom pozoroval jeho summona.
„Heh, pripomínaš mi jednu otravnú „dážďovku“, ktorú som kedysi poznal,“ drak nereagoval. Gamabunta vedel, že tento summon vie hovoriť, a preto stále vyrýval: „Ale ty nie si skutočný, hehe,“ vybral si fajku z úst a fúkol do draka dym. Draka to podráždilo, ale stále nereagoval na Gamabuntove provokácie. „Určite si aj ty len obyčajná „užovka“ a z nejakého dôvodu dokážeš lietať.“
„Teraz!“ vykríkol Bezmenný. Drak zo seba vychrlil oheň a Bezmenný mu pomohol: „Fuuton: Shinkuugyaku! (Živel Vietor: Vzduchoprázdne gule!)“ plameň sa zväčšil a úplne pohltil Gamabuntu. Ten musel uskočiť do strany, pričom z neho spadli Konohamaru, Fukusaku aj Shima. Na chrbte sa váľal zo strany na stranu, aby uhasil oheň, no bolo to nemožné. Plášť mu v tej rýchlosti okamžite zhorel a na tele mal vážne popáleniny. Konohamaru spravil niekoľko pečatí a na Gamabuntu vytryskol prúd vody, aby uhasil plamene. Pomohlo to, ale Gamabunta už ďalej nebol schopný bojovať, a tak sa stiahol.
„Ešte, že vieš používať Suiton (Živel Voda), Konohamaru-chan,“ ďakoval Fukusaku.
„Čo teraz?! Už nemám dostatok chakry na privolanie ďalších gamaobrov!“ bol sennin zmetený.
„To nechaj na nás,“ povedala Shima, v tom jej do reči skočil Bezmenný.
„Tých ďalších čaká podobný osud, ako tamtoho,“ ukázal na miesto, kde pred chvíľou horel Gamabunta a ešte tam zostala para z privolania. „Nikdy som nebol férový hráč, ale teraz spravím gentlemanský krok. Odvolám svojho summona,“ drak zmizol v pare. Bezmenný zoskočil elegantne na zem.
„Myslíš si, že nás tým obmäkčíš?! Dobre vieme, aké schopnosti majú vlastníci Rinneganu!“ opäť kričala Shima. „Kde máš ďalšie telá?“
„Ooh?! Hehe, hľadáte ďalšie telá, hej?“ zatváril sa prefíkane Bezmenný. „Neviem, či vám to mám prezrádzať, ale žiadne ďalšie nie sú. I keď je pravda, že tu jedno ešte v zálohe mám, aj keď nie je moje,“ uškrnul sa. „Sarutobi Konohamaru... veľmi na mňa zapôsobilo to, čo si spravil počas poslednej vojny ninjov, a preto som ti venoval obzvlášť viac času pri študovaní známych ninjov, než iným. Preto aj viem, ktorí sú ti najbližší!“ z vrecka vytiahol zvitok, ktorí sa pred ním objavil, keď zabil svojich nasledovateľov Daireia, Shiraia a Luwanu. „Vieš o tom, že tvoj bratranec Dairei Yuuhi Sarutobi ešte dnes žil?“
„Čože?! T-to... myslel som, že zahynul počas misie... takže Kurenai sa nemýlila?“ šokovane hľadel na Bezmenného Konohamaru.
„Umožním ti ho ešte raz vidieť a ktovie... možno to bude práve on, kto ťa zabije.“ Položil zvitok pred seba. „KAI! (Uvoľniť!)“ zvitok sa začal rozťahovať, až sa z neho dostalo nejaké neidentifikovateľné monštrum. Malo tri hlavy, jednu na obvyklom mieste a zvyšné dve vyrastali z hrude. Taktiež to malo tri ruky a dve nohy. Celé bolo sfarbené do svetlohnedej farby. Vtom spoznal Konohamaru jednu hlavu:
„Bratranček Dairei!“ hlava však nereagovala, miesto toho sa monštrum rozbehlo oproti Konohamarovi s cieľom zabíjať.
„...a ešte pritopíme.“ Bezmenný tleskol dlaňami. Opäť sa začalo zo zeme niečo pýtať von:
„Kuchiyose: Edo Tensei! (Technika privolania: Reinkarnácia do Nečistého sveta!)“ pred Bezmenným sa objavila ďalšia truhla. Príklop sa odokryl a zarazený Konohamaru už nebol schopný slov. Postava v truhle prehovorila:
„Kde to som-ttebayo?“