Narutova sestra 54 - Spojenec s Orochimarom

Ukrutne hlasný zvuk ďalšieho výbuchu pohltil všetky zvuky. Situácia bola dosť zlá. Hiro zmizla, Nana bola vyslabnutá, dehydrovaná a zničená. Divili sa, že ešte stojí na nohách. Kakuzu ju mal na starosti, Itachi sa chcel o to postarať sám. Nie, nehral sa na hrdinu, ale bol vždy ochotný pobiť sa za jeho milú, nech už to malo akúkoľvek cenu. Jeho cieľ bol jasný ako facka – Sasori. Nemohol zniesť, že ju takto urážal. Triasol sa od hnevu pri pomyslení na to, že Sasori ju kedysi udrel. Nevedel odkiaľ, ale zrazu sa v ňom zobrala toľká sila a odhodlanie, že mal pocit, že by premohol aj armádu.
Zastali. Už nechceli utekať pred výbuchmi. Chceli sa tomu postaviť čelom.
Kakuzu s Nanou sa vzdialili od Itachiho asi na sto metrov. Kakuzu vedel, že Orochimarova strana je v prevahe, no nepodceňoval Itachiho. Keď sa to tak vlastne vezme, Itachi je možno najsilnejší člen Akatsuki. Jeho unikátne schopnosti pozná nemálo ľudí. Pri vyslovení jeho mena sa ľudia boja. Skvelá stratégia a neskutočne múdra myseľ mu vždy zaručili víťazstvo. Čerešnička na torte je jeho Kekkei Genkai – Sharingan. Takže Itachi je vážne silný protivník. A keď sa Kakuzu postará o skoro bezvládnu Nanu a dostane ju do bezpečnej vzdialenosti, mohol by mu ísť pomôcť, aby to mali čím skôr za sebou. No nepodceňoval ani možnosť, že Orochimaru má aj nejaké tie esá v rukáve.
„Kakuzu,“ prehovorila potichu Nana. „Vráťme sa.“
„Nemôžme.“
„Počkaj, zastav.“
Zastavil, aj keď vedel, že čas je vzácny.
„Neodstavujte ma hneď. Som v poriadku.“
„Som si istý, že nie si v poriadku.“
„To viem najlepšie ja. Cítim sa dobre, nič mi nie je.“
Pravdou však bolo, že Nana bola na pokraji síl. Pravá ruka jej opuchla a stále krvácala od toho tvora, čo jej do nej vrazil nôž. Stále však mala ľavú ruku. Mala pocit, že dokáže pomôcť. Aspoň trochu. Nechcela byť záťažou, aj keď v tomto stave asi ničím iným byť nemohla. Nikto to však okrem nej tak nebral.
„Zvládnem to.“ vymanila sa spod jeho ruky, ktorá jej pomáhala ísť.
„Hej, to vidím.“ preniesol Kakuzu ironicky.
„Prosím, vráťme sa späť.“
Kakuzu pokrútil hlavou.
„Prosím.“ zopakovala.
„Počuj, nemôžem tu s tebou strácať čas. Si v hroznom stave, akurát by si mu pri boji len zavadzala. Okrem toho, nemusela by si to prežiť. Stoja tam silní protivníci. Itachi by sa zbláznil, keby ťa stratil. Neprežil by to. Takže ak nám chceš pomôcť, tak ma počúvaj a všetko bude tak, ako predtým.“
Nana sklopila zrak. Nechcela si pripustiť, že Kakuzu má pravdu.
„Dobre.“ privolila.
Keď sa znova dali do pohybu, nahodili rýchlejšie tempo. Stratili čas. Asi o dvesto metrov zastavili.
„Počkaj tu.“ povedal Kakuzu.
„Prečo?“
„Nechám ťa tu samú, zvládneš to?“
Nahodila nechápavý výraz. Mala trochu spomalené myslenie, pretože bola otrasená.
„Idem za Itachim. Pomôžem mu a potom prídeme po teba.“
„A čo Hiro?“
„To sa nejako vyrieši. Dúfam, že sa objaví. Ak nie, nájdeme ju.“
„A čo ak nie? Čo ak sa jej niečo stalo?“
„Hiro je dostatočne sebestačná.“
„Je na tom tak, ako ja. Tiež tam bola so mnou zavretá tri dni vkuse!“
Pre zmenu mala teraz pravdu ona.
„Určite je v poriadku.“
Nana si už pripravila ďalší argument, no skôr ako ho vypustila z úst, zmizol.
Kakuzu šiel rýchlo. Bola zima, táto noc bola mimoriadne chladná. Bol zadýchaný tak, že ho štípalo v hrdle. Ledva stačil s dychom. Keďže bola zima, Pein im dával menej úloh a tak nebol vo forme a nemal kondičku.
Na mieste, kde sa odohrávala bitka sa v podstate nič nezmenilo. Itachi vyzeral rozzúrene. Jeho krvavo-červené oči to iba potvrdzovali. Mal Mangekyou Sharingan.
Na druhej strane bol Sasori, ktorý tiež práve nevyzeraj najpokojnejšie. Jeho výraz sa podobal tomu, čo mal Itachi.
Atmosféra hustla čím ďalej, tým viac.
„Amaterasu!“ zreval Itachi.
Sasori si nedal pozor a dostal Deidarovo telo na nesprávne miesto. Na jeho koži sa vytvoril čierny plameň, ktorý ho pohltil celého.
„Ku*va!“ skríkol Sasori.
Oheň sa začal šíriť aj po jeho chakrových vláknach. Či chcel, alebo nechcel, musel ich prerušiť. To mu značne zrušilo jeho výhodu. Teraz boli proti sebe zoči-voči.
„Itachi!“
„To ti to ale trvalo, Kakuzu.“
„Vidím, že sa ti už čo-to podarilo.“
„Hej, mohol by si mi pomôcť namiesto toho, aby si ma tu klasifikoval, ako v škole.“
„No veď dobre, nemusíš byť zas taký odporný!“
„To je ale komické.“ zaplietol sa do debaty Orochimaru.
Kývol rukou na Sasoriho, aby nič nerobil.
Zrazu vyletela z kríkov Hiro. Mala v ruke kunai a mierila priamo na Orochimara. Ten ju však obratne schytil, vytrhol jej z rúk kunai a priložil jej ho na krk. S týmto nerátal teda nikto. Alebo?
„Šach Mat.“ povedal Orochimaru.
„No toto je vážne skvelé! Čo urobíme?“ spýtal sa Itachi. „Ten ju len tak nepustí.“
„Chcel som túto hru hneď teraz ukončiť, ale rozhodol som sa, že sa ešte chvíľu zabavím a budem hrať ďalej.“ zasmial sa.
„Ten had!“
„Hiro,“ zašepkal jej Orochimaru do ucha. „Aj napriek tomu, že si ešte nesplnila môj príkaz a nezabila si ju, dám ti ešte jednu šancu. Budeš ju sledovať, maj ju stále na očiach a zapisuj si každý jej krok. Keď ti dám povel, zabiješ ju. Teraz vás všetkých nechám ísť. Môžeme sa dozvedieť zaujímavé veci. A pamätaj, keď splníš všetko, čo ti poviem, bohato sa ti odmením. Ale to som ti už hovoril dávno.“
„Ako prikážete, môj pane.“ prikývla Hiro.
Orochimaru ju strčil dopredu tak silno, že spadla. Nestačili ani mihnúť očami a už boli obaja preč.
„Si v poriadku Hiro?“
„Hej.“
„Itachi, pozor!“ zvrieskla Nana, ktorá sa tam vzala bohvie odkiaľ.
Na Itachiho sa rútil veľký kunai. Rozbehla sa a odstrčila ho. Kunai zasiahol ju. A dosť vážne. Trafil ju do nohy, kde jej preťal stehennú tepnu. Krv sa jej valila z nohy na litre. Kakuzu k nej hneď pribehol. Bol lekár a tak vedel, čo má robiť. Odtrhol si kus z plášťa a stiahol jej ranu. Krv sa však neprestávala valiť.
„Itachi!“ skríkol naňho.
„Nana! Čo sa jej stalo?! Ku*va, tak hovor!“
„Drž ju.“
„Čo?“
Ááááááááááááá!“ kričala Nana.
„Musím jej tú ranu zošiť, inak umrie. Stráca veľmi veľa krvi, nemáme čas. Vykrváca.“
„D-Dobre.“ vykoktal. „Prepáč láska.“
Itachi jej chytil jednou rukou obe ruky. Chytil ju tak, aby sa nemohla hýbať. Bolo to strašné.
Keď sa Kakuzu dotkol tepny, ktorá jej vytŕčala z nohy, zaplavila ju nenormálna bolesť. Začala sa vzpierať a kričať.
„Rýchlo!“ kričal Itachi.
Kakuzu vzal ihlu a začal šiť. Nana myslela, že umrie. Nevydržala to a upadla do bezvedomia.
„Nana.“ pobúchal ju Itachi po líci. „Nana! Kakuzu rob niečo!“
Došil. Ranu jej stiahol. Krvavými rukami si utrel pot z čela. Potom vzal do ruky sneh a trochu sa očistil.
„Mala by byť v poriadku. Teda aspoň zatiaľ. Musíme sa ponáhľať, v sídle jej tú ranu zošijem ešte raz. Nie je tu vhodné prostredie, mohla by sa jej do rany dostať nejaká infekcia.“
Itachi vzal jej bezvládne telo a oprel si jej hlavu o svoju hruď.
Už-už sa chceli pohnúť, keď v tom jej vypadol z vrecka akýsi zdrap novín. Itachi si všimol titulok a vytreštil oči.