Bezmenná temnota - Skon (Posledná časť)

„Nii-chan...“ Konohamaru nemohol uveriť tomu, čo videl.
„Konohamaru? Ty si teda vyrástol...“ poznamenal Uzumaki Naruto s úsmevom.
„Dosť bolo vykecávania,“ pristúpil Bezmenný k Narutovi.
„Huh? Kto si?!“ spýtal sa Naruto smerom k Bezmennému. Ten neodpovedal. Vytiahol kunai so zvitkom a vložil ho Narutovi do hlavy. Celé to sledovali aj Fukusaku a Shima, ktorí ešte stále sedeli Konohamarovi na pleciach:
„Ty bezočivec!“ vykríkol Fukusaku na Bezmenného.
„Takže, vyzerá to tak, že sme sa nakoniec stretli na bojovom poli, Konohamaru, Fukusaku-san, Shima-san.“
„Odpusť mi Naruto-chan, ale budeme ťa musieť poslať tam, odkiaľ si prišiel,“ povedal Fukusaku.
„Kage Bushin no Jutsu! (Technika tieňového klonu!)“ Uzumaki Naruto vytvoril dva klony. Jeden sa od nich oddelil a vzdialil sa k neďalekému stromu, kde si sadol do meditačnej polohy a celý čas sa ani nepohol. Ten druhý spoločne s Narutom vytvárali obrovskú chakrovú guľu. Medzitým monštrum, ktoré privolal Bezmenný ešte pred Narutom zaútočilo na trojicu:
„Shikumi no Jutsu! (Technika ukážky smrti!)“ Konohamaru, síce bol skúsený, no spravil veľkú chybu, keď sa pozrel do očí toho monštra. To spustilo celú techniku a Konohamaru zostal paralyzovaný. Našťastie tak neskončili aj Fukusaku a Shima. Fukusaku vytiahol svoju palicu, ktorú vždy nosil so sebou a plnou silou udrel Konohamara po hlave, čím ho vyprostil z techniky:
„Nestrácaj na pozornosti, Konohamaru-chan!“
„Ospravedlňujem sa, Fukusaku-sama,“ ospravedlnil sa. „Čože?“ Naruto sa na neho rútil s obrovskou chakrovou guľou. Konohamaru musel spraviť to isté. Medzi tým Fukusaku a Shima vyskočili do vzduchu, aby sa pokúsili zneškodniť monštrum:
„Senpou: Kawazu naki! (Umenie pustovníka: Žabí krik!)“ na ich veľké prekvapenie to stačilo, a monštrum nehybne padlo na zem ako podťaté. Konohamaru skončil svoju techniku a rozbehol sa naproti útočiacemu Narutovi:
„Senpou: Oodama rasengan!!!“
„Senpou: Oodama rasengan!!!“
Ich útoky sa spojili a vytvorili silnú žiaru v okolí. Oboch to odhodilo niekoľko metrov od seba.
„Heh... to nebolo zlé, Konohamaru,“ poznamenal Naruto. Toho by pochvala tešila, keby to bolo v lepšej situácii. Musel zabiť svoj idol, človeka, ktorý už bol mŕtvy, a pritom teraz stál oproti nemu. Človeka, ktorý ho naučil techniky Rasenganu a požiadal Fukusaku-sama, aby učil Konohamara Senjutsu. Len vďaka nemu bol tým, čím bol, a teraz sa mu mal odvďačiť za to tým, že ho zničí. „A čo toto?“ klon Naruta, ktorý sa predtým od neho oddelil sa vyparil. Narutovi sa okolo očí spravili kruhy Sennina. Spravil si ďalší klon, ktorý tentoraz zostal pri ňom, spoločne s tým, ktorý predtým Narutovi pomohol s Oodama rasenganom.
„Túto techniku nie...“ prosil Konohamaru. Nemal však na výber, musel jej čeliť, a preto spravil to isté. Obom sa im začala v rukách formovať chakra v tvare shurikenu, ktorá nepríjemne pišťala. Keď boli prípravy hotové obaja zaujali rovnaký postoj. Napriahli a tú ničivú chakru na seba navzájom hodili:
„Fuuton: Rasen shuriken!!!“
„Fuuton: Rasen shuriken!!!“
Nastal obrovský výbuch. V okolí sto metrov nebolo nič, len obrovský kráter. Celé okolie pohltila biela žiara a nikto nevidel ani krok pred seba. To nepríjemné pišťanie bolo mnohokrát silnejšie, než na začiatku, a tak si všetci, vrátane žiab museli zakryť uši, aby neohluchli. Po približne pol minúte sa biela žiara začala strácať a všetci konečne uvideli, čo tieto techniky spôsobili. Uzumaki Naruto ticho stál a hľadel do zeme. Pred ním ležal kunai so zvitkom, ktorý mal byť v jeho hlave. Bezmenný niečo kričal, no ten to nevnímal. Po tvári mu začali stekať slzy, a potom sa so širokým úsmevom, aj keď ešte stále plačúc, pozrel na Konohamara a zdvihol pravú ruku so zdvihnutým palcom ukazujúc mu uznanie.
„Som na teba hrdý, Konohamaru,“ Narutovo telo sa začalo rozsýpať až nakoniec zmizlo.
„NARUTOOO!!!“ Konohamaru klesol na kolená a tiež plakal.
„Heh, dojímavé,“ ironicky poznamenal Bezmenný a rukami naznačoval, akoby tlieskal tomuto divadielku. Sarutobi Konohamaru zrazu neskutočne zvážnel a s pohľadom plným nenávisti sa pozrel na Bezmennú temnotu:
„Bezmenná temnota... si len obyčajná kópia iných bojovníkov. Nemáš ani meno... si nikto, niktoš, bezcharakterný súper, ktorý...“ Bezmenný mu skočil do reči.
„Správne. Som bezcharakterný človek. Bezcharakterný človek, ktorý sa ti vysmieva z tvojho zúfalstva a vyprskne ti do tváre tvoju úbohosť. Temnota ja... ŠIALENSTVO!“ Bezmenný sa psychopaticky usmial. Jeho prázdne oči neboli oči racionálne uvažujúceho, ale niekoho, kto sa stáva nesvojprávny. Jeho úsmev sa stále rozširoval a čoraz viac pripomínal úsmev diabla, tak ako bol mnohokrát stvárnený na ikonách a obrazoch.
Vyzliekol si plášť, ktorý odhalil jeho svalnaté ramená s vypracovanými bicepsmi i tricepsmi. Ruky dal do polohy, akoby chcel potlačiť niečo, čo bolo pred ním. „... ale dokážem niečo, o čo sa ešte nikto nepokúsil – naraz použijem dve chakrové konbá, ktoré obsahujú tak málo chakry, a pritom berú životy vo veľkom.“ Spravil niekoľko pečatí a uchopil si pravou rukou ľavé zápästie. V ľavej dlani sa mu začala hromadiť chakra s bleskovou podstatou. Potom si ľavé zápästie pustil a v pravej ruke sa mu začala formovať chakra do tvaru gule, ktorá vnútri rotovala. S týmito technikami sa ohromnou rýchlosťou rozbehol oproti Konohamarovi:
„Chidori – Rasengan!“ vyzeralo to, akoby mieril na Konohamara, no jeho cieľom boli Fukusaku a Shima. Stál zarovno s Konohamarom, ktorý nestihol zareagovať a vrazil svoje techniky do dvoch žiab, ktoré sedeli Konohamarovi na pleciach. Konohamaru chcel zareagovať, ale radšej počkal a keď nadišla správna chvíľa, zasiahol Bezmenného päsťou do tváre:
„Kawazu kumite! (Žabie kung-fu!)“ Bezmenného to odhodilo o pár metrov ďalej. Konohamaru pristúpil k nemu. Bezmenný ešte dýchal. „Nikdy ti neodpustím, je koniec.“ V ruke sformoval podobnú chakru ako pred chvíľou Bezmenný a do srdca mu vrazil posledný zásah:
„Rasengan!“ Bezmennému z úst vytryskla krv, nevzdával sa však a ešte naposledy sa nadýchol, aby mohol povedať svoje posledné slová. Konohamaru na neho síce hľadel s nenávisťou v očiach, no takéhoto mu ho prišlo ľúto. Bezmenný zakašlal a povedal:
„Smrť je len začiatok.“