Nový vek Konohy (I.) 046: Rada Konohy

Ťažké biele mramorové dvere sa s hlukom pootvorili a do miestnosti, v ktorej bolo šero vstúpil postarší muž so šedými vlasmi a okuliarmi. Žena, ktorá stála na konci miestnosti sa dívala na člena rady a netrpezlivo čakala.
„Ideš neskoro, Mitokado Homura.“ Napomenula ho, keď bol dostatočne blízko.
„Aj tebe prajem dobré ráno, Utatane Koharu.“ Známi členovia si vymenili priateľské bozky na líce a pozreli sa na čierne dvere s nervozitou.
„Čo myslíš? Prečo sa chcel s nami stretnúť?“
„Netuším, Utatane, ale musí to byť dôležité. Inak by nás nezavolal do tohto najstráženejšieho komplexu.“
„Nemám z neho dobrý pocit. Myslím, že sme urobili chybu, keď sme ho medzi nás vpustili. Ten chlap je horší než kancelár.“ Mitokado Homura prikývol.
„Nanešťastie, niekto musel prebrať kancelárovo miesto. Nám dvom úrad do rúk nedajú. Keby sa len nevymenil feudálny pán... Ach, s tým starým sme vedeli ako manipulovať. Ale s týmto...“ Utatane si utrela spotené ruky a následne otvorila dvere.
Obaja vstúpili do menšej miestnosti s čiernym nalešteným kamenným okrúhlym stolom a s troma kamennými kreslami s vyvýšenou opierkou. Miestnosť mala čiernu podlahu, tmavočervené steny, pozlátený strop a luster s množstvom sviečok tiahnucim sa cez celú šírku stola. Avšak, svetlo v miestnosti bolo prislabé a tak nebolo možné vidieť do rohov.

„Vitajte.“ Prehovoril mužský hlas. „Prosím, posaďte sa.“ Ruky v bielych jemných rukaviciach vyšli z tieňov a ukázali na stoličky pri mužovi.
„Smiem vedieť, prečo si nás tak skoro zavolal?“ opýtal sa Homura znechuteným hlasom. Mužove bledé tyrkysové oči, ktoré pripomínal skôr ľad sa dívali na člena rady.
„Myslím, že odpoveď poznáš, Mitokado Homura.“ Nikto neodpovedal. Homura sa kútikom oka pozrel na Koharu, ktorá zvraštila čelo.
„Čo teda chceš s ňou urobiť?“ Mužovi sa zaligotali oči a podsunul mu spis s Kakashiho fotkou. Homura si prešiel zložku, ale nechápavo ju vrátil späť.
„To som si mohol myslieť.“ Skonštatoval muž a pozrel na stále sa mračiacu Koharu.
„Čo si chcel tou zložkou dokázať?“ muž si ženin prísny tón v hlase nevšímal a povzdychol si. „To som si mohol myslieť. Členovia rady, ktorí sa rozhodli zosadiť Tsunade z postu Hokage raz a navždy ani len netušia, čo sa v ich meste deje. Kakashi už od nepamäti spolupracuje s Tsunade. Tým, že ste sa ho pokúsili získať na svoju stranu ste situáciu len skomplikovali. Tsunade už dlhší čas tuší, že jej nie je lojálni a preto s vašou spoluprácou už viac nebude počítať. Súdiac podľa toho, ako sa celá situácia vyvíja... prehráte.“ Ozval sa dunivý zvuk, ako keď o stôl niekto buchne plnou silou. Muž sa bez väčšieho záujmu pozrel na Homura, ktorému z očí iskril hnev.
„Ako sa opovažuješ hovoriť, že prehráme v boji s tou starou a slabou ženskou?! Ako si...“
„Všetci vieme, že to tak nie je!“ skríkol muž a v jeho hlase bolo čosi desivé. Čosi, čo prinútilo oboch členov rady zmĺknuť a nestačiť sa čudovať. Za celé tie roky nestretli nikoho, z koho by mali nebodaj rešpekt a úctu. Ale ani to nebolo správne vystihnutie ich pocitov. Mali strach. Homurovi sa zasekol dych v hrdle, keď si povšimol, že mužova ľavá zrenička bola rozpraskaná a v puklinkách žiarilo čosi zlaté. Muž si požmolil oko a zrenička sa vrátila do normálnej podoby.
„Dobre viete, že Tsunade je oveľa mocnejšia než ako ste si mysleli.“ Dokončil tajomný muž. „Je pravda, že sme ju podcenili.“ Ozvala sa Utatane Koharu s úplne pokojným hlasom. „Tsunade má toho v rukáve oveľa viac, ale v dvoch veciach sa mýliš.“ Oponovala mužovi. Tomu zažiarili oči a urobil gesto rukou, akoby otváral náruč. Tým Koharu vyzval, aby pokračovala.
„V prvom rade, Kakashi nebol človek, ktorého sme sa pokúsili naverbovať. On bol zložkou, ktorú sme dali špehovať a preveriť. A musím dodať, že výsledky sú až príliš zaujímavé.“ Na čo pousmiala, ale odmietala to ďalej rozvádzať. „A po druhé, Tsunade môže byť silná a múdra ako len chce, no v konečnom dôsledku, je viazaná zákonom Kage. A okrem toho, my robíme túto politiku dlhšie než ona.“ V miestnosti ostalo ticho. Všetci traja sa premeriavali pohľadom a muž stiahol aj ruky do tieňov, takže mu boli vidieť len oči.
„Možno som sa vo vás zmýlil.“ Skonštatoval muž a bolo vidieť, ako Homurovi navrela na čele žila. „Avšak, keď odsunieme naše šarvátky bokom, ostáva nám vyriešiť niekoľko závažných záležitostí... na ktoré už mám riešenia.“
„Ako to myslíš?!“ zamračil sa Homura a netrpezlivo klopkal prstami o stôl. Utatane Koharu len ticho sedela a počúvala mužove slová.
„Zosadiť Tsunade z pozície nie je až taký problém. Väčší dôraz by sme mali venovať ľuďom, ktorí Tsunade bezprostredne podporujú a dôverujú. Ako napríklad Uzumaki Naruto.“ Pri spomenutí Narutovho mena sa Homura rozkašlal a Koharu prižmúrila oči.
„Je jasné, že fyzický útok ako aj útok politický by nemal nijaký efekt. V konečnom dôsledku by sme prehrali.“
„Tak čo teda?!“ oponoval mu Homura.
„Len pokoj, Mitokado-san. Pokiaľ si spomínam, požiadali ste ma, aby som vám v tejto záležitosti pomohol. Viete aké používam metódy a z časti aj, čoho som schopný. Tak sa vás pýtam...“ a pozrel sa na oboch a venoval im dlhý chladný prenikavý pohľad.
„Dávate mi v tejto záležitosti plnú podporu?“ Na tvárach členov rady sa zmietal odpor a znechutenie, ale bez ohľadu na to, ako veľmi im to prekážalo, prikývli.
„Výborne. Týmto považujte problém s Tsunade za uzavretý. Končím dnešné zasadanie.“
Miesto, kde muž sedel preťali ostré blesky a muž zmizol. Starci dlho mlčali a nad všetkým premýšľali. Snažili sa veci rozobrať zo všetkých strán a detailov. Nechceli, aby im unikla čo i len jedna možnosť, s ktorou by nerátali.

„Nepáči sa mi to. Už sme mu ponechali príliš veľkú moc.“
„Pravda. No nezabúdaj, že ho potrebujeme len pre túto prácu, Homura. Keď nás zbaví Tsunade, všetko pôjde podľa nášho plánu.“
„Ale za akú cenu, Koharu?“ pozrel sa členke do očí. „Naozaj si ochotná obetovať ak veľa?“
„Vždy sme toho vedeli toľko obetovať. Vezmi si príklad z útoku Akatsuki. Všetko by sa podarilo nebyť... jeho.“ Pri poslednom slove Koharu navrela v hrdle nepríjemne veľká hrča, ktorej sa nevedela zbaviť. Narutovi tvár mala pred očami tak jasne, ako nič iné.
„Dobre teda.“ Rezignovane jej odpovedal. „Urobím ako sme sa dohodli.“ Následne sa postavil a ponechal členku rady samú.
***

Sasuke sa objavil po Zetsuho boku. Stáli na mohutnom konári a pred nimi sa rozprestierala veľká budova pripomínajúca vežu. Budova stála na druhej strane kamenných hláv Hokage, na mieste, kam nemal nikto okrem Tsunade prístup, avšak nie na všetky podlažia. Sasuke sústredene prechádzal každé jedno podlažie, zatiaľ čo Zetsu ho sledoval s hnevom.
„Majú tam mnoho strážnych ninjov.“ Skonštatoval pobavene, akoby to nebolo nijakou prekážkou.
„A čo si čakal, Sasuke. Sú to najdôležitejšie politické figúrky. Nech sú akí sú. To oni držia veci pohromade.“
„Nie nadlho.“ Odpovedal a usmial sa.
Keď preveril všetko čo bol Sharingan schopný, obrátil sa na Zetsuho.
„Ty tam prenikneš ľahšie než ja. Nájdi ich a potom aktivuj toto.“ Podal mu zvitok, ktorý si Zetsu so záujmom prezeral.
„Vpusti doň chakru a privolaj ma pri nich. Za normálnych okolností by som si cestu prerazil bez problémov, ale určite by zdrhli ako náhle by ich varovali.“ Zetsu si odfrkol, ale to na veci nič nemenilo.
„V poriadku. Pomôžem ti... ale hneď potom mi dáš pokoj.“
„To záleží len od teba, Zetsu.“
Na čo Zetsu zmizol a Sasuke si v pokoji sadol na konár.
„Na túto chvíľu som čakal príliš dlho. Itachi... čoskoro sa naše utrpenie skončí.“

Tsunade sedela v pracovni a prezerala si najnovšie správy. Mračná sa sťahovali a tak na Konohu svietilo len zopár lúčov. Vietor nepríjemne fúkal a ťažký vzduch plný vody varoval pred blížiacou sa búrkou. Hlasno zahrmelo, až sa zatriasli okná, ale Tsunade bláznivému počasiu nevenovala nijakú pozornosť. Stále premýšľala, ako sa darí Kakashimu, Niki, Konohamarovi a Kurenai.
„Dnes ste akási tichá.“ Prehovorila na ňu Shizune a podala jej šálku.
„Dnes je veľmi zvláštny deň.“ Odpovedala a odpila si. Ale Shizune sa nedala odbiť. Túto Tsunadinu náladu už veľmi dobre poznala.
„Tsunade, povedzte mi, čo by ste odo mňa potrebovali. Takáto bývate vždy, keď ma chcete požiadať o čosi šialené a nebezpečné.“ Obe sa na seba usmiali, ale Tsunade sa i naďalej tvárila vážne.
„Máš pravdu. Rozhodne by som od teba niečo potrebovala.“
„Môžete ma požiadať o čokoľvek. Veď to sama dobre viete.“
„Viem, Shizune a ďakujem.“ Otvorila zásuvku a vytiahla z nej zapečatený biely zvitok s modrými okrajmi. Pozrela sa do Shizuniných očí s vážnosťou.
„Tento zvitok je veľmi dôležitý. Preto si ho nemôžem dovoliť poslať po vtákovi. Potrebovala by som, aby si navštívila osobne Raikageho a odovzdala mu to so slovami... už je čas. Rozumieš mi čo ti tu hovorím, Shizune? Je to veľmi veľmi dôležité.“ Tá sa zatvárila preľaknuto, no nepýtala sa.
„Chápem, že ťa to znepokojuje a zaujíma, ale ver mi. Všetko sa dozvieš v správny čas.“
„Dobre, ako poviete. Pripravím si potrebné veci a čo najskôr odídem.“ Shizune sa otočila k dverám a zvitok si schovala do vnútorného vrecka.
„Ešte niečo.“ Zastavila ju Tsunade.
„Počúvam.“ A otočila sa Shizune k nej.
„Vezmi so sebou aj Naruta. Ale ešte predtým ho priveď za mnou. Musím mu niečo dôležité povedať.“
Shizune sa to prestávalo páčiť, ale nech chcela akokoľvek vedieť o čo tu vlastne ide, pýtanie by bolo zbytočné. Tsunade pozorovala, ako blesky pretínajú šedú oblohu.
Shizune medzitým odišla z miestnosti a potichu zatvorila dvere. Keď ostala Tsunade sama, posadila sa do kresla a nespúšťala zrak z besnenia prírody. Na stehná jej dopadlo čosi malé a tekuté. Pretrela si mokré oči a snažila sa, aby jej vzlyk nebol počuť.
„Všetko som to pokašlala. Je to moja vina. Len a len moja.“ Zastonala a dopila kávu vo chvíli, keď sa dvere pracovne otvorili a k jej stolu si čupol ninja.

„O-odpusťte mi, Hokage-sama, ale je to veľmi naliehavé.“ Prehovoril ninja s napätým hlasom od ktorého ho išlo priam roztrhnúť.
„Čo sa stalo?“ opýtala sa ho zo zdvorilosti než zo záujmu. Ninja zovrel dlane v päste a skríkol. „Kazekage Gaara je tu, pani moja! Spolu s obyvateľmi Piesočnej.“
Ozval sa buchot a drobné úlomky pristáli až pri ninjovi. Šálka sa rozbila a rozletela na množstvo malých črepov. Vo chvíli ako to Tsunade započula, mala pocit, akoby ju niekto udrel do brucha. Premáhal ju veľmi nepríjemný pocit čohosi zlého... Veľmi zlého.
Otočila sa k ninjovi a s tvrdým výrazom v očiach i v hlase prehovorila.
„Okamžite sa o všetkých postarajte! Kazekage nech príde za mnou keď bude môcť. Choď už!“
„Á-áno, Tsunade-sama.“ Na čo ninja zmizol a Tsunade pod oknami preletel blesk, zatiaľ čo dažďové kvapky divoko bičovali do okien.
Koniec 46. časti

Poznámky: 

Názov budúceho dielu

Nový vek Konohy (I.) 047: Pochmúrne správy

Zhrnutie dielu

Situácia v Konohe sa komplikuje a ďalšie tajomstvá vznikajú ako sa aj odhaľujú. Rada Konohy má nového a tajomného člena, zatiaľ čo ich zámer je jasný, meno a ciele muža sú neznáme. Sasuke pripravuje svoju dlhoročnú pomstu a Zetsu mu v tom pomáha. Tsunade čosi veľmi trápi a dôvod, ktorý ju dohnal až k slzám je záhadou. Medzitým sa nám do Konohy vracia Gaara s obyvateľmi, ale správy budú viac než neradostné. Dnes žiadne spoilery. Nový diel plný pochmúrnych správ a komplikácií opäť o týždeň .