Drama

V Konohe

„To je na nič. Tieto zvitky rozprávajú príbehy zo starších dôb.“
„Upokoj sa Niky. Niekedy je dobré.“
„Ja chcem techniky. Nie príbehy!“ Anamo s Niky mali rozhovor o zvitkoch,
ktoré práve študovali.
„Myslím, že už dostatočne ovládam oheň. A čo ty, Anamo?“

Krvaví pomaly postupovali k hlavnému vchodu do Piesočnej. Prešli cez ňu, kde ich čakala skupina strážnych ninjov. Strážny si pozorne premeriavali mužov v maskách.
„Prepáčte strážny.“ Strážny pozerali na kancelára, o ktorom vedeli, že je vo vedúcej politike. Hlboko sa mu poklonili.

„Bleskový štýl: Paralyzujúce ihlice!“ Elischi neplytvala časom a zaútočila na Konohamara, ktorý hromadil chakru. Ihlice sa rýchlo blížili.
„Tieňové klony!“ na bojovom poli sa vytvorilo ohromné množstvo klonov. Elischi sa usmievala. Ihlice prebodávali klony, akoby boli z papiera. Všade bol počuť praskot klonov, ktorý mizli.

Niky sledovala Anamo veľmi pozorne.
„O akej úlohe to rozprávaš?“
„Gaara ma zavolal do Tsunadinej pracovne, kde mi porozprávali o útoku a o kancelárových aktivitách. Povedali mi, aby som ti pomáhala pri jeho špehovaní.“
„To je od teba pekné, ale ja pomoc nepotrebujem. Ja ho zabijem aj sama.“

Niky prudko sekla svojimi katanami, ale Naruto sa im vyhol. Sakura zhíkla od strachu. Sasuke sa pozeral na boj a v pokoji si jedol rámen. Niky sekala a kopala, ale Naruto sa zakaždým uhol. Neustále na ňu robil úškrny a vysmieval sa jej. Niky to už začalo hnevať.
„Naruto! Bojuj so mnou! Inak na teba zaútočím, čomu sa ty nevyhneš!“

„Kisame, splnil si úlohu o ktorú som ťa požiadal? Našiel si to?“
„Áno, Madaro, našiel som to. Je to v Oblačnej krajine.“
„Čo vlastne hľadal Kisame, keď si mi hovoril náš plán v jaskyni neďaleko Konohy?“

Anamo sa prechádzala po meste. Išla do obchodu neďaleko hlavnej budovy. Cestou rozmýšľala o svojom živote a o podstate, ktorú by chcela ovládnuť. Keď bola len kúsok od obchodu, spadla na zem. Keď sa zdvihla a pozrela na hor, videla, že sa zrazila s Gaarom. Anamo sa začervenala a Gaara takmer nedýchal.
„Pre... Prepáč mi, ja....“ Gaara sa usmial.

Voda, ktorú Kisame ovláda sa stále zdvíhala a ničila všetko čo jej prišlo do cesty. Akatsuki pomaly postupovali až k pevnosti. Voda ich bránila voči nepriateľom, ktorý vychádzali z pevnosti s mnoho zbraňami . Keďže Akatsuki nemajú zľutovanie, mnohých pozabíjali.

Vtáky štebotali pod Tsunadiným oknom v jej pracovni. Bolo príjemné hrejivé ráno.
„ČOŽE!“ Tsunade treskla o stôl tak silno, že sa jej v pravom rohu nalomil. Vtáky sa zľakli a odleteli preč.
„Ako som povedal, Tsunde. Niekto na nás zaútočil, počas cesty sem.“

Klop. Klop.
„Vstúpte!“
„Prepáčte pani Tsunade, že vás práve ruším, ale mám informáciu, že Kazekage je už iba niekoľko míľ od Konohy. Do troch hodín by mali doraziť.“
„Výborne! Priprav všetko, čo treba na uvítanie vzácneho hosťa.“

Krásny slnečný deň prebudil obyvateľov Konohy. Nie všetci ale spali. V hlavnej budove Konohy sa už pracovalo. Kancelár mal pracovňu o dve miestnosti ďalej, čo Tsunade moc nepotešilo. O chvíľu vyšiel kancelár zo svojej pracovne a zamieril za Tsunade. Zaklopal pár krát, ale nikto sa neozval. Pootvoril dvere, aby sa presvedčil. Pracovňa bola prázdna. Kancelár zatvoril dvere a vybral sa na obchôdzku okolo Konohy.

Nový deň v Konohe sa začal mrazivým dažďom a nepríjemným chladným vetrom, ktorý rozfúkal všetko, čo bolo ľahké. O chvíľu sa celá Konoha ponorila do tmy. Obloha bola nepríjemne čierna a búrka sa zhoršovala. Voda stekala zo všetkých strán k hlavnej bráne. Pri bráne stáli Kotetsu a Izumo, ako vždy. Boli premočený a nervózne čakali pri bráne, než sa objaví očakávaná návšteva.

„Pozóóór, z cesty!"
Cez uličku utekal Konohmaru, ako mu len sily stačili. V tvári bol šťastný a plný radosti. Utekal k hlavnej budove Konohy. Prechádzal chodbami a poschodiami. Dobehol až ku dverám do Tsunadinej pracovne. Chvíľu stál aby sa vydýchal. Práve keď chcel zaklopať, z pracovne sa ozvali pohoršené hlasy.

Mesačné svetlo pohltilo Konohu do tmy.
Všade okolo svietili lampy. Nikde nikoho nebolo okrem
strážnych ninjov, ktorý mali svoje hliadky.
Kotetsu: „Dnes je pomerne chladno, ale aspoň je pokojná noc."

Písal sa deň 18. 3 a nad Dedinou skrytou v krvavej hmle sa ako obvykle vznášala hmla. No v ten deň sa stalo aj niečo neočakávané. Narodil sa čudný zjav. Matka a otec sa toho zjavu báli, a tak ho nechali napospas osudu a v košíku aj s odkazom, pre prípadného nálezcu, hodili svoje dieťa do mora.

1.časť

"Tsunade-sama!" Vykríkol Naruto so slzami v očiach.
"Na-aruto j-já..." Tsunade sa naňho posledný krát usmiala a mŕtva spadla na zem.

Kvap...Kvap
Vo velkom tichu bolo počuť ako pomaly začína pršať. Aj obloha plakala.