Nový vek Konohy (I.) 016: Tajná misia a začiatok skúšok

Niky sledovala Anamo veľmi pozorne.
„O akej úlohe to rozprávaš?“
„Gaara ma zavolal do Tsunadinej pracovne, kde mi porozprávali o útoku a o kancelárových aktivitách. Povedali mi, aby som ti pomáhala pri jeho špehovaní.“
„To je od teba pekné, ale ja pomoc nepotrebujem. Ja ho zabijem aj sama.“
„To je ďalší dôvod, prečo ti mám pomáhať.“ Niky sa nepríjemne zamračila, ale Anamo to ignorovala.
„Si výbušná a bojová povaha. Niekedy sa prestaneš ovládať a biješ do všetkého, čo je v tvojom okolí. Našou úlohou je špehovať kancelára, ale neublížiť mu! Je predsa vo vrchnej politike Konohy. Máme donášať akékoľvek informácie o kancelárových aktivitách.“
„Rozumiem. Ale aj tak by som ho najradšej zabila. Niečo s ním nie je v poriadku.“
„To je možné. Ale musí toho byť viac, keď ho máme špehovať.“ Sestry sa nad kancelárom na chvíľu zamysleli. Nakoniec si pobrali veci a vydali sa hľadať kancelára, aby ich misia mohla začať.

Klop. Klop.
„Vstúpte.“ Dvere sa otvorili a do pracovne vošli Anamo a Niky.
„Sme tu, ako ste chceli.“ Ohlásila sa prvá Niky.
„Prosím, povedzte nám, čo máme spraviť.“
„Vašou úlohou je sledovať pohyby kancelára a okamžite ich nahlásiť. Domnievame sa, že kancelár stojí za útokom, ktorý sa stal, keď ste sem išli. Podľa istých správ, pracuje s neznámou skupinou ninjov, o ktorých nevieme nič.“ Anamo s Niky pozorne počúvali svoje úlohy. Niky sa usmiala a odvážila sa spýtať.
„Ak budeme vystavené hocijakému nebezpečenstvu, môžeme použiť aj násilie, ba aj zabiť ho?“ Tsunade sa na Niky zamračila a Anamo tiež.
„Brániť sa môžete, ale nie zabiť. Každý zajatec z tej organizácie sa nám zíde. Nezabúdajme, že kancelár je vo vedúcej pozícii, medzi politikmi v Konohe. Ublížiť mu, by znamenalo vzburu.“ Niky smutne prikývla a mysľou sa jej preháňali myšlienky o kancelárovej smrti.
„Tsunade, kde je Gaara?“ Sptala sa Anamo.
„Gaara sa stará o prípravy skúšok, ktoré začínajú už dnes podvečer. Vašim cieľom je sa vrátiť do začatia skúšok. Ak by nastal akýkoľvek problém, vyšlite mi núdzovú správu a ja sa postarám o zvyšok.“ Anamo s Niky prikývli a vyšli z Tsunadinej pracovne. Sadli si pred pracovňou a čakali na kancelára, kým odtiaľ vyjde.

Z kancelárovej miestnosti sa ozval pukot. Niky s Anamo opatrne podišli k dverám, aby mohli počúvať, čo sa v miestnosti deje.
"Ako si to teda predstavujete?“
„Nie je to jasné? Žiadam vás, aby som sa stretol s vašim vodcom. Dobre viem, že ho nemáte v láske. A okrem toho, mám plán, ktorý sa bude musieť vykonať behom skúšok.“
„O aký plán ide?“
„To vám v tejto miestnosti rozprávať nebudem. Až keď sa stretnem s vaším vodcom.“
„Dobre. Idem za naším vodcom, že sa s ním chcete porozprávať, ale neručím vám, že sa to podarí.“
„A čo Danzo? Čo mi o ňom povieš?“
„Podľa našich zdrojov, niečo chystá behom skúšok. Vraj má nevyrovnané účty s viacerými z Konohy. Ale kde je jeho úkryt nevieme ani my.“
„Hm. To je zvláštne, akú má podporu z vedenia. Podľa mňa, by tých starých bláznov mali zabiť.“ Z kancelárovho hlasu bola počuť radosť. Anamo s Niky pozorne počúvali i naďalej.
„Ako to chcete spraviť, kancelár?“ Pokračoval neznámi muž.
„Stretneme sa dnes u tvojho vodcu. Tam vybavím, čo treba a potom sa môžeme pustiť do ďalších krokov.“
„A čo Piesočná a iné národy?“
„Všetko má svoj čas. Najskôr sa musíme postarať o Konohu. Potom sa zameriame na Piesočnú.“ V miestnosti sa ozval ďalší pukot. Hlasy v miestnosti stíchli. Bolo jasné, že neznámi muž sa presunul na iné miesto. Anamo s Niky rýchlo odstúpili od dverí, lebo počuli kancelárove kroky. Dvere sa otvorili a kancelár vyšiel von.

Pozorne sa zadíval na Anamo a Niky, ktoré práve prechádzali cez chodbu do zadných miestností. Vošli do prázdnej pracovne a zamkli dvere.
„Počula si, čo ten blázon rozprával? Má mnoho plánov. Je jasné, že sa pokúsi ovládnuť politiku v Konohe ako Hokage a oveľa viac.“
„Najradšej by som ho zabila! Pochybujem, že má nejaké schopnosti.“
„Kto vie. Možno je to obyčajný chlap, ktorý sa zbláznil.“ So smiechom poznamenala Anamo.
„Dúfam, že ho budem môcť zabiť!“
„Najskôr musíme informovať Tsunade, čo sme práve počuli.“ Niky prikývla a snažila sa otvoriť dvere, no tie sa nedali otvoriť, aj keď ich Niky odomkla.
„Čo to znamená?“ Niky pokrčila plecami a do dverí hodila ohnivú guľu. Nič. Dvere nemali ani škrabanec. Stáli na svojom mieste bez akýchkoľvek znakov poškodenia. V miestnosti nastal obrovský pukot, šuchot a rozbíjanie skla. Niky sa široko usmiala na blížiacich sa ninjov, s maskami démonov v plameňoch, ktorý skákali cez okná i z podláh, ale zakaždým sa podlaha zacelila.
„Zase vy!“ Vrúcne no s potešením skríkla Niky. Muži sa rozosmiali. Anamo si prezerala miestnosť, v ktorej bolo aspoň dvadsať ninjov. Jeden z ninjov sa na ne pozrel a prehovoril.
„To všetko kvôli týmto dvom ženám? Nevyzerajú silno. Tam tá s katanami sa usmieva ako keby sa od strachu pocikala a tá druhá, akoby práve videla duchov. V každom prípade ich zabijeme a...“ Z neznámeho muža vystriekla krv. Mal obrovskú ranu cez brucho, ktorá sa ešte zväčšovala. Muž sa zvalil na zem a po chvíli umrel. Niky sa zoširoka usmievala a smiala, až sa jej slzy hnali z očí. Anamo ju zdesene sledovala, ale tiež sa usmiala.
„Tie dve sa zbláznili! Zabijeme ich!“
"Anamo, začneme.“ Anamo prikývla sa prepukala si prsty.
„Ohnivý štýl: Ohnivé prstence!“
„Veterný štýl: Veterný kosec!“ Nepriateľský ninjovia sa začali uhýbať ako vládali pred ohnivými prstencami, ktoré boli sprevádzané prudkým vetrom, ktorý rezal do všetkého v okolí. Niky s Anamo svoje útoky ešte zosilneli. Hoci nepriateľský ninjovia začali útočiť, v zlomku boli spálená alebo zabití Nikynou katanou. Anamo sa usmievala sa menila vietor, ako len chcela. To isté robila aj Niky. Keď boli ninjovia porazení, Niky sekala do dverí svojimi katanami. Po chvíli sa dvere rozlomili a obe vyšli z miestnosti zadýchané. Usmievali sa od radosti, že porazili ďalších slabých protivníkov. Boli až príliš slabí, než aby ich mohli poraziť. Tak prečo teda neutiekli?

„Neviem, ako sa tam dostali a prečo sa dvere neotvorili, ale okamžite to musíme nahlásiť Tsunade.“ Niky s Anamo súhlasila a okamžite bez zaklopania vošli do Tsunadinej pracovne, ktorá práve pila kávu.
„Prepáčte, Tsunade, ale máme vážny problém.“ Keď Anamo vyrozprávala Tsunade, čo počuli a čo sa stalo v miestnosti, Tsunade sa mračila. Zvláštne bolo, že Tsunade nepočula žiaden hluk ani výbuchy, ani nič podobné. Bola si istá, že miestnosť bola izolovaná alebo išlo o genjutsu?
„Takže takto to je... Anamo! Niky! Naďalej špehujte kancelára a majte oči poriadne otvorené! Som si istá, že sa chystá niečo strašné. A k tomu aj Danzo. Anamo, choď to povedať Gaarovi a Niky, ty nájdi kancelára. Anamo! Potom sa k Niky pridaj! Zajmite každého, kto by vám chcel ublížiť alebo ho zabite. V každom prípade, mi prineste aspoň jedného z tých ninjov v maskách!" Niky s Anamo prikývli a okamžite sa vybrali svojou cestou. Anamo utekala za Gaarom a Niky sa pokúšala v meste nájsť kancelára. Mohol byť kdekoľvek a zároveň nikde. To čo sa dnes odohralo bolo zvláštne a Niky i Anamo vedeli, že to je len začiatok. Čo všetko a ako ďaleko je ochotný kancelár zájsť? Prečo prišiel do Konohy a čo je jeho skutočným cieľom? Tsunade nad tým rozmýšľala dlho. Vedela, že sa jej čas kráti a, že je pripravená sa stretnúť v boji proti každému, kto je schopný ohroziť Konohu.

Koniec 16. časti