Nový vek Konohy (I.) 009-010: Peklo v pevnosti

„Priprav sa!!! Sharingan: Paralelná pásť!“ Mizuki sa zadíval na Madaru smrteľným pohľadom, akoby každá sekunda s ním bola zbytočná. Cítil obrovský odpor a nenávisť. Madara jeho pohľad opätoval a pozeral sa na svoju budúcu obeť. V duchu cítil obrovskú radosť ale i strach. Madara chcel k Mizukimu pristúpiť, ale ako náhle sa pohol, cítil, že pod nohami nemá nič. Stál na ničom a každý jeho nádych bol čím ďalej tým horší. Pod Madarom sa vytvorila priepasť. Celý bez seba začal mávať rukami, aby sa o niečo zachytil, ale márne. V jeho priestore nebolo nič len prázdnota. Madara sa pozeral okolo seba, aby našiel oporu. Každá sekunda bola drahá, no už bolo neskoro. Už začal padať dlhým pádom. Keď mu nebola vidieť ani hlavu, priepasť sa zatvorila. Madara zmizol pod zemou. Mizuki sa začal smiať a bol šťastný, že zneškodnil svojho obávaného súpera.
„Konečne som porazil veľkého Uchiha Madaru!!!“ Smiech sa ozýval celou sálou. Zetsu, ktorý bol vo vedľajšej miestnosti sa pousmial.
„To ty budeš porazený...“ V Zetsuovych očiach bola vidieť ligotavá škodoradosť.
„Tak ako sa cítiš Akatsuki! Váš pán bol porazený! Už mi nikto nezabráni zabiť vášho člena!“ Mizukiho hlas a smiech sa ozýval celou pevnosťou, nie len sálou. Ostávajúci členovia to počuli a v tvárach mali vyľakaní pohľad no napriek tomu boli pokojní.

Kisame so Shirom utekali cez sály a chodby. Cesta sa im zdala nekonečná. Po chodbách sa lemovali neprečítateľné znaky a fakle s ohňom. Ale Kisame so Shirom si ich nevšímali. Pokračovali stále ďalej, kým Shiro náhle ukázal na Kisameho, aby zastal. Kisame tak urobil, ale v tvári bol veľmi nahnevaný. Zovieral päste, aby na Shira nezaútočil.
„Čo je Shiro! Nepočul si toho blázna! Je možné, že Madara má problémy!“
„Upokoj sa a dobre sa pozri, Kisame! Niečo ti ukážem.“ Shiro schytil prach zo zemi a namieril ho na severnú chodbu, ktorá bola temnejšia ako iné. Prach hodil tam. Keď sa chceli pohnúť, v tom okamihu sa celá miestnosť dala do pohybu. Všetky chodby sa začali poprehadzovať. Prach, ktorý ukazoval na severnú chodbu zmizol. Všetky chodby boli rovnako osvetlené a cesta sa zdala byť všade rovnaká. Kisame a Shiro mali obrovský pocit zúfalstva a tiesne. Miestnosť sa začala ochladzovať. Fakle, ktoré boli v miestnosti zhasli. V sále nastala obrovská tma a ticho. Každý jeden krok aj nádych sa ozývali po celej sály. Shiro a Kisame sa pritisli k sebe, aby mohli čeliť prípadným problémom.
V tej tichej chvíli, Kisameho trafil kunaj do pravej ruky, v ktorej zvieral meč. Meč okamžite uvoľnil a držal si ranu po kunaji. V sály bolo počuť kvapkanie krvi. Z neznáma sa ozýval zákerný smiech. Shirovi bilo srdce ako o preteky. Cítil veľkú paniku a neistotu. Kisame sa obzeral svojím žraločími očkami, ale nikoho a nič nevidel. Nepriateľ mohol útočiť odkiaľ len chcel. Po chvíli sa ozval ďalší úder od kunaja. Tento krát trafil Shira. Shiro začal ťažko dýchať a zvalil sa na zem. V sály bola obrovská zima. Začala sa tvoriť prízemná hmla a kvapky zmrznutej vody. Shiro sa triasol a krv mu tiekla z ľavej strany tela. Teplo ho opúšťalo. Začalo sa mu zahmlievať pred očami a pomalšie dýchal.
V tom Kisame dostal nápad, ako odhaliť nepriateľov. Kisame si stlačil prsty do rany, aby získal z nej krv. Široko sa usmial a vražedným pohľadom sa díval na všetky strany.
„Už sa viac nebudete skrývať! Vodný štýl: Kráľovská potopa!“ Celá miestnosť sa začala triasť a burácať. Kisameho hlas sa ozýval do neďalekých chodieb. Do ľavej ruky schytil Shira a smial sa na plné hrdlo.
„Utopte sa vy krysy! Dúfam, že ste smädní!“ V celej miestnosti začala hučať voda, ktorá začala pomaly mrznúť.
„Shiro, prosím ťa, použi to teraz... Moja voda už zamŕza, takto ich nenájdem.“ Shiro zodvihol hlavu a pomaly začal tvoriť pečate. Nabral si trochu krvi zo svojej rany a sťažka prehovoril.
„Zvolávacia technika: Záchvat plameňov...“ Celá miestnosť náhle vzbĺkla. Kisameho voda začala horieť. Kisame sa rozosmial.
„Ukážte sa! Už sa nie je kam schovať! Vodný štýl: Lov žraločej svorky!“ Vo vode sa začali tvoriť žraloky, ktorý vyhľadávali nepriateľa. Kisameho voda už horela celá a na každučkom mieste. Ako nad hladinou, tak aj pod ňou. Žraloky útočili do všetkého. Z poza stĺpov v južnej miestnosti vybehli dve postavy. Kisame si ich všimol a celý nadšený zvolal.

„Hahaha... Takže ty!!! Vodný štýl: Vodný vír!“ Kisameho pohltil záchvat šialenstva. Smial sa na plné hrdlo. V strede sály sa začal vytvárať ohromný vodný vír, ktorého vnútro vyplňovali plamene. Celé to vyzeralo ako pekelná jama, ktorá je schopná pohltiť úplne všetko. V miestnosti sa náhle objavili dve známe postavy. Boli to Tesai a Hisuchi.
„Gratulujem ti, Kisame. Odhalil si nás. Ale tak ľahko nás nezabiješ. Zemný štýl: Koleso šťasteny!“ Hisuchi sa k Tesaiovi ihneď pripojila.
„Bleskový štýl: Vražda podsvetia!“ Nad vodným vírom sa začalo vytvárať obrovské zubaté koleso, ktoré vážilo niekoľko tón. Celá voda začala elektrizovať a pulzovať. V niektorých miestach začala vybuchovať. Celá miestnosť vyzerala ako peklo, ktoré každú chvíľu vyletí do vzduchu. Kisame sa len smial a pritom rukami riadil nápor vody a smeroval niektorých žralokov. Tesai a Hisuchi mali v tvárach obrovský strach ale aj radosť z bitky. Tesai vytiahol svoje meče, a niečo si šepkal. Meče začali syčať.
„Teraz ti ukážem svoju ďalšiu techniku. Zakázaná technika: Oltár posledného súdu!“ Zemné koleso nad vírom sa začalo formovať a pokrylo celý vír. Voda ustala a vír bol zakrytý. Tesaiove meče sa spojili a vytvorili mohutný dlhý meč, ktorý lámal vodu. Kisame sa stále smial a presunul vír na iné miesto.
„Ako vidím, Tesai, tak ti jeden vír nestačí. Roztroj sa!“ Vodný vír sa začal deliť. Všetky sa premiestnili a vytvorili trojuholník. Voda začala syčať a dvíhať sa. Hisuchi prerušila svoju elektrickú techniku, aby neublížila sebe či Tesaiovi..
„Ja si vezmem toho, čo drží Kisame na pleci a ty sa postaraj o Kisameho!“
„Dobre! Hlavne si pohni! Neviem, ako dlho to tu udržím!“ Hisuchi okamžite zaútočila na Kisameho. Pozorne sledovala jeho pohyby a vyhýbala sa žralokom. Vytiahla svoj malý nôž. Kisame si ju všimol a smial sa ešte viac. Hisuchinym útokom sa vyhýbal.
„Zvolávacia technika: Zvolanie vodných hydier!“ V sieni nastal ohromný hluk a zmätok. Nebolo počuť ani vlastný pulz srdca. Voda sa dvíhala do ohromných výšok.
„Ešte nie je koniec, Kisame! Zemný štýl: Nová zem!“ Voda narážala do ostrova, ktorý tam vznikal. Oltár, ktorý bol v strede sály sa rozlomil na malé kúsky a odplával preč. Všade bolo počuť mohutné lámanie a syčanie. Z vody začali vychádzať šesť hlavé príšery, ktoré horeli.
Jedna hydra schmatla Hisuchi, ktorá stála ako soľný stĺp. Hydra ju začala hltať. Hisuchi sa bránila ako mohla, ale bolo príliš neskoro. Krv začala striekať na všetky strany z hydrinej papule. Tesai sa len prizeral, ako všetko mizne v plameňoch.
„Ako môže spojiť vodu a oheň? A tá jeho chakra... Je neuveriteľná. Odkiaľ môže mať toľko chakry?“ Povedal si Tesai v duchu. Voda odtekala do všetkých kútov chodieb, kde ich ničila. Kisame sa pozeral po miestnosti, ktorá mizla v prach. Kisame nasmeroval všetko čo mohol na Tesaia, ale ten sa pokúsil o posledný útok.
„Si veľmi silný, Kisame. Nikdy sa nedozvieš ako sme sa mohli vrátiť späť a bojovať proti vám. Ak má byť toto koniec, tak bude veľkolepí. Zakázaná najtajnejšia technika: Apokalypsa!!!“ V sály nastal ohromný výbuch. Všetkých odhodilo na okraje alebo do chodieb. Voda s ohňom sa začali biť. V strede miestnosti sa vytvorila mohutná guľa, ktorá pohlcovala všetko, čo mohla. Vody ubúdalo, žraloky mizli a oheň sa vyparoval. Čím viac toho pohltila, tým viac začala narastať. V sále bol ohromný hluk. Cez to všetko sa Tesai pozrel na Kisameho ako psychopat so zakrvavenými očami.
„TERAZ KONEČNE UMRIEŠ!!! PRIDAJ SA TAM KAM MÁŠ!!! CHOĎ DO PEKLA, KISAME!!!“ V sály nastal nekontrolovateľný výbuch. Všetko bolo pohltené do nekonečného svetla. Bočné chodby boli roztrieskané na malé kúštiky. Pevnosť bola zničená do základov.

V tretej sále stál Mizuki. Výbuch sa k nemu blížil. Spľasol rukami a široko sa usmial. Jeho Sharingan sa spojil do zvláštneho trojuholníku. Pred Mizukim sa vytvorila mohutná brána, ktorá pohltila celý výbuch do inej dimenzie.
„Amatéri! Vďaka tomuto som výbuch poslal do iného sveta! Ach, sú to ale slabosi.“
„To hovoríš o sebe? Si skúsený Mizuki. Rozvinul si Sharingan na perfektnú úroveň. Ale ak dovolíš, rád si ho od teba vezmem. Bude mi naozaj užitočný.“ Mizukimu prešiel mráz po chrbte a rýchlo sa otočil oproti Madarovi, ktorý stál teraz už pred ním.
„Nikdy ti nedám môj Sharingan!!! Nikdy!!!“ Madara sa široko usmial. Mizuki žmúril svojím Sharinganom. Bol vyčerpaný a dostal strach. Začal vidieť rozmazane.
„To nie je o tom, či chceš alebo nie. To je tvoj osud. Ja som ti ho dal a teraz je čas ho vrátiť.“
„Sharingan nemôžeš len tak vyňať. To je nemožné, Madaro! Len by si ho poškodil“ Madara si Mizukiho premeriaval a pozorne sa mu pozeral do jeho Sharinganu svojim. Madara začal tvoriť pečate a spľasol rukami. Vznikla menšia tlaková vlna, ktorá bola sprevádzaná silným vetrom. Madara náhle využil obrovské množstvo chakry.
„Stratený Sharingan: Zlúčenie!“ Mizukimu stuhlo celé telo. Nemohol sa hýbať ani mrknúť okom. Na zemi pred ním sa vytvoril čierny oblak z ktorého vyliezala postava s krídlami.
Bol to démon, ktorý mal ostré pazúry namiesto prstov a jeho tvár zdobila maska s mnoho očami. Zdvihla svoju pravú ruku a zapichla sa do Mizukino Sharinganu. Mizuki začal kričať a triasol sa. Krv z jeho tela odchádzala. Cítil obrovskú paniku vo vnútri svojho tela. V hlave mu zneli hlasy a pred očami sa mu vynáral celý život. Démon vytiahol Mizukiho Sharingan. Mizukiho prázdne miesto po oku silno krvácalo, ale okamžite prestalo.
„Konečné zlúčenie!“ Démon pristúpil k Madarovi a ukázal Sharingan pred Madarov. Z démonovej ruky oko zmizlo a démon sa vrátil späť do čierneho oblaku. Mizuki sa konečne mohol hýbať. Ostal na zemi a triasol sa. Madara k nemu pristúpil.
„Ako si sa dostal z moje pasce? Videl som ťa padať a miznúť.“
„O chvíľu umrieš, ale poviem ti to. To bola len ilúzia. Ja som nikdy nepadol. Všetko som zohral, aby to tak bolo. A teraz, ak dovolíš, tak sa s tebou rozlúčim. Zemný štýl: Pohreb bolesti!“ Pod Mizukim sa vytvorila rakva so zubatými stranami. Schytila Mizukiho a zavrela sa. Bolo počuť zaborenie sa do tela. Mizuki posledný krát zakričal a navždy zmĺkol.

Bolo po všetkom. Madara oslobodil Zetsuho, ktorý bol veľmi šťastný. Spolu sa pomaly vracali ku Kisamemu a Shirovi, ktorý čakali pred ruinami pevnosti. Všetci sa na seba dívali okrem Shira, ktorý bol v bezvedomí. Madara tvoril pečate. Okolo Shira sa vytvoril štít, ktorý ho uzdravoval. Všetkým to zahojilo rany. Keď sa Shiro prebral, Madara začal rozprávať.
„Som rád, že ste všetci v poriadku. Urobili ste maximum pre to, aby som mohol zachrániť Zetsuho. Ako vidíte, tak Zetsu je späť. Pevnosť sme zničili a Dažďová ešte stojí na nohách. Nemáme čas tu čakať, preto vám v skratke poviem ďalší postup. Teraz sa vydáme za ďalším členom, ktorý je silný viac než iný. Jeho sila je tajomná a nepoznám jej rozsah.“ Zetsu náhle skočil Madarovi do reči.
„Pane, čo sa vlastne stalo so Sasukeovym tímom? Kde sú Karin, Suigetsu a Juugo?“
„To netuším, Zetsu. Pátral som po nich, ale nikde som ich nenašiel. Jedno viem ale iste. Mŕtvi rozhodne nie sú.“
„Cítim ninjov.“ Zahlásil náhle Shiro.
„V poriadku. Je čas ísť. Rýchlo!“ Všetci sa spustili dolu kopcom. Keď prešli opäť hranice Dažďovej, Madara sa posledný raz na ňu pozrel.
„Dažďovej nechám pozdrav. Ohnivý štýl: Pekelný dážď!“ Z oblohy sa na Dažďovú začal sypať ohnivý dážď, ktorý ničil všetko čoho sa dotkol. Dažďová sa na okamih ocitla v plameňoch.
Pevnosť v Dažďovej bola zničená a Akatsuki pokračovali v ich plánoch. Dažďová ale týmto nekončí. Hoci stratila veľa, jej pomsta sa len začína a Akatsuki zaplatia poriadne draho.

Koniec 9.-10. časti