17.12.
15.12.
Ashira už nemal náladu na nočné vysedávanie pri pripitých kolegoch, preto sa vybral domov. Cestou popri tréningovom ihrisku akadémie videl v slabom svetle noci siluety troch postáv. Postavy mrštne hádzali kunaie proti nehybným i pohyblivým terčom. V jednej zo siluet spoznal vnuka bývalého hokage Sarutobiho. Párkrát doňho narazil v hlavnom paláci, kde mal sídlo aj Ashirov nadriadený. To, čo sa odohrávalo pred jeho zrakom, boj takzvaný tréning potme, ktorý mal mladých ninjov naučiť sa spoliehať nielen na svoj zrak, ale predovšetkým na ninja inštinkty.
Ashira sa sám kedysi zúčastnil podobného tréningu, ešte ako študent akadémie. Nanešťastie sa so svojím kamarátom Shimurom zúčastnili aj brigády v miestnom uholnom dole, kde došlo k nečakanému výbuchu. Konoha, ktorá brigádu organizovala, sa za incident verejne ospravedlnila, avšak Ashirovi to už nevrátilo jeho ľavé oko – a Shimurovi hlavu. Okrem oka prišiel Ashira – a nikto to nedokázal poriadne vysvetliť – aj o čuch. Z nádejného ninju sa razom stal nepoužiteľný tovar. Kto by chcel byť v tíme s niekým, kto nedokáže vidieť nepriateľa, ani ho cítiť? Ashira sa stále díval na cvičiacich ninjov a vtom si uvedomil, že na mieste stojí už niekoľko minút. Čas ísť.
Ktosi múdry raz povedal, že najvyššie, čo môže človek na svete dosiahnuť, je stať sa shinobim – ninjom, ktorý je na vrchole svojich fyzických i mentálnych síl. Neustále zdokonaľuje sám seba, nikdy neprestáva myslieť na svoju rodinu a hlavne na vlastnú dedinu, ktorej je vždy oddaný a ochotný za ňu kedykoľvek položiť život. Byť shinobim bolo vo svete, v ktorom Ashira žil, kultom. Lenže čo potom s ľuďmi ako on, ktorý v Konohe pracoval ako radový zamestnanec Obecnej správy verejných plôch, ktorého rutinou bola údržba námestí, parkov a ulíc? Čo s takýmito ľuďmi? Všimol si ho niekedy aspoň jeden z tých veľkých ninjov, ktorí okolo neho deň čo deň prebehovali za svojimi veledôležitými misiami, ale nikdy sa za ním ani neobzreli? Tí ninjovia, ktorí brali čistotu dediny ako samozrejmosť, ale keď sa im náhodou nepáčili nové dlaždice na námestí, okamžite šli bonzovať na úrad? Tí ninjovia, ktorí sa večne sťažovali, ako musia na nás – obyčajný ľud ťažko pracovať, ale ktorí sami často nemali ani tušenie, čo naša práca obnáša? Koľkokrát musím umývať kúty postranných uličiek, kam sa tí svätí ningovia vymočili v chvate cestou na misiu? Koľkokrát som musel na uliciach zbierať porozbíjané škridle a potom vysvetľovať ľuďom, že nemôžem za to, že ninja nemôže bežať normálne po ceste, ale musí pádiť po vrcholoch striech? A to ešte nespomínam tie ich kuchyiose, ktoré sa vždy akoby naschvál vy*erú vždy do stredu námestia ...
„Hej ninjovia! Ja na toto fakt nemám nervy, ču*áci!“ kričal už nahlas. Podobné citové výlevy zachvacovali Ashiru hlavne v časoch alkoholového opojenia, v tú noc ho to však z nejakého dôvodu vzalo viac ako zvyčajne. Pomaly šiel cestou k svojmu domu, keď ho niečo donútilo zastať. Na stene priľahlého domu bolo niečo veľké a biele, pokiaľ mohol v slabom svetle noci rozlíšiť. Podišiel bližšie a neveriacky vyvalil oči. Bol to plagát. Síce jednoduchý, ale nie obyčajný. Nebola na ňom inzercia ani oznamy koncertov či inej spoločenskej akcie, dokonca nešlo ani o vyhlášku hokage, ani o nič podobné. Plagát obsahoval len jeden riadok čierneho textu uprostred bieleho nič: 17.12.
„Hulváti“ rozkričal sa Ashira, „zneužívať verejné plochy na niečo takéto!“ a v návale zlosti plagát strhol a skrčil. Nato sa vybral k najbližšiemu košu. „Sem to patrí, sem!“ Ako si otieral z rozhorúčeného čela pot, oči mu prechádzali na druhú stranu námestia. Nie, to sa mi len zdá, či? ale zvedavosť mu nedala a vydal sa tým smerom. Na výklade lekárne bol vycapený navlas rovnaký plagát ako ten, čo práve strhol. To sa mi len zdá, to sa mi len zdá! Chvatne k nemu pristúpil a rýchlo ho strhol. Potom sa rozbehol do ulíc. Tej noci ich strhol ešte 67.
~~~~~~~~~~
Nasledujúce dva dni Ashira viac-menej prespal. Keďže ho v pondelok čakala ranná smena, pomaly sa na ňu začal pripravovať. Počasie bolo priaznivé – žiaden sneh ani dážď. Navyše v zimnom období sa nebolo treba starať o kvetinové záhony a von sa skoro neprášilo. Myšlienky na udalosti piatkovej noci z hlavy takmer vypudil, aj keď stále nedokázal pochopiť význam tých podivných plagátov.
~~~~~~~~~~
18.12.
To ráno malo od základu zmeniť Ashirov život, aj keď to ešte nemohol tušiť, keď si ako zvyčajne o piatej ráno zapínal svoj pracovný odev. Služba toho dňa spočívala v čistení námestia Druhého. Pretože naokolo panovala tma, rozhodol sa začať svoju prácu pri jednej z pouličných lámp. Síce sa zdalo, že Konoha ešte spí, aspoň vtáky dávali svojím štebotom najavo, že deň sa už začal. Navonok vyzeralo všetko normálne, ale akonáhle začal Ashira zametať ulicu, vycítil vo vzduchu niečo zvláštne. Vlastne skôr počul – z diaľky sa ozývali výkriky, najprv tlmené, avšak postupne silnejúce. Temer rytmicky opakovali jedno a to isté slovo: „Konohamaru!, Konohamaru!“ Konohamaru – to meno sa mu zdalo byť povedomé, ale kde ho už počul? Vtom mu to došlo – vnuk Tretieho! Z nepochopiteľných príčin sa začal potiť, aj keď bolo von len niečo nad nulou. To hádam nie, to nemôže byť ..., 17.12.! Ashirovi sa roztriasli nohy a čoraz pevnejšie začal zvierať rúčku metly vo svojich rukách. Na ďalšie myšlienky už nebol čas – o niekoľko desiatok metrov stojace dievča naňho ukazovalo prstom a niečo šepkalo pri nej naklonenému senseiovi. Potom, čo dievča dohovorilo, ninja s tmavými okuliarmi, odetý v čiernom, sa neomylne pozrel rovno Ashirovým smerom. To je on, čítal Ashira dievčaťu z pier svojím pravým okom. Skupina ninjov sa pohla jeho smerom. Než si uvedomil, čo sa deje, stáli pri ňom.
„Zdravím, pán ...“ nedokončil Ebisu a nápadne pokynul hlavou Ashirovi, aby sa predstavil.
„Tenichi Ashira,“ ticho zakoktal.
„Tieto deti,“ ukázal na Moegi a Udona „tvrdia, že v noci z piatku na sobotu ste si ich obzerali na ihrisku akadémie ... „
„Ne-neobzeral,“ rozhorčil sa Ashira, „len som sa zamyslel vtedy.“
„Aha, tak zamyslel,“ pokračoval Ebisua rovno si vytiahol poznámkový blok.
„Niekoľko susedov vás v tú noc počulo vykrikovať na ulici protiningovské heslá,“ pokračoval Ebisu už ostrejším tónom.
„Hej, to ja niekedy, keď sa napijem.“
Ebisu sa na neho pozrel skoro neveriacky a zapísal si do notesu jediné slovo. Opilec - tipoval Ashira.
„Pán Tenichi, ak mi okamžite nevysvetlíte, čo ste robili v noci z nedele na pondelok, máte vážny problém. Stratil sa chlapec – vnuk Tretieho. Zdá sa, že o tom máte určité informácie, keďže ste sa ma ani neopýtali, čo vyšetrujeme.“
Ashira len preglgol a civel na Ebisua, akoby mu strašne dlho trvalo pochopiť, čo vlastne povedal.
Začal habkať: „Doma, doma som bol túto noc! Celú noc.“
„Aha, a môže Vám to niekto potvrdiť?“
„No nie, ja nemám rodinu,“ vyhŕkol Ashira skoro prekvapene.
„Takže ste bez alibi. V tom prípade Vás musím vyzvať, aby ste šli so mnou, pán Tenichi. A zahoďte tú metlu,“ dodal.
„Počkajte, vy to nechápete,“ rozkričal sa Ashira pri pohľade na uslzené a usoplené deti. „To tie plagáty! Po celej Konohe boli vtedy plagáty s dátumom 17.12. Veď vtedy sa stratil ten chlapec, 17.12. Tie plagáty museli hovoriť o zmiznutí!.“
„O čom to meliete?“ spýtal sa Ebisu a jemne si upravil okuliare. Na prvý pohľad sa mu Ashira nezdal byť opitý, ale začínal mať vážne pochybnosti.
„Niekto po celej Konohe vyvesil plagáty a ja som ich všetky strhol ... no a tie plagáty mali nápis 17.12. – a to je deň, keď zmizol ten fagan.“
„Máte niekde tie plagáty?“
„No nie, veď vravím, že som ich vyhodil.“
„A videl ich ešte niekto?.“
„To už si hádam robíte srandu“ rozčarovane sa začal vykrúcať Ashira, „boli po celej Konohe, niekto ich musel vidieť!“
„My zase chodíme po Konohe už niekoľko hodín a nikto žiadne plagáty nespomenul, pán Tenichi. Ak si toto všetko vymýšľate, máte obrovský problém, za toto hrozí hrdlo!“
K tomu už Ashira už nemohol nič dodať a so sklonenou hlavou sa s Ebisom pobral na policajnú stanicu.
~~~~~~~~~~
„Tak si to zhrňme: Po tom, čo sa Udon a Moegi pobrali z akadémie o deviatej večer domov, Konohamaru sa rozhodol ostať, aby mohol viac trénovať. Konohamaru sa nevracia domov ani po polnoci, preto sa jeho matka vydáva do akadémie, kde ho nemôže nájsť. Následne kontaktuje Ebisua, ktorý začína pátranie na vlastnú päsť, avšak takisto neúspešne. Preto budí Moegi a Udona. Konohamarov neskorý príchod domov by sám o sebe nebol ničím nezvyčajným, avšak včera mala jeho matka narodeniny a on jej sľúbil, že sa do polnoci ukáže.“
„A mal jej doniesť aj darček“ vyhŕkla Moegi.
„Správne, vrátane darčeka“ pokračoval Kakashi.
V miestnosti okrem nich sedel ešte Udon a Ebisu, policajný inšpektor a dokonca aj Tsunade, ktorú prizvali len zo slušnosti, pretože sa prípad nepriamo týka úradu hokage. Na prekvapenie všetkých sa tam naozaj objavila. Cez priehľadné zrkadlo sa dívali do vedľajšej miestnosti, kde na vypočúvacej stoličke sedel Ashira obopínajúci si hlavu rukami.
„Nezdá sa mi to“ začala Tsunade.“Neverím, že by niekto takýto dokázal premôcť Konohamara, aj keď je tak trikrát starší ako on.“
„Súhlasím,“ pokračoval Kakashi. „Verzia, že by Ashira uniesol Konohamara je aj napriek všetkým indíciám značne nepravdepodobná. Ten človek je prakticky troska. Na druhú stranu, musíme vyvrátiť aj verziu, že by Konohamaru utiekol z Konohy kvôli darčeku pre mamu. Síce je malý a nenápadný, ale stráže brány by ho snáď neprehliadli ani tak. Okrem toho mi to na neho osobnostne nesedí.“
„Súhlasím“ doplnil Ebisu. „Konohamaru je jeden z najzodpovednejších ninjov, akých poznám.“ Pritom si nevšimol veľavýznamný pohľad, ktorý si vymenili Moegi s Udonom.
„Takže,“ pokračoval Kakashi, „ostáva už len jediná možnosť – Ashirova verzia.“
„Ale veď to je nemysliteľné!“ ohradil sa Ebisu. „Ten človek je pijan a jeho príbeh je čistý blud.“
„Na prvý pohľad by sa to tak mohlo zdať, ale na povrch vyplávala nová skutočnosť - jeden z Ashirových kolegov, ktorý sa s ním zúčastnil pitky v piatočnú noc nám potvrdil, že si pri odchode z krčmy všimol biely plagát s čiernym nápisom – a všimol si ho vraj dvakrát. Vtedy sa mu zdalo, že vidí dvojmo.“
„Nemôžeme predsa veriť opilcovi, Kakashi!“ skríkol Ebisu.
„Jednému opilcovi možno nie, ale dvom, ktorí obaja vidia dvojmo – to už za pokus stojí.“ víťazoslávne odvetil Kakashi. „Alebo máte nejaké iné nápady?“ Kakashi si prehliadol tváre všetkých zúčastnených a keď sa uistil, že všetci hľadia bezradne do zeme, zvolal:
„Prišiel čas vypočuť pána Tenichiho druhýkrát!“
~~~~~~~~~~
Ashira čakal vo vypočúvacej miestnosti vyše hodiny a nechápal nič z toho, čo sa dialo okolo neho. Vtom sa otvorili dvere a po jednom do miestnosti vošlo šesť osôb. Pri pohľade na hokage mu úplne stuhol krk a asi pol minúty vôbec nedýchal.
„Pán Tenichi,“ oslovil ho vyšší šedovlasý ninja. „Ako ste si iste všimli, vyskytli sme sa v naliehavej situácii. Možno sme to predtým nevyslovili dostatočne nahlas, ale Vaša pomoc je pre nás kľúčová.“
„O čom to hovoríte, nechápem,“ zajakával sa Ashira.
„17.12.,“ nahlas hlesol Kakashi a pri pohľade na Ashirov nechápavý výraz pokračoval: „Neveríme, že ste zapletený do únosu vnuka tretieho hokage. Avšak je veľmi pravdepodobné, že ste zhodou náhod prekazili akciu konožským kupliarom,“ dokončil a pokojne sa porozhliadal po miestnosti. Po tom, čo sa uistil, že všetci naňho uprene hľadia, začal vysvetľovať:
„Mám možné vysvetlenie nedávnych znepokojivých udalostí - pašeráci, priekupníci či kupliari, nazývajme ich ako chceme. Každopádne ide o skupiny osôb, ktoré si tajne vymieňajú alebo predávajú nelegálne predmety. Aby ich výmena mohla prebehnúť bez problémov, je potrebné bezpečne určiť dva parametre – čas a miesto obchodu. Čas aj miesto musia byť nezainteresovaným stranám utajené, aby obchodníci neboli nikým rušení (a keď hovorím nikým, myslím tým políciu). Každopádne po utajení času a miesta sa medzi sebou dorozumievajú horšie aj sami pašeráci, proste musia svoju komunikáciu šifrovať. Zlatým pravidlom je nastaviť jeden z parametrov obchodu – čas alebo miesto tak, aby sa menil vždy podľa nejakého vopred určeného vzorca – dátum obchodu by napríklad mohol byť každú druhú sobotu každý druhý mesiac. Druhý parameter sa vyhlási verejne až vtedy, keď je k dispozícii tovar. A v tom je finta – vyhlási sa verejne, aby mal k nemu prístup každý potenciálny kupec. Bežný človek však nemôže pochopiť jeho význam, aj keď sa díva priamo naň. Môže ísť napríklad o inzerát v novinách od inzerenta s menom „dodávateľ“ v znení: predám cukor za 17,12., kde fiktívna cena cukru značí dátum obchodu.
V tomto bode sa dostávame k tomu najzaujímavejšiemu – ako iste viete, konožský denník má tento mesiac kvôli rekonštrukcii svojho sídla pauzu od vydávania. A čuduj sa svete, divné plagáty, ktorým nikto nerozumie sa objavili práve v tomto čase! Kupliari si zrejme nechceli nechať ujsť decembrový kšeft a tak sa rozhodli vyhlásiť dátum obchodu – verejný parameter – veľmi netradičným, dnes už skoro zabudnutým spôsobom.
Skoro im to aj vyšlo. Keby nedošlo k zmiznutiu Konohamara, žiadnemu okoloidúcemu by pri pohľade na biely plagát nenapadlo, že ide o prepracovanú pašerácku taktiku. Dokonca aj ja by som si myslel, že ide iba o hlúpy žart.“ dokončil Kakashi.
„Takže naznačuješ, že Konohamaru načapal priekupníkov pri čine?“ opýtal sa ho policajný inšpektor.
„Áno, to presne si myslím,“ pokračoval Kakashi. „Ako vieme, z tréningu odišiel neskoro v noci. Cestou domov si zrejme všimol niečo neobvyklé a rozhodol sa konať. Očividne sa mu nepodarilo premôcť pašerákov a teraz ho zrejme väznia.“ Alebo je s ním na veky amen. ale to už Kakashi nevyslovil nahlas a nepatrne hodil očkom na Moegi a Udona, ktorí zjajkli už pri zmienke o väznení.
„Obchod mal prebehnúť včera – 17.12., to už vieme, ostáva nájsť miesto.“ zapojila sa do konverzácie Tsunade, ktorú táto záhada úplne strhla.
„Presne tak – a preto potrebujeme pomoc tohto tu“ a prstom ukázal na šokovaného Ashiru.
„Veď ja nič neviem, ja s tými ničomníkmi nemám nič spoločné,“ kričal Ashira a bezradne lomcoval rukami okolo seba.
„Kľud, to už som povedal, vy nie ste podozrivý. Avšak teraz potrebujeme lokalizovať miesto obchodu a to je v súčasnej situácii extrémne náročné. Doteraz sme ani nemali tušenie, že v Konohe operuje skupina pašerákov, musia byť veľmi zruční v tom, čo robia. Ale aj tí najväčší profesionáli robia chyby. K ich dolapeniu stačí nájsť aspoň jednu, čo ako bude malá. V piatok sa pašeráci rozhodli vylepiť plagáty – to predtým nikdy neurobili – plagáty rozmiestnili po celej Konohe tak, aby si ich všimlo čo najviac ľudí – teda na jeden strane chceli pritiahnuť čo najviac pozornosti. ALE! Keby som bol pašerákom ja, snažil by som sa od miesta obchodu pozornosť naopak odvrátiť, čiže by som chcel mať pri skutočnom mieste obchodu čo najmenej plagátov, aby sa tam neobšmietalo priveľa ľudí.“ Vysvetľoval Kakashi energicky a síce sa naňho ostatní dívali dosť nechápavo, počul nesmelé šomranie v zmysle „áno“, „určite“, „má pravdu“.
„Jednoducho musíme nájsť miesto, kde neboli vylepené žiadne plagáty, tam ich nájdeme,“ dodal Kakashi a tentoraz sa mu zdalo, že pochopili všetci.
„Dobre, ale ako nájdeme to miesto,“ pokračoval inšpektor, „plagáty sú už dávno strhnuté kvôli hentomuto,“ a úkosom pozrel na Ashiru.
„To nebude žiaden problém,“ znova sa chopil slova Kakashi. „Už som poslal po Inoichiho, ten už všetky potrebné informácie dostane z Ashirovej hlavy.“ Pritom videl, ako sa na tvári ostatných objavil úsmev uznania a ozvalo súhlasné „aháá“, akoby všetci šepkali: „Zase raz si to dokázal, Kakashi, aký si skvelý!“
Kakashiho radosť však netrvala dlho. Vyšetrovaciu miestnosť nečakane preťal nahnevaný výkrik:
„Nie, nie, nie a zase raz nie! Mne sa tu nikto nebude štúrať v mojej hlave!“ reval zo všetkých síl Ashira. Všetci sa otočili do stredu miestnosti, kde doteraz sediaci Ashira už stál a s rukami zaťatými v päsť hromžil okolo seba. Na tvári sa mu pritom zračil číry hnev.
„Za čo ma tu máte? Ráno ma vytrhnete z práce násilím, obviníte ma z rôznych nechutností a ešte sa mi chcete štúrať v hlave bez môjho súhlasu? Ja som slobodný občas, nič zlého som neurobil, len to, čo som mal v popise práce. Na vaše ninjovské veci sa ja môžem vys*ať!“
„Okrem toho, keby som chcel, umiestnenie tých plagátov vám ukážem aj spamäti, ale keď ste takíto, môžete zabudnúť!“
Nastala trápna chvíľa ticha. Pre Ashira, lebo si uvedomil, koho všetkého urazil, že v miestnosti okrem detí, páru elitných ninjov a inšpektora sa nachádza aj hokage. Pre ostatných preto, lebo im došlo, že s Ashirom jednali prinajmenšom neúctivo, ako s vecou, ktorej jedinou úlohou je byť ticho.
„Tak mu doneste mapu Konohy“ preťala ticho Moegi. „Nech nám ukáže tie miesta a my nájdeme Konohamara.“
„Áno, doneste ju, prosím“ dodal Udon a všetci sa na seba pozreli takým zvláštnym pohľadom.
~~~~~~~~~~
„Tak, to sú všetky miesta, kde boli vylepené tie divné plagáty,“ ukázal Ashira po zapichnutí posledného špendlíka na mapu Konohy, ktorú dal policajný inšpektor vyvesiť vo výsluchovej miestnosti.
„Celkom 69 na 38 uliciach a štyroch námestiach. Je divné, že v oblasti medzi 32. a 34. ulicou neboli skoro žiadne plagáty, to je veľmi podozrivé,“ dokončil Ashira so zloženými rukami a vážnym pohľadom.
„A čo tamtá oblasť – okolo ôsmej ulice?“ opýtal sa Kakashi prstom ukazujúc na mapu.
„Hej, aj tam ich bolo podozrivo málo, pritom je do dosť frekventovaná časť mesta,“ pritakal Ashira.
„To je práve medzi akadémiou a Konohamarovým domom,“ ozvala sa Moegi.
„Áno, a práve preto je to najpravdepodobnejšie miesto obchodu,“ prikývol Kakashi.
„Lenže ako zistíme, ktorý dom a ktoré poschodie je to pravé? Ak by sme aj uhádli ulicu, stále je tu priveľa možností,“ skoro až zúfalo lamentoval Ashira. „Navyše sa už zvečerilo, čím dlhšie budeme otáľať, tým menšia je šanca, že dolapíme páchateľov.“
„S tým si nerob starosti, chlapče,“ ozvala sa Tsunade, „možno nemáme presnú adresu, ale vďaka tomu, že ste sa obrátili aj na mňa máte k dispozícii dosť dobrých ninjov na to, aby ste dokázali prehľadať celú ulicu za menej ako päť minút,“ a nedbalo sa pousmiala, keď videla, ako Ashira preglgol. „Už nie je na čo čakať, doveďte mi sem tých parchantov!“ zavelila a celou silou tresla do stola, ktorý sa rozletel na márne kúsky.
~~~~~~~~~~
V ten večer – vlastne už bola skoro noc – sedel Ashira sám pod jednou z lámp na jednom z námestí Konohy. Kedysi tu zvykol sedávať, len tak pre radosť, ale už to dávno nerobieval. Bude mať na to dôvod v budúcich mesiacoch či rokoch? Nevedel.
Za uplynulých pár hodín sa toho vlastne až tak veľa nezmenilo – áno, je pravda, že Konohamaru musel byť vyslobodený z pivnice jedného z domov na ôsmej ulici a pretrpieť tamojšie väznenie. Nevyzeral však veľmi zničene, skôr sa hneval na seba, že nedokázal premôcť pašerákov.
Pašeráckemu gangu ihneď po súboji s Konohamarom došlo, že je čas sa zbaliť a rýchlo vypadnúť. Navyše, zákazníci akosi nechodili. Akurát policajný inšpektor bude odteraz tráviť viac času nad konožským denníkom.
Ozaj, kto by si bol nakoniec pomyslel, že onou pašovanou vecou bol pušný prach? Táto novinka, ktorá sa začala dovážať z ďalekých krajín, bola nedávno z rozhodnutia feudálnych pánov plošne zakázaná v celom ninja svete. Veď si len predstavte – aby bežný človek dokázal poraziť skúseného shinobiho, ktorý musel absolvovať roky tréningu, len s malou kovovou trubičkou? Absurdné.
Na druhú stranu Ashira rozmýšľal o sebe, o tom, ako sa mu na konci dňa ospravedlnil Ebisu-san, ako ho po ramene potľapkala Tsunade a ako ho Konohamarova mama pozvala na nedeľný obed. Možno ani tí ninjovia nie sú takí hrozní, ako si myslel. A naširoko sa usmieval aj napriek pohľadu na jedného z ninja psov, ktorý sa práve vykadil doprostred námestia.
Fin
Písané v rámci kolektívnej FF výzvy na tému "Dej si pozor na to, co není"
Vážně hezky se to čte! Krásně to plyne, je vidět, že sis na tom dal záležet. Civilisté jsou v Narutovi tak opomínáni, že číst o nich povídku je takové osvěžující. Jejich ne/soužití je taky takové vděčné téma, kdy si autor může představit, jak to vůbec vypadá z druhé strany.
♪ Současná hudební inspirace: Why Should I Worry, Sandcastle Kingdoms, Night in the Woods, Cuphead the Musical, Attention
Kočičí škrábanice
A nějaké nové FF? YES! ^^ => Tanec iluzí 20 - S hlavou vztyčenu udělej krok vpřed, Tanec iluzí 19 - Lepší zítřky v nedohlednu, Není se čeho bát, Tanec iluzí 18 - Na tenkém ledě
Přidávám se, taky mě to moc bavilo!
Sice je to vlastně vážná povídka, ale je svým způsobem hrozně osvěžující. Ten střízlivý (ne doslova) pohled zvenku, z jiný strany, má fakt cenu zlata.
Je to takový vyzrálý a velmi racionální a moc dobře napsaný, to mě hrozně baví. Navíc to pojednává o docela "ožehavých" tématech v rámci Naruta.
Každopádně ale navnadit nás nadpisem a pak ještě plakátama na 17. 12. a pak ten den vynechat, tomu říkám probuzení čtenářské zvědavosti!
Ach, ta lehce ironizující tečka na konec.
Ďakujem za koment
Dal som si celkom záležať na stavbe zápletky a celkovo na kompozícii príbehu. Aj keď to na prvý pohľad asi nie je vidieť, niekoľkokrát som v poviedke využil námet výzvy - Daj si pozor na to, čo nie je - tj. daj si pozor na to, čo sa stratilo, čo chýba - celý príbeh je o strácaní a nachádzaní, nachádzaní prostredníctvom strateného a o strácaní skrze nájdené.
No neviem presne, čo myslíš tými "ožehavými" vecami, žiaden Madara sa v poviedke nechystal zničiť svet
Tá bodka mala byť skôr oslobodzujúca ako ironizujúca
Dzn dzn dzn
A je to vážně vidět, že sis dal záležet. Fakt je to smysluplná a zajímavá zápletka. I to téma je vidět hezky a takhle popsaný je to ještě zjevnější.
Ožehavá témata nemusí nutně spočívat v ničení světa. Měla jsem na mysli to, o čem už mluvila Aku – soužití shinobi a "obyčejných lidí" a ten poslední dobou dost často zmiňovaný problém pokrok vs. shinobi.
Osvobozující je, ale zároveň dokonale shazuje ten povznášející závěr. A k týhle povídce to perfektně sedí.
Príjemný "malý" príbeh.
Nové FF: Ďalšie dieťa, Klietka, CSI KONOHA: Sobášny podvod?, Fajka ; aktuálna séria: Krvavá hmla 01 - 03,
ostatné nájdete aj s popismi na - Poviedky značky PALANTIR Fan-mangy: To nestihnem; Dnes neumieraj!; Vlasy...
Vďaka
Dzn dzn dzn
Všimol si si, že ti v poslednej epizóde Boruta vykradli nápad?
Nové FF: Ďalšie dieťa, Klietka, CSI KONOHA: Sobášny podvod?, Fajka ; aktuálna séria: Krvavá hmla 01 - 03,
ostatné nájdete aj s popismi na - Poviedky značky PALANTIR Fan-mangy: To nestihnem; Dnes neumieraj!; Vlasy...
Boruta nepozerám, ale keď to pokladáš takto, mal by som si pozrieť aspoň najnovší diel (prípadne by mohla TV Tokio poslať šek )
Dzn dzn dzn
Moc pěkné, pobavilo i donutilo popřemýšlet! Super, že jsi se zúčastnil!
Pravidla a rady ohledně vkládání obrázků najdete na stránce Jak přidat obrázek a Pravidla vkládání FA
KURZÍK KRESBY
NARUTO ANTISTRESOVÉ MALOVÁNKY a NARUTO PEXESOVÁ HRA - odkazy na stažení ZDE
Ďakujem za koment, pôvodne to baviť moc nemalo, mal to byť skôr thriller, ale nakoniec som nemohol písať inak.
Všetko dobré do Nového roka!
Dzn dzn dzn
Tak tohle mě hodně bavilo! Skvělá je první část, v níž Ashira vyjmenovává ninjovské prohřešky a jak je ostatní musí uklízet; protože se to samozřejmě samo zázračně neuklidí, ačkoliv v Narutovi se to příliš neřeší. Kolikrát jsem si říkala, jaký bordel ninjové ve své vesnici, zemi dělají, a pak vždy jen vesele odhopkají. (A kolik statných stromů zničí; s podivem, že tam stále nějaké rostou...) Dobře Ashira svým výkřikem o svobodném občanu všem připomněl, jak se vlastně chovají k ostatním...
Zajímavá zápletka, ani mi nechyběla žádná velká záchranná akce, naopak oceňuju ledabylý pohled zvenčí, vždyť máme hledáčku brblajícího Ashiru. Kterého jsem si oblíbila, jen více takových "obyčejných" charakterů
(Že ty sis vzal inspiraci z naší Konohy: "ako iste viete, konožský denník má tento mesiac kvôli rekonštrukcii svojho sídla pauzu od vydávania" xD) Ráda jsem si početla a díky za příspěvek do výzvy, těší mě, že přitahuje i další lidi
. • Seznam FF, Poslední FF: Šampioni těžké váhy | Na kočku a na myš | Rozkaz zněl jasně | Bohům padají z talířů drobky
. • V noci jsou všechny kočky černé.
. ♪ Some days, some nights...
No neviem, možno to vychádza aj z práce editora, tiež čítaš všetko, čo tu vypotíme, aj keď na to nemusíš mať práve náladu. Ale musím povedať, že ja som za to rád - minimálne 1 človek si dielko prečíta a zhodnotí. Tak dík aj za to
Odkaz na Konohu? To určite nie
... a prajem všetko dobré do Nového roka
Dzn dzn dzn