Fajka

„No tak, vážne sa nechcete naučiť moju novú sliediacu techniku?“ naliehal Jiraiya na chlapcov v bazéne. „Je na to teraz ideálny čas i miesto.“
„Rozhodne nie,“ opäť rezolútne odmietol Hatake Sakumo, „moje stopovacie a prieskumné schopnosti ťa už takto ďaleko presahujú, vôbec nemám potrebu učiť sa takú stupídnosť.“
„Moje schopnosti ťa všetky ďaleko presahujú,“ konštatoval ledabolo Orochimaru, keď Jiraiya obrátil pohľad na neho.
„Hiruzen sensei prejavil o moju techniku záujem,“ bránil sa Jiraiya urazeným tónom.
„Preto má vraj teraz Tretí tichú domácnosť,“ utrúsil Sakumo.
„Boli sme odhalení iba čírou zhodou okolností,“ nedal sa Jiraiya
„A ty si si z toho zjavne nezobral poučenie, že nemáš len tak prezrádzať svoje beztak nedokonalé techniky iným,“ povzdychol Orochimaru a uprel pohľad na strop. Pobyt v onsene s týmito nulami bol iba mrhaním času, no Hiruzen sensei im to nariadil v rámci posilňovania tímového ducha. Pritom on sám neprišiel, lebo mu do toho niečo prišlo a Tsunade je tiež vedľa, v ženskej časti. Tak aký to má zmysel?
„S mojou technikou nebol problém, iba ju Hiruzen sensei na prvýkrát nezvládol a omdlel.“
„Tretí ovláda všetky konožské techniky, prečo by mal problém práve s tvojou? Hádam nechceš tvrdiť, že si v čomkoľvek lepší, než Hokage?“ pobúrili Jiraiyove námietky Sakuma. „Veď v prieskume neprekonáš ani mňa.“
„O čo sa stavíš, že prekonám?“ kontroval Jiraiya a zagánil na Sakumu, ktorý mu to zarputilo opätoval.
„No, vážení, ja už pôjdem,“ prerušil asi po piatich minútach napäté ticho Orochimaru, „súdim, že som tu už strávil dosť času, aby ma to naplnilo tímovým duchom, ako si to želal náš sensei.“
„Počkaj!“ zastavil ho Jiraiya.
No výborne, mal sa radšej vypariť bez rozlúčenia. Tí dvaja by si zrejme dlho vôbec nevšimli. Teraz po ňom zrejme budú chcieť, aby ich rozsúdil.
„Ktorý z nás je podľa teba lepší?“ opýtal sa Jiraiya, presne ako Orochimaru predpokladal.
„Správne, rozsúď nás!“ pridal sa sebavedomo Sakumo.
Bolo by smiešne jednoduché označiť za víťaza Sakuma a mať už pre dnes pokoj, no zároveň by to asi nebolo vhodné, keď ho sem poslal sensei s Jiraiyom na posilňovanie tímového ducha. Apropo, sensei.
„Ktorý z vás skôr zistí, kam odkladá Tretí svoju fajku na noc, ten je lepší prieskumník.“
„Aká je záruka, že to Jiraiya už nevie?“ protestoval sklamaný Sakumo.
„Ako dokážeme, že sme ju skutočne našli?“ pridal sa podobne sklamaný Jiraiya.
„Donesiete tú fajku ako dôkaz,“ odvetil Orochimaru a vyšiel z bazéna skôr, než by musel riešiť ešte ďalšie problémy tohto pubertálneho dua. Spoza steny, deliacej ženskú a panskú časť onsenu, ako keby začul nejaké tlmené zhíknutie. Zdá sa, že Jiraiya už stihol naučiť svoju techniku Tsunade.
Nezobrať si uterák bola chyba.

Jiraiya si bol vedomý, že je iba otázkou času, kedy Sakumo vyňuchá nejakú medzeru v ochrane Hokageho obydlia a prenikne dovnútra. Potom nájde fajku raz dva. Čuch bola Sakumova obrovská výhoda, to bolo Jiraiyovi jasné. Preto sa to rozhodol eliminovať svojou vlastnou výhodou a vykročil priamo ku vchodu stráženom jedným chuuninom.
„Idem podať Hokagemu hlásenie o splnení dnešnej úlohy!“ zahlásil sebavedomo.
„Hokage je teraz zaneprázdnený a nikoho neprijíma,“ zastavil ho chuunin.
„Nevadí, počkám, kým bude mať čas,“ snažil sa Jiraiya prejsť popri strážcovi, no ten mu zastal cestu.
„Počkáš tu!“
„Nechali by ste stáť dieťa pred bránou Hokageho domu, keď sa už stmieva?“ skúšal ho Jiraiya obmäkčiť.
„Skutočný shinobi to musí vydržať,“ ozvalo sa spoza strážcovho chrbta. „Dokonca ani ja teraz nemôžem k Hokagovi.“
Strážca pokľakol a s nevoľou aj Jiraiya. Tou osobou bol totiž Shimura Danzo, druhý najvyššie postavený muž Konohy a veliteľ ANBU. A tiež druhý najmocnejší, hoci utrpel trvalé zranenia pri súboji s Hiruzenom o pozíciu Hokageho. Keď toho času spochybnil prianie Druhého a povzniesol nárok na titul Hokageho, takmer všetci sa báli opakovania situácie s Uchihom Madarom, no po súboji sa obaja súperi uzmierili, čo veľmi pridali Danzovi v očiach mnohých na vážnosti. Nie však v Jiraiyovich. Zdalo sa mu, ako by Danzo stále iba hľadal možnosť zapárať a spochybňovať politiku Tretieho a jeho okolie.
„Ale čo možno očakávať od syna nukenina, ktorý sa len z akéhosi nepochopiteľného rozmaru nášho Hokageho dostal do jeho blízkosti v jednom tíme s takými talentmi ako Orochimaru a Tsunade,“ potvrdil Danzo Jiraiyovu mienku. „Asi aby Hokageho tím natoľko nevyčnieval nad ostatnými,“ pokračoval akoby zamyslene.
„Takže to v skutočnosti chápete,“ neodpustil si Jiraiya poukázať na rozpor, i keď dobre poznal následky.
„Za prvé, nedovolil som ti hovoriť,“ zadunela na Jirayovej hlave Danzova palica.
„Za druhé,“ dokázal Danzo, že vie udrieť aj silnejšie, „medzi pochopením zamýšľaného účelu a pochopením účelnosti je rozdiel. To si dúfam po dnešku zapamätáš,“ zakončil Danzo tretím úderom.
Danzo zodvihol zrak k teraz už zreteľne viditeľných hviezdam a otočil sa k strážcovi: „Nebudem tu už čakať. Záležitosti, ktoré som chcel s Hokagem prebrať, počkajú do zajtra. Hokagemu odkáž, že som tu bol a nech je taký láskavý vyhradiť si na mňa ráno čas, ešte než vyrazí na tréning so svojim tímom.“
„A vraj skutočný shinobi musí vydržať,“ zamrmlal si Jiraiya, keď už bol Danzo dostatočne vzdialený a utrel si pramienok krvi, co mu stekal z nosa.
„Tebe ešte nestačilo,“ zahriakol ho výhražne strážca, „nemôžeš sa porovnávať s takým významným a zaneprázdneným človekom.“
„S ním by som sa rozhodne neporovnával,“ usmial sa Jiraiya a na strážcovej tvári so zadosťučením zbadal, že ten pochopil skrytý zmysel. Teraz bol ešte odhodlanejší dostať sa dnu.
„Okrem podania správy Hokagemu mám prijať aj akúsi úlohu od pani Biwako, ktorú mám splniť do dnešnej polnoci. Ona ma zatiaľ prijať môže, nie?“
Teraz už Jiraiya dosť riskoval. Zapletenie Hiruzenovej manželky do celého znamenalo zvýšené riziko odhalenia i vážnejšie dôsledky. Ale už nehodlal cúvnuť.
„To si si iba teraz vymyslel. Predtým si o tom nehovoril. Prečo by dávala úlohu práve tebe?“
Akokoľvek nie sú strážni chuuninovia blbí, Jiraiya si už bol istý, že vyhrá. Celý čas totiž v okolí nezaregistroval ďalšieho strážcu.
„Môžem Vás tu zastúpiť, kým si to overíte. Alebo môžem proste odísť a potom vysvetľujte pani Biwako, prečo som k nej nebol včas vpustený.“
„Tak teda bež, nech ťa tu už nevidím,“ zagánil naňho strážca a ustúpil z cesty, „... ty jeden pankhart.“

Rodové sídlo hlavy klanu Sarutobi bolo komplexné a rozdelené na viacero častí. Aby nevzbudil podozrenie, zamieril do obytnej časti budovy, kam sa dalo dostať iba cez vnútorný dvor. Keďže sa však nechcel stretnúť s nikým zo služobníctva, hliadkujúcej časti stráže a už vôbec nie s pani Biwako, akonáhle sa dostal z dohľadu strážnika od brány, pritisol sa k stene rozmýšľal, ako postupovať ďalej. Jeho pôvodným cieľom bola Hiruzenova pracovňa, kam sa chcel dostať priamo a po podaní bezvýznamného hlásenia ostať sledovať Hiruzena, kým neskončí s prácou a neodloží niekam fajku pred tým ako sa odoberie spať.
Vnútorný dvor bol nezvyčajne temný, svit lámp okolo administratívnej časti sídla bol stlmený, čo Jiraiyovi náramne vyhovovalo. Zobul si sandále, prebehol k najtemnejšiemu miestu a zaľahol. Prižmúril oči a dúfal, že je ho na takto tmavom mieste neprezradia ani jeho biele vlasy. Chvíľu čakal. Snažil sa odhadnúť, kde sa môže kto z domácich nachádzať, ale hlavne naberal odvahu na svoj ďalší krok. Hiruzen senpai je predsa len Hokage a priblížiť sa k nemu nebude jednoduché.
Asi o dve – tri minúty sa náhle ozvalo psie brechanie a z latríny vybehla nápadne zavalitá postava, v ktorej spoznal Akimichi Torifua, veliteľa Hokageho ochranky, a hneď na to zoskočil zo strechy iný strážca a nasledoval Torifua na vonkajší dvor. Jiraiya to okamžite využil a vbehol do budovy s Hiruzenovou pracovňou. Odteraz už niet cesty späť. Sandále si omotal šnúrou a zavesil okolo krku, nech má obe ruky voľné. Hiruzenova kancelária bola uprostred chodby a vychádzal z nej prúžok svetla. On musí zaujať pozíciu na opačnej strane chodby, aby naňho nenarazila Hokageho tajomná návšteva, keď bude odchádzať. Zadržal dych a čo najtichšie sa prekradol okolo dverí, keď tu zachytil z kancelárie neznámy hlas zreteľne vysloviť meno „Jiraiya“. Ustrnul, ako mača, na ktoré náhle zasvietite lampu a zaliala ho horúčava. Je odhalený! Ale ako. Ako mohol niekto neznámy prísť ešte aj na to, ako sa votrelec volá?
„Osobne som si zobral na starosť jeho výcvik“, ozval sa Hiruzen, „ako som sľúbil. Takže môžeš kľudne ísť do ...“
„Okamih,“ prerušil ho neznámy, „až keď budeme mať opäť súkromie.“
To bol pre Jiraiyu signál skočiť za stolík, ktorý bol na chodbe a schúliť sa dúfajúc, že okolo neho pri hľadaní votrelca prejdú. Ale ako ho odhalili. Ku koreňu nosa mu po čele stiekla kvapka potu a jemu to došlo. Pri počutí svojho mena sa začal potiť. Takže ani tu nie je v bezpečí.
Ešte než stihol vyskočiť a dať sa na útek, zo steny sa vynorili ruky, ktoré ho schmatli a stisli.
„Kamže kam, mladý muž?“ začul hlas Hokageho hosťa.

V záhrade vonkajšieho dvora sa pod jedným kríkom prepadla zem do diery, z ktorej spolovice vykukol Sakumo. Rýchlo sa poobzeral a začal vetriť v snahe vytvoriť si predstavu o polohe ľudí v najbližšom okolí. Pri bráne zavetril jedného strážcu a Jiraiyu. Takže sa jeho súper snaží dostať dovnútra, ako predpokladal, skrze svoje konexie. Ďalší strážca prešiel neďaleko Sakumovej pozície asi pred hodinou, zrejme v rámci pochôdzky. A niečo pri tom jedol, lebo po ňom ostal pás omrviniek. To by sedelo na nejakého Akimichiho, no je dosť divné, že by sa člen toho klanu správal k jedlu až tak ledabolo. Pokiaľ nešlo o zámer a oblasť záhrady a vonkajšieho dvora teraz nie je zabezpečená nejakou senzorskou technikou. Už videl Jiraiyu ísť dovnútra, takže treba konať rýchlo. Našťastie má plán. Priložil k ústam píšťalku a zapískal ultrazvukovým tónom.
Popri strážcovi vbehlo dovnútra niekoľko navzájom sa naháňajúcich túlavých psov a začali pobehovať po areáli. Ako sa dalo očakávať, čo nevidieť sa objavil Akimichi s ešte jedným strážcom a dal strážcovi pri bráne znamenie, aby ostal, že oni to vyriešia. Pohotovo zväčšil svoje ruky a vytvoril z nich pascu, do ktorej jeho spoločník psov nahnal a tie sa čo nevidieť ocitli opäť na ulici.
„Čo sa stalo?“ privítala na vnútornom dvore vracajúcich sa strážcov pani Biwako v spoločnosti jednej slúžky.
„Iba drobná neplecha,“ odvetil Torifu s úsmevom a keď Biwako vošla dnu, vytiahol balík suchárov obrátil sa na svojich mužov. „Na pozície, ja zatiaľ obnovím narušený výstražný systém.“
Tí tak aj učinili, no akonáhle vnútorný dvor vyprázdnel, jeden z nich vkĺzol do Hokageho izby.
„Odtiaľto to už bude hračka,“ povedal si Sakumo a zrušil Henge no jutsu. Čuch ho neomylne viedol k miestu, kde bol bola uložená nádobka s tabakom. Tam musí byť aj ostatné fajčiarske náčinie. Otvoril skrinku a …
„Čo tu robíš Hatake Sakumo?“ ozval sa za ním Hokageho hlas. A pritom už bol tak blízko.
Obrátil sa a urobil Kawai Koinu no jutsu*, dúfajúc, že sa mu to nejako prepečie.
„Niečo také infantilné na mňa neplatí,“ vmietol Hiruzen pobavene do Sakumovej prosebnej tváre.
„Čo že na teba neplatí, drahý?“ objavila sa za Hiruzenom Biwako a začudovane sa pozrela na Sakuma. Ten si zrazu z jej ostrého pohľadu nebol istý, či používa svoju techniku správne.
„Ten je ale roztomilý!“ vybuchla náhle Biwako a pevne schmatla Sakuma. „Juj, no nie je chutnučký, drahý? Hneď by som si ho nechala.“
„Ale áno, je,“ usmial sa Hiruzen a pobavene sa díval, ako nesie Biwako priduseného Sakuma ukázať slúžke. Sám si vybral svoj trest.
V dobrej nálade siahol po vrecku s tabakom a fajke, no tá nebola nikde. Prezrel podlahu, či pri tom všetkom niekde nespadla, no bez výsledku. Bol si istý, že Sakumo ju nestihol zobrať, tak kde môže byť. Po ďalšej chvíli hľadania si rezignovane sadol. Dnes si už asi nezafajčí. A zajtra ho hneď zrána čaká rokovanie s Danzom a potom mu jeho tím zreferuje, ako bolo v onsene. Mal už úplne pred sebou ako bude Orochimaru frflať, že to bola zbytočnosť.
„Orochimaru, Tsunade, Jiraiya a aj tento Hatake Sakumo. Tie decká sú fakt čísla, vyrastú z nich skvelí ninjovia“, povedal si sám pre seba.

Orochimaru, vysedávajúci na streche o niekoľko domov ďalej, kýchol. Keby bol poverčivý, mohol by si myslieť, že ho niekto spomína, no zrejme ho iba dráždil pach Hiruzenovej fajky, ku ktorej si práve pričuchol. Tí amatéri nikdy nemali šancu splniť jeho podmienku a tak sa budú ešte dlho zhrýzať, ktorý je lepší. A senseiovi dobre tak za to, že musel stráviť v onsene niekoľko najzbytočnejších hodín svojho života. Teraz bude môcť na oplátku študovať, aký má abstinencia vplyv na elitného ninju závislého na nikotíne.