Sakura: Hitokugutsu – 08

Päť dní do stretnutia na moste Tenchi:
„Tak by sme sa mali hneď pre začiatok oboznámiť s našimi schopnosťami,“ zastavil kapitán Yamato svoju skupinu pred bránou Konohy. „O väčšine z vás som síce dostal dokumentáciu, ale potrebujem si zistiť aktuálny stav vašich schopností. Kto začne?“
Sai okamžite vytasil tanto a zaútočil na Naruta. Ten blokoval útok kunaiom, čo mu vyletel z rukávu.
„Rýchlo, no nesprávne,“ konštatoval Sai, zatiaľ čo kolenom zasadil Narutovi taký úder, až ten vyletel nahor. Vo vzduchu Naruto vytvoril dva klony, ktoré zaútočili na Saia. Ten po jednom vrhol tanto a druhého eliminoval kopom, kým na zvitku, čo vytiahol, urobil vlnovku. Pôvodný Naruto využil okamih, kým stál Sai iba na jednej nohe, vrhol sa naň a povalil ho na zem. Kým sa však stihol usadiť prach, Naruto sa zvíjal zviazaný akýmsi podivným čiernym špagátom a Sai stál nad ním.
„Reflexy uspokojivé, no schopnosť správne zareagovať nulová,“ konštatoval Sai.
„A ty by si asi tak ako reagoval, keď ťa napadne parťák?“ kričal Naruto. „Au, prečo sa to uťahuje?“
„Ja vždy rátam s útokom,“ odvetil Sai. „A na dôvažok si slabý, čo počtom klonov nevykompenzuješ. Ani hysterickým pokrikovaním. Máš ty vôbec penis?“
„Neťahaj sem môj penis! Uvoľni tie putá a niečo uvidíš.“
„Chceš si tu na verejnosti stiahnuť nohavice?“
„Nie, chcem ti zmaľovať ksicht!“ krútil sa Naruto.
„Máš umelecké sklony?“ čudoval sa Sai.
„Áaa, neznášam ťa, neznášam!“
„Nerozčuľuj sa Naruto,“ hlaholila ho Sakura, „bola to predsa iba skúška. Je to náš parťák, musíme s ním vychádzať.“
„Ah, tak ty si rozvážnejšia. Ako sa dalo čakať. Hoci by ma zaujímalo, čo spravila premena na bábku s tvojimi schopnosťami, lebo čo do vzhľadu ti to neprospelo.“
„Teraz predsa vyzerám tak, ako pôvodne,“ začudovala sa Sakura.
„Moja vina, netušil som, že si bola aj predtým hnusná ako riť.“
„Čo si to povedal? Ty jeden ... hej, pustite ma naňho!“ kričala Sakura, ktorú Yamato držal od Saia.
„A k tomu asi trpíš výpadkami krátkodobej pamäte,“ dodal Sai. „Iba pred chvíľou si predsa radila Narutovi, aby sa nerozčuľoval. Alebo si to nemyslela vážne?“
„Myslím, že toho, bolo tak akurát dosť,“ konštatoval Yamato, keď sa Sakura prestala mykať.
„Ešte nie,“ poznamenal Sai, „my sme predviedli svoje schopnosti, ale naša spolucestujúca z Piesočnej ešte nie. Teda nie, že by som mal veľké očakávania od niekoho, komu dali za úlohu behať za bábkou. Najskôr iba ďalší člen výpravy, ktorému budem musieť kryť zadok. Snáď cestou nedostane menzes.“
„Ty vieš, čo je to menzes?“ šepol Naruto Sakure, na čo dostal po hlave.
„Tak počúvaj, pán dokonalý,“ vytvorila Ameno čakrovú prednú končatinu modlivky a priložila jej čepeľ k Saiovmu hrdlu, „stačí povedať a zariadim, aby si krvácal celý mesiac v kuse. Ale neboj sa neumrieš do toho,“ usmiala sa.
„Tak to by už stačilo, Tím Kakashi,“ prehlásil Yamato, „môžeme vyraziť.“
„Nenazývajte to Tímom Kakashi,“ protestoval Naruto, konečne zbavený svojich atramentových pút. „Toto nie je Tím Kakashi, ani Tím sedem. To nedokážem prijať. Sú tu samé nepodarené náhrady za pôvodných členov,“ pokračoval, nevšimnúc si, ako sa Sakura strhla. „Tak napríklad Vy, kapitán Yamato, Vy sa nemôžete ani vzdialene rovnať majstrovi Kakashimu, -ttebayo.“
„Súhlasím, navzdory tomu je pre mňa veľká česť, že ho môžem zastupovať,“ prisvedčil Yamato.
„A ty,“ ukázal prstom na Ameno, „ty si nemysli, že môžeš v týme nahradiť Sakuru, darmo máš väčšie ..., ehm ...,“ bojazlivým pohľadom prešiel z Ameniných pŕs na Sakuru a pokračoval, „... ale Sakura má väčší mozog, než ty kedy budeš mať.“ Ameno iba mykla plecami a Naruto dostal od Sakury pohlavok, pretože si to vyložila ako narážku na svoje čelo.
„Ešte než prehlásiš, že ma neprijímaš ako náhradu za Uchihu Sasukeho,“ predbehol ho Sai, „vedz, že mne to aj vyhovuje. Kto by chcel byť spojovaný s takým podradným zradcom, čo v zúfalstve nad svojou slabosťou utiekol slúžiť Orochimarovi, aby získal aspoň štipku sily.“
„Čo ty môžeš vedieť o Sasukem?“ rozčertil sa znova Naruto. „Ako si trúfaš ...“, no Sakura ho zastavila.
„Ešte sa navzájom nepoznáme dostatočne dobre, takže musíme mať na zreteli, že by niekto mohol povedať niečo, čo sa druhého dotkne a nereagovať na to neprimeraným spôsobom. Takže, prosím,“ pristúpila s úsmevom k Saiovi, „skúsme začať odznova s čistou kartou.“ A vrazila mu takú, že odletel asi o päť šesť metro ďalej.
„Tak za prvé,“ pokračovala Sakura tentoraz so zlovestným výrazom, „nie, nerátaš vždy s útokom. A za druhé, ak povieš predo mnou ešte raz niečo zlé o Sasukem, nebudem sa držať späť, tak ako som sa držala teraz, je ti to jasné?“
„Zaujímavé, takto použiť úsmev na moje oklamanie,“ zbieral sa zo zeme Sai, „je to skutočne škoda, že ja tento všestranný výraz zatiaľ neovládam. V poriadku, viac pred tebou takto o Sasukem hovoriť nebudem. Len nechápem tvoju reakciu. Doteraz si sa prejavovala agresívne v reakcii na svoje osobné nedostatky a fyzické postihnutie, ako boli narážky na tvoj vzhľad, či absenciu pohlavných orgánov. Ale aký tvoj osobný nedostatok, či postih sa viaže k Sasukeho osobe?“
„Nie je to snáď jasné?“ položila otázku Ameno. „Bola naňho zjavne citovo naviazaná a on ju zanechal. Berie to ako svoj osobný neúspech. Možno by ostal, keby bola schopná ...“
„Dosť už,“ skríkol Naruto, vidiac ako sakura sklonila hlavu, „netrápte Sakuru! Neviete vôbec nič o našom vzťahu k Sasukemu, čo pre nás znamenal a o putách, ktoré nás s ním viažu.“
„O vašom vzťahu a putách?“ pristúpila Ameno k Narutovi a v očiach akoby sa jej zvláštne zalesklo. „Iste, čo ja môžem vedieť. Povedzte, bozkával sa niektorý z vás dvoch so Sasukem?“
„Do toho ťa nič!“ odsekla Sakura.
„Bolo to náhodou, takže to neplatí,“ opáčil sa Naruto.
„Ó, tak to ťa ľutujem, moja drahá,“ obrátila sa Ameno na Sakuru, „ale možno si zaľúbená do dōseiaishu.“
„Čo je to dōseiaisha?“ nechápal Naruto, zatiaľ čo Sakura zatínala päste a vrhala nenávistné pohľady.
„To je muž, ktorý po tebe chce, aby si ho pichol do zadku, alebo naopak,“ vysvetľovala Ameno.
„Urobí mi Sennen Goroshi?“
„Ah, tak ty pre to máš aj meno, aké roztomilé,“ usmiala sa Ameno. „Robili ste to so Sasukem často?“
„Nie, robil mi to Kakashi,“ vysvetľoval Naruto.
„Hádam si len nebol wakashū svojho senseia? Nemohol na teba Sasuke žiarliť?“
„Čo? Wakashū?“ a by nedal sa sebe znať, že nevie, čo to je, pokračoval: „Nie, Kakashi dával prednosť Sasukemu a mňa prenechal Erosenninovi. Ale na tom všetkom teraz nezáleží, musíme Sasukeho zachrániť, než jeho telo uchváti Orochimaru.“
„Toto je stále divokejšie,“ začala sa smiať Ameno. „Tak preto si so mnou nechcel spať v posteli. Každopádne dobre vedieť, že sa pred tebou nemusím otáľať vyzliecť. A na Sasukeho som už zvedavá.“
„A-Ako myslíš,“ vyjachtal Naruto úplne omráčený počutým, na čo dopadla na jeho plece Sakurina ruka a bolestivo ho stisla.
„Ty idiot, ona si teraz myslí, že ste všetci homosexuálovia,“ sykla s temným výrazom.
„Nie, nie, to nie,“ začal protestovať Naruto celý červený, keď mu docvaklo, „Sasuke mi je ako brat. Si presne taká perverzná ako je to písané v...“
„Kde?“ prerušila ho Ameno. „No len skús povedať, kde ...“ a blížila sa k nemu s takým vražedným výrazom v tvári, že zaspätkoval a ešte aj Sakura si radšej stala medzi nich.“
„Tak to už stačilo,“ prehlásil Yamato a vytvoril za sebou drevenú klietku, navidomoči sa pri tom snažiac napodobniť Amenin výraz, „normálne sa snažím vychádzať s každým po dobrom, ale to neznamená, že budem váhať veliť pomocou teroru, ak si to situácia vynúti.“
„Prepáčte kapitán, ale kedy ste naposledy velili?“ opýtala sa Ameno. „Lebo to strašenie terorom je dosť detinské, aj keď ...“ šibla pohľadom na vydeseného Naruta a povzdychla.
„Pozrite, mohol by som vás všetkých zatvoriť sem na celý zvyšok dňa, kým by ste si na seba nezvykli, no mám iný návrh. Dnes sa po ceste stavíme v horúcich kúpeľoch a trocha sa spoznáme. Na moje trovy, samozrejme.“
To bola z jeho strany ponuka, aká sa neodmieta.

Štyri dni do stretnutia na moste Tenchi:
„Tak ty si tu maľuješ? Ah, prepáč, že som sa tu tak náhle objavila, len ma to zaujalo.“
„To je v poriadku, cítil som ťa už z ďaleka, lebo smrdíš,“ odvetil Sai.
„Čože?“ zrúkla Sakura a rozohnala sa, no ruku jej zastavila Ameno, ktorá prišla spolu s ňou.
„Má svojim nenapodobiteľným spôsobom pravdu,“ zastala sa Saia, „mierne z teba cítiť akúsi látku, ktorou asi boli konzervované časti tvojho tela. Myslela som, že o tom vieš.“
„Ja ... smrdím ... ako ... konzervant,“ deptala sa Sakura.
„Smola, že si s tým telom netrúfaš do vody, možno by to pomohlo, keď už si nemôžeš užiť teplej vody,“ premýšľala Ameno. „Ľudia, to všetky vaše misie začínajú takto? Vyspala som sa do ružova.“
Teraz by Sakura pre zmenu najradšej uvalila Ameno, no uznala, že to nemá zmysel.
„Čo to má byť na tom obrázku?“ opýtala sa Ameno Saia.
„Neviem.“
„Ale ako ho potom pomenuješ?“
„Nezvyknem pomenúvať svoje obrazy,“ odvetil Sai. „Nie, že by som nechcel, ale nič ma nenapáda.“
„Ani podľa to, čo na nich je, alebo čo pri ich kreslení cítiš?“
„Ale ja pri tom nič necítim. Bol som od nepamäti vedený k tomu, aby som nemal pocity.“
„Tak to by veľa vysvetľovalo,“ utrúsil Naruto, čo sa pri nich tiež zjavil. „Hoci mi to príde ako blbosť. Ja keď niečo kreslím, vždy to pramení z nejakého pocitu,“ povedal dôležito a pousmial sa nad predstavou, ako zmaľoval tváre hokagov pred ukončením Akadémie. Ako to len bolo dávno.
„Každopádne, tá tvoja kresba nestojí vôbec za nič,“ neodpustil si ešte.
„Tak ako tvoj penis,“ odvetil Sai. „Včera som ho zazrel a teda ...“
„Prečo sa ma snažíš každým slovom naštvať? Robíš to schválne? Čo proti mne máš?“
„Necháp to zle, nič proti tebe nemám, ba vlastne k tebe vôbec nič necítim. Ani k jednému z vás. Preto hrám takú rolu ...“
„Presne tomu sa hovorí robiť niečo naschvál!“ rozčúlil sa znova Naruto. „Mal by si s tým niečo robiť.“
„Prečo? Pomáha mi to pri plnení misií. Keď už sme nástrojmi na splnenie svojich úloh, nemali by sme sa čo najviac oprostiť od svojich citov a pocitov? Hoci pripúšťam, že občas sa znalosť výrazov a ich použitia v rôznych situáciách môže hodiť,“ pozrel pri tom na Sakuru.
„Ty si snáď nikdy nemal city? Alebo si na ne zabudol? Nemáš rodičov, či príbuzných?“ opýtala sa Sakura. Sai zodvihol spomedzi svojich vecí jednu ručne maľovanú obrázkovú knižku a pozrel na ňu.
„No, spomínam si, že som raz mal brata, no už zomrel a neviem, či som k nemu niečo cítil.“
„Tá kniha, tú si kreslil ty? Ukážeš nám ju?“ opýtala sa Ameno.
„Nie, neukážem,“ odmietol Sai. „Kreslil som ju pre svojho brata a ešte nie je dokončená.“
„Keby si skutočne nič necítil, tak by ti to bolo jedno,“ poznamenala smutne Sakura a odišla.
„Vlastne by sme už mali ísť, blíži sa čas odchodu,“ poznamenal Sai a pozbieral si veci.
„Pravda,“ prisvedčila Ameno a vydala sa na spiatočnú cestu, no keď si uvedomila, že Naruto ostal stáť a pozerať sa do vody, otočila sa.
„Je to zvláštne, však?“ nadhodila. „Bábka, ktorá si chce zachovať ľudskosť a človek, ktorý nedbá byť bábkou. Nejdeš už?“
„Hej,“ odvetil Naruto a po chvíli sa vydal za ňou.

Deň do stretnutia na moste Tenchi:
„Tie prístrešky sa mi zdajú stále väčšie a väčšie, kapitán Yamato,“ poznamenala Ameno, „snáď sa len nechcete vyťahovať?“
„Čo ťa to napadá? Iba vám chcem poskytnúť pred zajtrajšom čo najväčšie pohodlie. Príjemne ma prekvapilo nakoľko sa zlepšila efektivita v rámci týmu, odkedy si dal Naruto záväzok spolupracovať so Saiom za každých okolností, no ostáva ešte jedna dôležitá vec,“ obrátil sa na Sakuru. „Ty si jediná, kto videl Sasoriho v jeho skutočnej podobe. Pokiaľ chceme špióna oklamať a chytiť, musíš mi pomôcť s jeho čo možno najvernejšou imitáciou. Musíme rátať, že pôjde o skúseného shinobiho.
„Iste,“ prisvedčila Sakura.
„Prepáčte, ja si musím odskočiť,“ vyhúkla zrazu Ameno a vybehla von. Vonku sa však pustila po cestičke, ktorou prišli, no po niekoľkých desiatkach metrov sa bezradne zastala a začala prezerať obe strany chodníka.
„Je to márne, stratila si to už ráno,“ vystúpil z tmy Sai a pokúsil sa o úsmev. „Nemala by si šancu to nájsť.“ A ukázal jej knižočku, ktorú držal v ruke.
„Ďakujem, dáš mi ju teda?“ opýtala sa, pojmúc podozrenie, že tú knihu len tak nestratila.
„Ešte sa rozhodnem, či ti ju dám,“ pokúsil sa Sai znova o ten svoj nemožný úsmev, „lebo podľa venovania nie je tvoja. Zistil som si v posledných dňoch, že si v nej listuješ, keď myslíš, že ťa nikto nevidí. Začítal som sa do nej a hoci nejde práve o môj žáner, myslím, že som mnohé pochopil ohľadne tvojich motívov a možno aj zámerov.“
„Kecáš, bol si celý čas s nami. Nemal si možnosť čokoľvek si z tej knihy prečítať mimo venovania.“
„Vážne? A čo keď ti poviem, že celý čas bol s vami môj klon? Aké to je mať rovnaké meno, vzhľad i charakter ako jedna z hlavných postáv?“
„Nie som taká,“ natiahla Ameno ruku k Saiovi, no ten jej knihu nepodal. Následne jej z ruky vyrazila čakrová čepeľ a prerazila Saiovu hruď. „Skutočne nie.“
„Chcela si ma vážne zabiť,“ ozvalo sa z tmy za jej chrbtom, zatiaľ čo sa klon rozlial, „to si budem pamätať.“
„To aj dúfam, že budeš,“ odpovedala Ameno, obozretne zodvihla atramentom zmáčanú knihu a vydala sa naspäť do prístrešku.

Deň stretnutia na moste Tenchi:
Na druhej strane mosta sa objavila postava v kapucni, ktorej vyšiel naproti Yamato prestrojený za Sasoriho. O tomto čase by to mal byť Sasoriho špión. Nikoho iného široko ďaleko nebolo. Existovala síce možnosť, že to bude iba nejaký pocestný, čo sa sem zhodou okolností priplietol, no to si nikto nemienil pripustiť. Mohlo by to odplašiť skutočného špióna a zmariť cieľ celej výpravy.
Yamato a muž v plášti sa zišli uprostred mosta, no od silného vetra nebolo vôbec nič počuť. Celá skupina tajila dych do okamihu, kedy osoba v plášti zložila kapucňu.
„To je predsa ...,“ začal Naruto, no Sakura mala navzdory prekvapeniu dosť duchaplnosti, aby mu zakryla ústa.
„... Kabuto-senpai,“ dokončila vyjavená Ameno a siahla si na hruď, ako by ju zabolela tá stará jazva, čo na nej mala.