Sakura: Hitokugutsu – 07

Akonáhle Naruto otvoril dvere svojho bytu, ovalil ho stuhnutý pach. Okamžite ich aj zabuchol.
„Čo sa deje?“ zaujímala sa Sakura.
„Áale nič, nič, len tu chvíľku počkaj,“ uistil ju, vkĺzol do bytu a tresol Sakure dverami pred nosom.
Čo robiť s tým neporiadkom, ktorý má v byte? Uložiť to nemá čas, musí to nejako zamaskovať. Vytvoril štyroch klonov, ktorí si zobrali na starosť jednotlivé častí bytu a nahádzali, čo sa dalo, kam sa dalo. Nejaké miesto sa našlo v skrini, pod posteľou i v chladničke. Niekoľko kusov neumytého riadu putovalo rovno do smetí, čím sa o pekných pár rokov oddialilo objavenie penicilínu. Už iba otvoriť okno, aby sa vyvetralo, zrušiť klony a otvoriť dvere, za ktorými ...
... namiesto jedného dievčaťa čakali dve.
„Takže tu bývaš?“ opýtala sa Ameno a vošla dnu popri prekvapenom Narutovi.
„Čo tu robíš?“ prišiel konečne k slovu Naruto.
„Dohliadam na Sakuru, spomínaš? Takže musím byť všade tam, kde je aj ona. Čo sa mi v tomto prípade celkom hodí, lebo nemám kde prespať. Kde máš sprchu?“
„Je mi to ľúto, nerátala som s tým,“ ospravedlňovala sa Sakura, kým Naruto ukázal Ameno, ktorým smerom nájde sprchu. „Nuž ale darovanej bábke sa nedívaj na zuby,“ neodpustila si sarkazmus.
Až teraz si Naruto uvedomil, že sa mal vyčúrať ešte pred tým, než sa Ameno išla sprchovať. Teraz tam nemôže. Hoci ... v desiatej kapitole Icha Icha Tactics končí situácia, keď hrdina vstúpi k sprchujúcej sa ... nie, nie, nie. V erosenninových knihách nefiguruje Sakura. Tá by ho zabila už na polceste. Proste vydrží, sprchovanie predsa nemôže trvať až tak dlho. Vtedy začul ako sa spustila sprcha a nepríjemný pocit z toho zvuku prerástol v muky, ktoré ako keby trvali celú večnosť. Práve sa usilovne snažil rozpamätať, či niekde nemá prázdnu fľašku, keď Ameno skončila a opustila kúpeľňu, držiac na sebe mokrý uterák.
„Prepáč, Naruto, bol tam iba tento jeden, ale myslím, že keby bolo treba, vedel by si ho ešte použiť,“ podávala mu ho a Naruto vypleštil oči v očakávaní, čo sa za ním objaví, no držala pred sebou druhou rukou ešte svoje šaty. Nezakrývali však viac, než bolo nevyhnutne treba.
„No tak bež do tej kúpeľne, nech sa môže obliecť,“ nariadila netrpezlivo Sakura.
A Naruto rýchlo schmatol vlhký uterák a utekal, no prístup k toalete mu nepriniesol očakávanú spásu. Proste to nešlo. Nie s situácii, keď má v ruke uterák, ktorý sa iba pred chvíľou kĺzal po Ameninom tele, po každučkom jeho záhybe, v dôsledku čoho mu hlavou vírili pasáže z Icha Icha. Prekliaty erosennin, prečo musel dávať niečo také na betaread neplnoletému? Musí začať myslieť na niečo iné a rýchlo, lebo už mal pocit, že mu praskne močový mechúr. Na instantný rámen. Tých nenávidených niekoľko minút, kým sa zohreje. Ale potom tá vôňa, čo mu razí do nosa... .
Po zdolaní jednej i druhej krízy, čakal ho v izbe ďalší šok.
„Hej, to je moja posteľ, čo v nej robíš?“
„Však miesta je tu dosť. Hádam ma len nechceš po dvoch nociach strávených v poľných podmienkach nechať spať na dlážke?“
„A čo Sakura?“ snažil sa argumentovať Naruto. Všimol si, že Amenine šaty sú položené na stoličke vedľa postele, čo môže znamenať iba jedine, ... naprázdno prehltol a zmocňovala sa ho panika.
„Ja som v poriadku,“ ozvala sa Sakura, „pokojne môžem obsedieť tu na zemi bez toho, že by mi to bolo akokoľvek nepohodlné.“
„Nebude sa ti takto zle spať?“ znepokojoval sa Naruto.
„V tejto forme nemôžem spať. Nevšimol si si to počas predošlých nocí? Vlastne spánok ani nepotrebujem, lebo nemám vitálne funkcie, ktoré by sa museli regenerovať.“
„No, síce neviem presne, čo tým myslíš, ale zdá sa to tu na zemi nebude až také hrozné, môžem sa usadiť pri tebe?“ a vybalil si z batohu spacák.
„Takže mám celú posteľ pre seba?“ usmiala sa Ameno. „Vedela som, že sa v tebe nesklamem,“ natiahla sa ako mačka, schmatla vankúš a objala ho oboma rukami. Vzápätí pobúrené skríkla, lebo pod ním nahmatala použité ponožky a spodnú bielizeň, ktoré tam Naruto v náhlivosti poodkladal.
„Nemôžeš povedať, že som ťa nevarovala, kto vie, čo všetko tam ešte je,“ poznamenala Sakura, kým Ameno zhadzovala prádlo z postele na zem, kde ho Naruto okamžite nahrnul pod už tak podozrivo sa vzdúvajúci koberec.
„Spala som už aj v horšom,“ poznamenala Ameno, no pre istotu siahla po šatoch a znova ich na seba natiahla, než si znova zaľahla.
„Tá jazva na tvojom chrbte,“ všimla si Sakura, „je od bodnutia však?“
„Veľmi staré zranenie, nestojí za zmienku,“ odsekla Ameno.
„Mala si šťastie,“ pokračovala Sakura, „stačilo pol centimetra a ...“
„Nič také ako šťastie neexistuje,“ skočila je do reči Ameno. „Dobrú noc!“
Nastalo chvíľu ticho, počas ktorého Sakura sledovala, ako sa vonku postupne zotmelo. Nakoniec sa obrátila k vedľa nej ležiacemu Narutovi, ktorý ešte, súdiac podľa jeho dychu, nespal: „Hej, Naruto.“
„Hmm?“
„Ďakujem, že si sa ma zastal. Vtedy v kancelárii, pred mojimi rodičmi,“ zašeptala.
„To je v poriadku,“ posadil sa, „vieš, to ako sa na teba dívali ... myslím, že presne viem, čo si pri tom mysleli, hoci to nevyriekli. Poznám ten pohľad, ako malý som sa s ním stretával na každom kroku.“
„Pretože si jinchuuriki, však?“
„Vždy som si predstavoval, že je to iba pre to, že nemám rodinu. Myslím tým, že som si chvíľami ani nebol istý, či som niekedy nejakých rodičov vôbec mal. Nikdy mi nikto nepovedal mená mojich rodičov a nemám ani predstavu ako asi mohli vyzerať. Predstavoval som si, že ak by som mal rodičov, ktorí by ma mali radi, bol by som rovnaký ako ostatní a ľudia by sa na mňa prestali tak pozerať. Teraz, keď viem o líške, chápem, že by ku mne pristupovali rovnako, aj keby som mal rodinu. Gaara je toho príkladom. Lenže teraz, keď som zazrel tie pohľady tvojich rodičov, tak neviem. Dívali by sa rovnako aj moji rodičia na mňa? Videli by mňa, alebo nejaké monštrum? Preto ma to tak veľmi nahnevalo. A preto by som chcel, aby ťa tvoji rodičia začali brať ako Sakuru, ktorou si bola. Ja neviem. Vrátilo by mi to pocit, že aj mňa by moji rodičia milovali bez ohľadu na to, čo je vo mne zapečatené.“
„Ten Kyuubi,“ zamyslela sa Sakura, „je to v podstate iba čakra zapečatená do človeka, však? Asi tak, ako je moja čakra zapečatená v mojom tele. Som teraz rovnaké monštrum, iba omnoho slabšie.“
„Nie, je to úplne iné,“ protestoval Naruto, „ja som tú líšku už niekoľkokrát videl. Tam v mojom vnútri, zapečatenú do obrovitánskej klietky. Nie je to len obyčajná čakra. Je to ..., hmm, neviem ,ako by som to opísal, ale je rozhodne úplne iná, ako si ty. Aj na pocit. U teba, ... z teba mám úplne rovnaký pocit, ako som mal aj predtým. Teda, myslím tým ...“
„Ďakujem, to stačí,“ povedala Sakura a položila mu prst na ústa. Poznala Naruta, zrejme by povedal niečo, čím by celé pokazil a nahneval ju. Chvíľu sa na seba dívali, keď tu Narutovi zaškvrčal žalúdok.
„Nemusíš brať ohľad na to, že ja nejem, pokojne si choď niečo dať.“
„Áale, nie, to je fajn,“ povedal a zababušil sa do spacáku. „Dobrú noc!“
V duch sa usmiala. Ktovie, aké veci asi tak napchal v náhlivosti do chladničky. Zablúdila pohľadom k posteli, kde sa na okamih zaleskli Amenine bielka. Takže nespala. No nesledovala ju, ale Naruta. Zbadala to aj počas predošlých nocí. Prečo sa viackrát v priebehu cesty zaujímala o Jirayu? O čo jej ide? A čo tie čudné Narutove a Kakashiho narážky na jej osobu? Mala dojem, že sa to nejako týka tej knihy, ktorá bola ukradnutá v Sune. Čo v nej asi tak mohlo byť?

„Zobuď sa, musíme sa včas dostaviť na miesto stretnutia s Tsunade,“ prebúdzal Naruta známy hlas.
„S-Sakura?“ začal nechápavo otvárať oči. „Áah, ty si v poriadku?“ objal ju dojato. „Sníval sa mi taký hrozný sen, v ktorom si ...“ zarazil sa, keď si uvedomil, že sú v jeho izbe.
„Nie, nie som v poriadku, ak myslíš na to, čo sa mi stalo počas misie,“ odvetila Sakura, „iba som počas noci nazbieral dostatok čakry, aby som použila techniku podobnú tej Tsunadinej, takže mám svoj pôvodný vzhľad a hlas. Včerajšie udalosti ma priviedli k poznaniu, že musím svoj terajší vzhľad podľa možnosti maskovať.“ To už mu nevešala na nos, ako veľa čakry pohlcuje táto technika. Na pohyb jej má síce ešte dostatok, no keby došlo k boju alebo by musela urobiť nejakú techniku ...
„Aha,“ posmutnel Naruto, „no tak len si odskočím na záchod a môžeme vyraziť.“
„Teraz je tam Ameno,“ zdrapla ho za plece a v tom okamihu sa spustila sprcha. Už zasa celé odznova.

Na miesto stretnutia dorazili síce včas, no ako poslední. Tsunade a Shizune ich čakali s dvojicou, ktorú im predstavili ako Yamata, ktorému bolo zverené velenie celej misie, a Saia.
„Ešte ste nevybrali tretieho člena týmu, Tsunade,“ znepokojovala sa Shizune, „koho chcete poslať?“
„Tretia bude jednoznačne Sakura,“ prehlásil Naruto, „nikto iný neprichádza do úvahy.“
„Čo ty na to Sakura?“ obrátila sa Tsunade k oslovenej. „Vieš, že ťa nemôžem poslať, však?“
„Tak nepôjdem ako shinobi, ale ako Narutova zbraň,“ odvetila a ukázala si na predlaktie, „čepele som si natrela paralyzujúcim jedom, takže budem na tejto misii užitočným nástrojom. A treťou členkou skupiny sa tým pádom stane Ameno, ktorá ma nesmie spustiť z očí.“
„Čože?“ zhrozili sa Ameno a Shizune, zatiaľ čo Tsunade sa iba usmiala.
„Je dosť nezvyčajné, aby sa takejto misie zúčastnil aj niekto z inej dediny,“ poznamenal Yamato.
„Táto situácia celkovo nie je zvyčajná,“ fľochla Tsunade pohľadom na Ameno, „mimo to môžeme predpokladať, že Sasoriho špión môže byť niekto z Piesočnej a mať informácie o jemu podobných spiacich špiónoch, ktorí ešte neboli aktivovaní. Amenina účasť na misii má svoj zmysel.“
„Tým je to rozhodnuté, -ttebajo,“ zakončil celé Naruto, než stihol mať ktokoľvek nejaké pripomienky. „Ideme!“
Chcel sa rozbehnúť k bráne, no cestu mu zahatal kapitán Yamato, ktorý sa k nemu nahol s desivým výrazom: „To mám povedať ja!“
Keď nakoniec Yamato vyzval členov svojej skupiny, aby sa pohli k bráne, Sakura sa obrátila k Tsunade a podala jej pramienok svojich vlasov.
„Prosím, dajte to mojim rodičom. Toto im žiaľ momentálne bude musieť stačiť.“
„V poriadku, chápem,“ odvetila Tsunade a len tak mimochodom pokračovala: „Hovorila som dnes nadránom s Nejim. O tej čakre, ktorú ešte stále zhromažďuješ. Nepokúsiš sa získať svoje pôvodné telo pomocou Byakugou, však? Lebo aj keby sa našli ešte nejaké živé bunky, žila by si ba veľmi krátko, ba bez duše by to mohlo znamenať tvoju okamžitú smrť.“
„Ktovie?“ zatvárila sa Sakura tajomne. „Nech by sa to už vyvinulo akokoľvek, jedno eso v rukáve nemôže nikdy uškodiť.“
„Keď už hovoríš o hazarde, čo si myslíš o Ameno? Lebo, že ju vtiahneš do tejto výpravy som tak nejako tušila, ale neviem, či jej aj natoľko veríš.“
„Neviem, myslím, že bude najlepšie, keď ju budem mať na očiach.“
„Písala som do Suny. Asi tak o hodinku, či dve očakávam odpoveď no nechcela som kvôli tomu zdržovať výpravu. Už to je menší zázrak, že sa mi podarilo presadiť, aby mohol Naruto ísť.“
„Nakoľko je to vážne?“
„Mala by si vedieť, že ten Sai, ktorý ide s vami, je z Rootu. Pridelil ho k misii Danzo. Ale teraz už choď, nech nie je podozrivé, prečo si tak zaostala.“
Sakura prikývla a pustila sa za ostatnými. Ak sa do toho zamiešal už aj Danzo, bude musieť dávať poriadny pozor. Komu môže vôbec veriť? Zastala a obrátila sa ešte raz k Tsunade.
„V poriadku, no mám ešte jednu otázku. Kapitán Yamato. Je niečo, čo by som mala vedieť o ňom?“