Duša v schránke 07 - Komplex odlúčenia

„Prešla okolo trojica civilistov, ale nevšimli si ma. Ulica už vyzerá byť čistá. Skúsim, či dokážem nebadane prejsť a pozriem ...“ a spojenie sa prerušilo.
Hyou nepatril k tým, ktorí by trúchlili nad padlými počas misie. Nakoniec, obetovať život pre vyššiu vec je povinnosťou každého shinobiho. Ale v posledných dňoch utrpel Root také straty, ako hádam ešte nikdy od svojho založenia. Také, že už takmer ohrozovali bezproblémové fungovanie celej organizácie. A pritom pôvodný plán nepočítal vôbec so žiadnymi stratami na ich strane, práve naopak, sila Rootu mala byť zachovaná na prevzatie moci. Po tom, čo by Sakura zavraždila Hokageho a Tsunade ako i Naruto by sa diskreditovali jej ochranou, sa mali karty v hre o post Hokageho znova zamiešať a rozhodujúce slovo v tom mal mať už nový daimyo. Následne by vyvolali vo vnútri Aliancie rozbroje, z ktorých by vyšla Zem ohňa ako dominantná vojenská mocnosť. Lenže Bábkar, ktorý mal pomocou svojej unikátnej techniky pripraviť pascu na Sakuru, hral na dve strany a podrazil ich. Výhražný list od Jedenástich spravodlivých ešte zobrali na ľahkú váhu. Nakoniec aj sami sa chystali poslať nejaký výhražný list, aby sa zvýšila ochrana a boli na mieste žiadané osoby. A počas slávnosti sa všetko zvrtlo, keď zaútočili aj ďalší ľudia. Konoha odhalila o akú techniku sa jedná a dostala sa až ku kňažkinej bábke. Atentátu na Hokageho už síce zabrániť nedokázali, ale plán dostal vážne trhliny a bolo treba urýchlene zistiť, čo sa deje. Pri pokuse o chytenie, alebo aspoň likvidáciu Bábkara, prišiel Root o celé dve taktické skupiny. Samotný Hyou unikol iba o vlások, keď sa do celého vložila Skupina 9 z Konohy. Pri pomyslení na to sa mu zazdalo, akoby ho zabolela jazva na tvári po rane, ktorú mu stihol uštedriť shinobi z Oblačnej pred tým, ako ho zabili. Ale ignoroval to, lebo vedel, že sa s ním iba zahráva jeho podvedomie. A teraz, keď sa im podarilo vypátrať osobu, pre ktorú Bábkar skutočne pracoval, prišiel znova o takmer celé dve taktické skupiny. Už by bolo na čase, aby sa naplno rozbehol projekt so zetsuklonmi a Root nemusel plytvať aj na takmer sebevražedné úlohy prácne vycvičenými ninjami. Teraz je však prioritou doručiť získané informácie novému daimyovi – ak išlo všetko podľa plánu, k tejto chvíli už malo dôjsť k výmene – nech to stojí, čo to stojí.
Zmenil pozíciu, využijúc pri tom informácie získané od svojich prieskumníkov. Vôbec netušil, koľko protivníkov po nich ide, ale potencionálne im bolo nepriateľom celé toto mesto, so všetkým živým, čo v ňom bolo. Sora-ku. Opustené mesto, vedené svojho času v evidencii Rootu ako možná základňa klanu Uchiha. Po vojne tu však začalo byť živo. Našli si sem cestu ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov nedokázali uchytiť inde a vytvorili pestrú komunitu, ktorej dominoval čierny trh. Aj Root ho neraz využíval, bez toho, aby mali potuchy, čo sa skrýva pod povrchom toho celého. Prakticky všetko tu má teraz pod kontrolou tá bosorka hlásajúca návrat k počiatkom a prepojenie myslí všetkých ľudí tak, ako v časoch Rikkudo Sennina. Človek by si myslel, že po skúsenostiach s Mugen Tsukuyomi takúto myšlienku každý zavrhne, ale nie. Z nejakého dôvodu to mnohých ľudí láka.
Už takmer päť minút sa nikto z jeho ľudí neozval. Buď na to majú pádny dôvod, alebo sú už všetci mŕtvi. Ale na tom už nezáleží. Už je na samotnom okraji tohto prekliateho mesta. Už iba chvíľka a unikne z tejto pasce. Má posledný úsek prejsť skrytý v najhlbších tieňoch, alebo vybehnúť a než sa ktokoľvek nazdá použiť Shunshin? Alebo sa proste vmieša do hlúčika obchodníkov, čo práve prechádzajú okolo? Tesnejšie si stiahol kapucňu a vykročil. V tom okamihu ho zasiahol kostený šíp a doslova pribil k stene. Ozval sa ženský výkrik a niekoľkí z pocestných sa obrátili smerom k nemu. Zasvišťal ďalší šíp a znova zasiahol cieľ. Ako na povel sa všetci rozutekali. Trvalo to skoro večnosť, počas ktorých sa Hyou snažil nestratiť vedomie. Veď ešte žije a hoci bol zasiahnutý tak, že nedokáže zložiť pečať, stále má šancu bojovať. Nakoniec strelec prišiel. Ešte než sa objavil v jeho zornom poli, zasadil Hyoumu prudkú ranu, ktorou mu zlomil čeľusť a z úst mu vypadli pripravené ihlice.
„Myslel si si, že mi znova unikneš? Skončil si, tak neklaď odpor a bude to v pohode.“
Ešte stihol zahliadnuť konožskú čelenku, kým mu strelec priložil ruku na čelo a zatiaľ čo hľadal informácie v jeho pamäti, Hyou stratil vedomie. Keď to skončilo, strelec odišiel na kraj mesta vzdialený niekoľko desiatok metrov odtiaľ. Áno, už iba toľko chýbalo k úniku. Privolal si jastraba a priviazal mu na nohu akúsi správu.

„Určite je to v poriadku?“ šepla Hinata Narutovi. „Nemali sme predsa len zastaviť, keď si stratil spojenie s Ino?“ Sakura práve išla dopredu hľadať cestu v spletitej budove.
„Nie, Shikamaru by iste nechcel aby sme zastavili, keď už sme tak ďaleko.“ oponoval Naruto. „Sám povedal môjmu klonu, že to môže byť jediný spôsob nájsť liek pre Sakuru.“
Asi o dve miestnosti ďalej sa ozvalo mohutné tresnutie a tlaková vlna vyrazila otvor ešte aj do steny za Narutom.
„Liek pre Sakuru? Shannaroo! Tak ty si v skutočnosti myslíš, že mi hrablo?“ skríkla Sakura na druhej strane čerstvo prerazeného otvoru.
„Naruto to tak nemyslel.“ snažila sa zachrániť situáciu Hinata. „Našla si už cestu?“
„Veru tak, sústreďme sa na cestu.“ prisvedčil Naruto. „Neznejú ti v hlave nejaké hlasy, čo by nám poradili?“
„Hlasy ...“ zaťala päste Sakura, „... v mojej hlave?“ a vyrazila vpred.
Hinata zaujala pred Narutom obrannú pozíciu, ale asi pol metra pred ňou Sakura ... omdlela. Zasa. Stalo sa to už trikrát odvtedy, čo opustili Konohu a nevedeli prísť na to, že prečo.
„Zoberte ju a nasledujte ma. Odtiaľto vás vediem ja.“ ozvalo sa za ich chrbtami. Kedy ... ?
„Hej, teba poznám, si z Konohy.“ skríkol Naruto, keď sa otočil. „Prečo si ...“
„Na tom nezáleží.“ prerušil ho Palantir. „Ak sa mi stratíte, nebudem sa po vás vracať.“ a zmizol za nasledujúcim rohom. Naruto zodvihol Sakuru a spolu s Hinatou ho nasledovali naprieč spleťou miestností a chodieb. Človek tu mohol prejsť aj stovky metrov tak, že ho od miesta, odkiaľ vyrazil delila iba jedna stena. Ideálna skrýša pre niekoho, kto sa tu vyzná. Nakoniec vyšli na rozľahlú plochu zakončenú rozrumeným chrámovým komplexom, postaveným z kameňa, ktorý bol vyťažený dávno pred tým, ako sem, doprostred pustiny, niekoho napadlo postaviť mesto.
„A sme na mieste.“
Zastali v miestnosti približne v centre komplexu. V jej prostriedku stálo niečo ako oltár. Priehlbiny a škrabance na jeho povrchu napovedali o bohatej výzdobe, čo zjavne padla za obeť predošlým návštevníkom. Na ňom ležal konárik, ktorý mohol zaujať snáď iba niekoho, kto by si uvedomil, že navôkol niet žiadneho stromu, z ktorého by mohol spadnúť. A čakala tam na nich akási žena. Tmavovláska v tmavomodrých šatách so striebornými vtáčikmi vyšitými na rukáve. Pozrela na Naruta a nostalgicky sa usmiala. Do tváre vyzerala skoro úplne ako Shizune.
„Sú to už celé veky odvtedy, čo sme sa naposledy stretli.“ riekla.
„My ... my sa poznáme?“ vyjachtal zaskočený Naruto. Podľa hlasu si už bol istý, že to Shizune predsa len nebude.
„Aj áno, aj nie.“ odvetila tajomne. „Som Surejji a bola som žiačkou Shina Uzumakiho, vtelenia Ashuru. A v tebe cítim Ashurovu prítomnosť tiež. Rovnako tak čakru bijou. Povesti o tebe neklamali.“
„Shina Uzumakiho nepoznám.“ odvetil Naruto, dúfajúc, že nejde o ďalšieho podnájomníka v jeho tele. „Ale ak bol mojim predchodcom Hashirama a ty poznáš ešte iného, tak ... ty musíš byť ešte staršia ako babka Tsunade.“
„V istom slova zmysle staršia skutočne som.“ povedala pobavene.
„Je to žena, ktorá nám pomôže.“ šepla Sakura, ktorá sa už v Narutovom náručí prebrala z mdlôb.
„V čom má spočívať tá pomoc?“ opýtala sa nedôverčivo Hinata a obrátila zrak od Sakury k Surejji.
„Odstránení príčiny, prečo ste tu.“ odpovedala Surejji s úsmevom. „Zamyslite sa. Čo vás dostalo do tejto situácie? Prečo ste museli utiecť? A pred kým vlastne? Veď by stačilo, keby ste si navzájom dôverovali. Keby ste vždy a za každých okolností dokázali pochopiť svoje pohnútky a konanie. Keby sme vo svojich mysliach dokázali čítať ako v otvorenej knihe.“
„Starček Rikkudo hovoril voľačo o tom, že voľakedy to ľudia dokázali, ale niečo sa pokazilo.“ zalovil v pamäti Naruto.
„To niečo bol náš dedičný hriech.“ prisvedčila Surejji. „Mnoho vedcov dnes hovorí, že v dávnych časoch sa v ľuďoch vyvinula schopnosť domýšľavosti. V tých drsných dobách mohlo byť otázkou života a smrti pokladať jemné zašuchotanie v kroví za hrozbu a utiecť bez ohľadu na to, či sa tam skrýva nejaký dravec, alebo nie. Tí, čo mali túto schopnosť ľahšie prežili a odovzdali ju svojim potomkom. Aj s cenou, ktorú za ňu treba platiť. Rozmýšľali ste nad tým, prečo sa ľudia snažia byť mocnejší ako ostatní? Prečo sa snažia nahonobiť viac statkov, než by potrebovali alebo prečo si vyrábajú zbrane proti prípadným nepriateľom, ktorých by možno ani nikdy nemuseli stretnúť? A prečo pri snahe dosiahnuť väčšiu moc, ako ostatní, neváhajú komukoľvek ublížiť? Aj za cenu roztočenia kolotoča nenávisti? Lebo si navzájom neveria. Je to paradox. Prahnú po porozumení, ale máločomu uveria tak ochotne, ako, že ich niekto ohrozuje. A preto manipulujú a sú manipulovateľní.“
„A ty to snáď chceš zmeniť?“ opýtal sa Naruto. „Ty, ktorá tiež manipuluješ inými? Tak pre toto, ...“ zaťal päste, „...tak pre toto musel Shinobu zomrieť?“ kričal na ňu.
„Je mi ľúto, čo sa stalo.“ odvetila a odvrátila zrak. „Bolo to dielo jedného z mojich prívržencov. Nehovorím to, aby som sa vyhla zodpovednosti. To nie. Mohla som tomu zabrániť, lenže riadenie konania iných by viedlo k tej istej chybe, ktorú spravili všetci moji predchodcovia. Každý od Rikkuda až po Hashiramu vytvoril systém, ktorý závisel od osoby jeho tvorcu a akonáhle ten zmizol, mnohé dobré stránky sa zmenili v zlo a utrpenie.“ zdvihla zrak a pozrela Narutovi priamo do očí. „A povedzme si na rovinu, chlapče, aj zmena, ktorú si priniesol ty, sa po tvojom odchode zvrhne v niečo, čo si teraz ani nedokážeš predstaviť. A tých, čo budú chcieť urobiť ďalší krok, možno budú prenasledovať práve tvoji prívrženci.“
„To predsa nemôžete dopredu vedieť!“ chopila Hinata slova sa namiesto rozrušeného Naruta. „A keby k tomu aj došlo, ako tomu možno podľa vás zabrániť?“
„Obnoviť učenie ninshu, ale vyvarovať sa pri tom Rikkudovým chybám. Dať ľuďom opäť možnosť vzájomného spojenia, po ktorom mnohí túžia. Spočiatku sa to javilo ako práca, ktorej výsledky už za svojho života neuvidím, ale potom som našla toto.“ ukázala pritom na vetvičku na oltári. „Je to vetva zo svätého stromu, ktorú použil Rikkudo na vytvorenie pôvodnej siete. A že sa objavil niekto, kto spojil čakru bijou a môže skrze tú vetvičku sieť opäť obnoviť, je skoro ako zázrak. Dosiahol si už vytvorenie zhody medzi národmi shinobiov a teraz ti ponúkam možnosť urobiť ďalší krok.“
„Raz už to skúšal starček Rikkudo a neuspel.“ prehovoril Naruto po chvíľke. „Nie je detinské urobiť znova to isté a očakávať odlišný výsledok? Musí existovať aj iný spôsob.“
„To nedopustím!“ odvetila Surejji odhodlane. „To by sme predsa nedopustili.“ poopravila sa.
„Ak je to tak, čím sa budeš nakoniec líšiť od Madaru, alebo od Kaguye?“ oponoval Naruto.
„Hovorili ste predsa, že vytvoriť systém závisiaci na jednej osobe je chyba.“ dodala Hinata.
„To by stačilo, princeznička.“ zamiešal sa do toho Palantir, keď videl, ako Surejji pobledla v tvári. „Poď pekne som mnou a nechajme tu kompetentných, nech sa dohodnú.“ s úsmevom po nej siahol, no ona uskočila. Natiahol ruku, aby ju schmatol za rameno, no Naruto mu ju zastavil a pevne stisol.
„Nechaj Hinatu na pokoji!“ obaja si pozreli do očí a odskočili od seba. Na Narutovej tvári sa zračilo prekvapenie, zatiaľ čo jeho protivník na sebe nedal nič znať.
„To by stačilo!“ okríkla ich Surejji a obrátila sa k Palantirovi. „Chcela by som ťa požiadať ešte o jednu poslednú láskavosť, priateľu. Časť hostí prišla o niečo skôr.“
„V pohode, zatiaľ ich zdržím.“ odvetil s úsmevom a obrátil sa k odchodu. „Tak takto si sa nakoniec rozhodla?“ utrúsil ešte cez plece. Ona prikývla, hoci to už nemohol vidieť.
„Nemaj mi to za zlé, ale nepomôžem ti s tvojim plánom.“ povedal jej Naruto. „A teraz, keď poznáš moju odpoveď, naprav, čo si urobila Sakure aj ostatným.“
„Nemaj mi to za zlé, ale s tým ti nebudem vedieť pomôcť. Obávam sa, že je to nezvratné.“ odvetila.
„Pomôcť mi?“ zašepkala Sakura. Malátnym krokom sa vydala smerom k oltáru a vytiahla kunai. „Keď odmietneš, nebude už pomoci pre nikoho. Už sa tomu nedokážem ďalej prizerať.“ Naruto ju schmatol čakrovou rukou, ale už jej nezabránil priložiť si kunai ku krku. Cez pokožku porezanú jeho ostrím sa predralo niekoľko kvapiek krvi.
„Urob o čo ťa žiada, alebo ma nechaj odísť!“

„Ste tu príliš skoro, budete sa musieť zastaviť a hodiť so mnou reč.“ štvorica oslovených shinobiov okamžite zastala a zaujala bojové postavenie. Saiovi hadi sa v priebehu niekoľkých sekúnd ovinuli okolo Palantira.
„Prečo ma neprekvapuje, že ešte žiješ?“ odpovedal Ibiki a pristúpil bližšie. „Ako si unikol?“
„Vymenil sa za svojho klona v okamihu, keď Choji zachraňoval padajúceho Saia.“ povedala Anko s úsmevom a obrátila sa na Palantira. „Tak čo, dozvedel si sa, kto je ten zradca?“
„Jasné, že áno, priprav sa.“ odvetil s úsmevom a prebehol pohľadom po prítomných. „Ale pozor, dotyčný môže mať ...“
V tej chvíli si Iruka siahol pod vestu, ale Anko bola rýchlejšia. Bezohľadne ho zrazila k zemi a položila mu ruku na hlavu. Iruka skríkol a omdlel. Na to Anko vrazila Saiovi, ktorý k nej priskočil a rovnako rýchlo zneškodnila aj zaskočeného Ibikiho. Zároveň vytiahla kunai, obrátila ho proti sebe a ...
„... v mysli nastraženú pascu.“ dokončil svoje varovanie Palantir, držiac ruku na Ankinom temene. Anko pustila z ruky kunai a siahla po čokoládovej tyčinke, ktorú jej Palantir podával. Automaticky ju rozbalila a začala jesť.
„Ako som už prv hovoril, tvoje samodeštrukčné sklony sú zneužiteľnou slabinou. Nedokážem eliminovať účinok obranného mechanizmu, čo bol vložený do Irukovej mysle, ale zamenil som tvoje myšlienky na samovraždu v túžbu jesť čokoládovú tyčinku. Mala by si byť v pohode.“
„Ešte že nie v niečo iné,“ prehodila Anko s plnými ústami, „to by som sa fakt radšej zabila.“ a bez rozpakov vylovila z Palantirovho vrecka ďalšiu tyčinku.
„Mám to chápať tak, že nedokážeš účinok vírusu zvrátiť?“ znepokojil sa Ibiki. „Čo bude potom s Irukom a s ostatnými?“
„O Iruku obavy nemám.“ odvetil Palantir. „V jeho mysli došlo zrejme k minimu zmien, aby sa infiltrácia priskoro nevyzradila. S trochou námahy ho dáme časom do poriadku. Ale tým, ktorým boli úplne prepísané spomienky už asi pomôcť nedokážeme.“
„Ale čo bude so Sakurou?“ zaujímal sa Sai. „Nemôžeme ju v tom nechať.“
„Noo, Sakura je kapitola sama o sebe.“

„Nepokúšajte sa ma odhovoriť!“ povedala rázne Sakura, keď ju Naruto pustil a spätkovala smerom k oltáru. „Pochopte ma. Nebudem sa dívať ako sa všetko, pre čo sme toľko bojovali rúca do záhuby, ako prichádzam o ďalších ľudí, ktorých mám rada a ako ma iní zrádzajú.“
Vzdialila sa od Naruta a Hinaty ešte o niekoľko krokov, až zavadila bokom o oltár. „Radšej už choďte, nemusíte byť svedkami toho, čo urobím.“ povedala smutne.
Zrazu spustila kunai od svojho hrdla a chňapla po vetvičke na oltári ... tá už tam však nebola. Ocitla sa zrazu v rukách Surejji, ktorú Sakurin nezdar zjavne pobavil.
„Zaujímavé, tak ty máš dve osobnosti.“ ozvala sa. „Všimla som si, ako Palantir predal Narutovi nejaké informácie, keď sa ho ten dotkol, ale nechápala som celkom o čo išlo. Bol to návod, ako vymeniť pôvodnú osobnosť za jej nekontaminovanú kópiu a bol určený skôr pre Kuramu, ako pre Naruta. Pokladáte môj plán za natoľko nebezpečný, že ste sa rozhodli tento konárik zničiť?“ Pozdvihla ruku s konárikom a ten zrazu zbelel, ako ním skrz naskrz prenikal mráz, začal praskať až sa úplne rozpadol.
„Prečo si ho zničila?“ vyhŕklo z prekvapeného Naruta. „Bol predsa ...“
„Bola to iba skratka, ktorej vábeniu som neodolala,“ prerušila ho, akoby sa zrazu niekam náhlila, „lebo aj ja som iba človek a mám strach z toho, čo budem musieť podľa pôvodného plánu urobiť.“
„Počuj, neviem, aký je tvoj pôvodný plán,“ nedal sa prerušovať Naruto, „ale ak to myslíš dobre, poď s nami a povedz otvorene, že nechceš nikomu zle a nie si hrozbou. Inak bude každý teba a tvojich stúpencov považovať za teroristov a zločincov.“
„Na to je už neskoro. V každom prípade by sa mi snažili zabrániť realizovať môj plán v akejkoľvek podobe. Beztak som už dosiahla svoje limity,“ jej ruka sa začala takmer nekontrolovateľne chvieť, „tak prečo neurobiť posledný krok a nedať im zároveň pocit víťazstva a zadosťučinenia. Každý svojim spôsobom vyhrá.“
„Vôbec nechápem, čo tým myslíš.“ povedal úprimne Naruto.
„Spomeň si čo povedala.“ ozvala sa Sakura. „Že nechce systém, ktorý bude závisieť na jednej osobe. A tiež sa zmienila o nejakých hosťoch, ktorých príchod očakáva.“
Narutov nechápavý výraz sa začal meniť na prekvapený a nakoniec zdesený. „To nemôžeš!“ vykríkol.
„To dievča má pravdu.“ usmiala sa Surejji a uzatvorila trojicu v masívnej ľadovej bariére. „Musím zmeniť formu, stať sa ničím. Prostým hlasom volajúcim v púšti. Mrzí ma, že sme spolu nemohli stráviť viac času, Naruto, ale keď sa pozorne započúvaš, možno z času na čas začuješ môj hlas vo vetre.“
Obrátila sa a vykročila smerom k východu, nedbajúc na Narutove výkriky, ktoré nemohla cez ľad počuť, no cítila ich. Vedela, že vonku už čakajú. Ruka sa jej prestala chvieť, bola pripravená. A jej protivníci, ktorých vyslali jednotliví členovia aliancie, taktiež.

Bezpočet ľudí z diaľky počulo a videlo známky boja, ktorý sa rozpútal, no z priamych účastníkov prežila iba hŕstka. A nikto z nich o podrobnostiach nikdy nerozprával. Dokonca ani v správach z misie. Keby však niekedy niektorý z nich predsa len prehovoril, najskôr by to nazval peklom. Ale ktovie ako to bolo naozaj. Lebo, veď vieme, každého myseľ možno ovplyvniť.

Poznámky: 

Som vážne zvedavý, čo poviete a filozofiu príbehu.

Budúci týždeň už bude epilóg, v ktorom sa dozviete:

- ako je to so Sakurou
- aká bola úloha Palantira
- čo je so Surejjinými stúpncami po jej smrti
- ako skočila SSŠ
- prečo došlo k atentátu na princa
- čo je s Mikasou
- + bonus

Ak by ešte niekoho napadla nejaká otvorená otázka, píšte, a ja to tam možno dopíšem.