Duša v schránke 06 – Nevinnosť

Zo šálky horúceho čaju stúpala para a kondenzovala na skle masky.
„Určíte sa nenapiješ?“ opýtala sa tmavovláska v tmavomodrých šatách so striebornými vtáčikmi vyšitými na rukáve.
„Nie, nenapijem. Neskúšaj to na mňa.“ odvetila bezfarebným tónom maskovaná žena.
„Škoda. Priznávam, chcela som po dlhom čase znova vidieť tvár svojej sestričky. Myslela som, že svojmu obľúbenému čaju neodoláš.“
„Na to zabudni Surejji, ja už dávno nie som bytosť, ktorú si poznala ako svoju sestričku.“
„Ale keď si za mnou prišla a uchádzala sa o moju pomoc, urobila si to ako moja sestra. A nehovor mi, že iba z vypočítavosti. Viem, že niekde vnútri stále cítiš, kým si bola, kým si sa nenechala zviesť ...“ odmlčala sa, ako by odmietala vysloviť nasledujúce slovo.
Jedna z kondenzovaných kvapiek sa na maske práve spojila s ďalšou a spoločná váha ich ťahala dolu, naberajúc ďalšie a ďalšie kvapôčky. Maskovaná žena rozhodným pohybom utrela jednou rukou svoju masku a druhou od seba odsunula šálku s čajom.
„ ... Jashinom!“ dokončila Surejjinu vetu. „Raz darmo, prišla si príliš neskoro, aby si zachránila svoju sestričku od premeny v Shikamono. A nevykladaj tú záležitosť s pomocou tak jednostranne. Iste, s pomocou siete tvojich prívržencov ľahšie nájdem to dievča, ktoré hľadám, ale aj ja tebe pomáham dosiahnuť svoj cieľ. Ja som zverbovala Bábkara, ktorý dal tvoj plán do pohybu.“
„A ty si ho aj zabila. Bolo to nevyhnutné? Veď sa od neho nemohli dozvedieť nič, čo sa čoskoro aj tak dozvedieť musia.“
„Nech sa trocha potrápia, ale hlavne, nech sa čo najneskôr dozvedia, že medzi nimi máme svojho človeka. Jeho identitu mi žiaľ Bábkar neprezradil, možno ju ani sám nepoznal.“
„A veľmi ju chceš poznať?“ opýtala sa Surejji s úsmevom. „Ďalšia z vecí, v ktorých si sa nezmenila.“
„A ty ju snáď ... nie, je to iba ďalšia tvoja hra.“ vstala od stola. „Podstatné je, že osoba, ktorú čakáš, za tebou príde, to už je zariadené. Ak teda odo mňa nič viac nepotrebuješ, pôjdem. Keby niečo, vieš, kde ma hľadať a určite mi daj vedieť, keď nájdete to dievča.“
Otočila sa na odchod, zatiaľ čo Surejji siahla po nedopitej šálke čaju, no tá jej vypadla z ruky. Shikamono sa obzrela a uvidela, ako si Surejji drží ruku a snaží sa zmierniť jej chvenie.
„Ty by si možno potrebovala Mikasinu krv viac, ako ja.“

Na vrátnici ich už čakal bielovlasý mladík s otráveným výrazom na tvary. Ten sa však stratil, keď zazrel medzi prichodiacimi Saia a Ibikiho a zlomyseľný úsmev odhalil rad špicatých zubov.
„Môžem vidieť pozvánku?“ opýtal sa dôležito, hoci zjavne vedel, koho má pred sebou.
Anko mu podala vizitku, ktorú jej doniesol poslíček. Na jej zadnej strane stálo:

Za normálnych okolností Anko na dôverné schôdzky nechodila. Vlastne ju na niečo také ani nikdy nikto nepozval. No na vizitke bolo logo spoločnosti SERPENT´S LEG. Táto sa niekoľkokrát objavila v záznamoch, ktoré stihol v noci Sai prekopírovať. Môže to byť pasca alebo aj dôležitý posun vpred. Suigetsu ich doviedol do výťahu a stlačil gombík na šieste poschodie, kde podľa informačnej tabule firma SERPENT´S LEG sídlila. Všimol si, ako Saiovi padol pohľad na bezpečnostnú kameru.
„Sme skromná firma, ktorá nemá veľmi čo tajiť, preto máme iba najzákladnejšie bezpečnostné opatrenia.“ prehodil len tak mimochodom. „Zďaleka to tu nie je natoľko strážené, ako povedzme sídlo firmy SSŠ.“ dodal zlomyseľne. „Teda aspoň podľa toho, čo som počul.“
„Hmm, bezpečnosť v SSŠ? Môže byť pravda, že raz za týždeň čistia žumpu, lebo nie sú pripojení na kanalizáciu?“ kontroval Sai s úsmevom. Suigetsu odfrkol a otvoril dvere do zasadačky, kam mali namierené. Miestnosť bola vcelku priestranná, bez akéhokoľvek nábytku okrem kresla postavené pri rozmerných oknách.
„Nádherný pohľad, nemám pravdu?“ ozvala sa osoba sediaca v kresle. „Všetok ten stavebný ruch a nepredvídateľné zmeny. Pamätáš, čo som ti stále hovorieval o zmenách, Anko?“ osoba položila dopitý pohár na podnos pridržiavaný služobníčkou a otočila kreslo smerom k návštevníkom.
„Kto predo mnou naposledy hovoril o úžasných zmenách, skončil zaliaty v betóne.“ odsekla Anko nahnevane. Spoznala hostiteľa už podľa hlasu a pohľad na muža v obleku z hadej kože, ktorá spolu s makeupom iba zvýrazňovala hadie rysy jeho tváre, v nej vyvolávali nutkanie schmatnúť ho za hrdlo.
„Sss. Si si tým istá?“ zachichotal sa Orochimaru. „Nie je to vôbec tvoj štýl.“
„Myslím, že by sme už mohli prejsť od zdvorilostného úvodu k veci.“ vložil sa do rozhovoru Shikamaru. „Vieme, že firma SSŠ používa na výrobu svojich bábik drevo vzniknuté z techniky Motukon. Vieme, že firma SERPENT´S LEG je jedným z jej kľúčových dodávateľov a teraz sme sa dozvedeli, kto stojí na jej čele, čo vysvetľuje prístup SSŠ k potrebným technológiám. Otázka znie, prečo sme sem mali prísť a čo od toho očakávate.“
Orochimaru zodvihol ruky a zatlieskal. „Takže vám velí najmladší? Aké roztomilé. Tak v poriadku. Priznávam, že som pokračoval vo výskume Hashiramovej DNA aj po skončení vojny. Asi to neviete, ale po svojom oživení ...“ urobil významnú prestávku a pozrel pri tom na Anko, ktorá zaťala päste, „som preniesol svoju dušu do jedného bieleho Zetsua. Ale čo istotne viete, je fakt, že bieli Zetsuovia sa začali po skončení techniky Mugen Tsukuyomi rozpadávať. Musel som teda rýchlo nájsť spôsob, ako materiál, z ktorého bolo zložené moje telo, stabilizovať. Teda aspoň do okamihu, kedy ho budem môcť nahradiť.“
„Nebol tak náhodou jednou z podmienok tvojej rehabilitácie zákaz tejto techniky, bez ohľadu na to, či k tomu pohltená osoba dá súhlas, alebo nie?“
„Iste, nesmiem ukradnúť telo žiadneho človeka. Ale čo keď techniku pozmením? Do takej podoby, v ktorej už nie je zakázaná.“ usmial sa Orochimaru.
„A biely Zetsu je vo svojej podstate rastlina.“ poznamenal Shikamaru.
„Presne tak. No ako náhle som si vypestoval takéto telo, zistil som, že ho nemôžem pohltiť, pretože je to iba predmet bez duše. Neviem ako, ale Madarovi Zetsuovia nejaké duše mali.“
„Vôbec sa mi nepáči, akým smerom sa to celé uberá.“ podotkla Anko.
„Iba nepáči? Aká mierna reakcia. Ach áno, možno si si ešte nevšimla jednu podstatnú vec.“ mykol povrazom, ktorého koniec bol priviazaný na obojku slúžky. Tá pobúrene štekla a s jemným vrčaním sa otočila tvárou k hosťom. Skutočne si až teraz všimli, že má podobu Anko. Teda ako jej aspoň o polovicu mladšia verzia. Orochimaru jej prešiel jazykom po tvári. „Je roztomilá, nemám pravdu?“
„To si už skutočne, ale skutočne ...“ vykročila Anko vpred, ale zastavila ju Ibikiho veľká ruka, ktorá jej pristála na pleci. Odstrčila ju nabok, no to jej už zastali cestu Sai a Shikamaru.
„Ssss, vidím, že si môj výtvor nezískal vašu priazeň. Aká škoda.“ urobil rýchly pohyb rukou a slúžkino telo dopadlo na podlahu vertikálne takmer preseknuté na polovicu. Už nemalo podobu Anko, ale akéhosi ženského variantu Zetsua. Suigetsu ho so šomraním odtiahol do vedľajšej miestnosti.
„Tak si vynašiel spôsob, ako do toho tela dostať dušu, zjavne zvieraciu.“ komentoval videné Shikamaru. „A následne dokážeš využiť aj jeho nepríjemnú schopnosť zobrať na seba podobu osoby, ktorej čakru absorbuje. A neváhal si siahnuť do svojich starých zásob, len aby si nám to predviedol čo najteatrálnejšie. Stále ostáva otázka prečo. Musíš si byť predsa aj vedomý, že tato technika bude v rozpore s podmienkami, aj keď na ňu obetuješ zvieraciu dušu, o tvorbe replík osôb ani nehovoriac.“
„Karin, zlatko, prednes prítomným, ktorí zjavne zaznávajú našu prácu, niečo o našom výskume.“ obrátil sa Orochimaru k červenovlasej dievčine, ktorá dovtedy ticho sedela opodiaľ. Teraz vstala.
„Tak v prvom rade je náš výskum úplne legálny.“ začala Karin, keď si poopravila okuliare. „Podobne ako princezná Tsunade využíva materiál na báze Hashiramovej DNA k vývoju protetických pomôcok, my využívame jeho regeneračné vlastnosti na pestovanie klonovaných orgánov pre ťažko chorých pacientov. Za posledných pol roka sa nám tak v prípade viacerých doteraz takmer neliečiteľných chorôb podarilo dosiahnuť 40-60 percentnú úspešnosť liečby. Tieto schopnosti má však iba „aktivované“ tkanivo. Na túto aktiváciu nepotrebujeme preniesť celú dušu, stačí nám jej odtlačok, pričom z jednej duše dokážeme urobiť viacero odtlačkov bez toho, aby sme zničili originál. Proces tvorby nového orgánu, vloženého do vnútra zetsuovského tkaniva možno optimalizovať vložením čakry pacienta, samozrejme v regulovaných množstvách, aby nedošlo ku kompletnej premene. To, čo ste videli bol jeden zo subjektov, čo vznikli počas výskumu zameraného na určenie hraničného množstva. Všetko je pod kontrolou a presne dokumentované. Bezpečnostné štandardy sú vysoké.“
„Napriek týmto štandardom sme zaznamenali prípad zetsuklona, v ktorom bola na dôvažok ľudská duša a bol úplne premenený na jednu herečku.“ využil Shikamaru prestávku v Karininom prejave. „Tvrdíte, že ste zaznamenali 40-60 percentnú úspešnosť liečby. To ale zároveň znamená 40-60 percentnú úmrtnosť. Predpokladám, že keď pozostalí prídu po telo mŕtveho pacienta, neriešia, čo sa stalo s jeho dušou. To je tovar, ktorý dodávate pre SSŠ? Porozprávajte nám radšej o tomto.“
„V tom Vám asi veľmi nepomôžeme.“ pokračovala Karin. „Ručíme iba za to, čo sa deje v našej spoločnosti. Spoločnosť SSŠ od nás kúpila licenciu na používanie niektorých technológií a zadala objednávku na špecifický typ tovaru.“
„Hmm. Orochimaru predávajúci výsledky svojich výskumov? O akú špecifikáciu išlo?“
„V týchto mierových časoch je málo možností získať financie na výskumy trebárs skrze misie typu S. Treba pustiť niečo na trh, ktorý po technológiách priam prahne. A ponuka firmy SSŠ patrila k tým neodmietnuteľným. Prejavili záujem predovšetkým o feminoidných zetsuklonov s implantovanými ženskými pohlavnými orgánmi. Tieto ale neboli určené na liečbu ženskej neplodnosti, ale skôr pre pánov. Ssss. Neboj sa Anko, ten klon, ktorého som predviedol, takto upravený nebol. Hoci musím priznať, že čakra nie je to jediné, čo som si nechal ako pamiatku na teba. Ach, tá nostalgia.“
Anko si siahla na brucho a vrhla na Orochimara vražedný pohľad.
„Ale. Snáď by si ma nechcela zabiť? Alebo keď sa mňa nedá, tak aspoň seba, aby si sa ma striasla?“
„Prestaň provokovať a povedz na rovinu, čo chceš? Hodláš spolupracovať výmenou za beztrestnosť?“ prerušil ho Shikamaru. „Lebo to vyzerá, že si vlastne pomáhal Rootu, ktorý stojí za SSŠ, budovať súkromnú armádu. Skrze náležite upravených zetsuklonov sa môžu nielenže dostať do súkromia dôležitých osôb, ale môžu získať aj deti, ktoré nielenže vycvičia pre vlastnú potrebu, ale môžu cez ne vydierať aj ich otcov. Ak samozrejme neplánujú niečo ešte horšie.“
„Ssss. Nechápte ma zle. O mňa tu vôbec nejde. Ale keď vidím ako ešte stále bezmocne tápete v tme, nie je to žiadna zábava. A ja sa chcem baviť na tom, ako si poradíte s danou situáciou. Že Root? Veď vy ešte stále neviete ani to, kto za SSŠ v skutočnosti stojí. Root je tiež iba nástroj.“
Pristúpil k nemu Sugetsu a niečo mu pošepol.
„Práve v najlepšej chvíli prichádzajú ďalší hostia. Bude to zábavné.“ usmial sa Orochimaru.
Suigetsu doviedol do miestnosti staršieho muža v drahom obleku, sprevádzaného päťčlennou ochrankou. Pri pohľade naňho si Shikamaru a spol kľakli a uklonili sa. Aj on si všimol ich.
„Čo tu robia?“ opýtal sa s neskrývaným podozrením Orochimara.
„Iba mi prišli položiť pár otázok ohľadom vyšetrovania toho nedávneho incidentu. S našou záležitosťou to ale nič nemá, všakže.“ usmial sa Orochimaru.
„Nie, nemá.“ odvrkol. „Je všetko pripravené?“
„Ale iste. Váš osobný lekár, ktorého ste ráčili poslať napred, už stihol všetko vybaviť. Čakám už iba na prevod dohodnutej sumy a Vaša firma získa 100% podiel na SERPENT´S LEG.“
„Ten ma až tak nezaujíma.“
„Ale iste, skoro som zabudol. Tu sú sľúbené dokumenty.“ ukázal Orochimaru na aktovku, ktorú zobral jeden z členov ochranky a ukázal jej obsah svojmu pánovi. Ten do nej nahliadol a znechutene ju od seba odstrčil.
„Ach, prepáčte. Dostalo sa to ku mne v takomto rozmočenom a znehodnotenom stave. Akoby to padlo do kanalizácie.“ usmial sa Orochimaru a Suigetsu vystrúhal neopísateľnú grimasu.
„Požadovaná suma už prišla na účet.“ oznámila Karin, nespúšťajúc oči z malého monitoru, ktorý držala v ruke. Na Orochimarovo znamenie Suigetsu otvoril dvere, cez ktoré predtým odniesol zvyšky zetsuklona. Do miestnosti vošla osoba v lekárskom plášti sprevádzaná zahalenou ženou. Spoza závoja jej vykukovali zelené vlasy.
„P-prečo sa všetko tak zmenšilo a prečo mi ozeleneli vlasy ujo doktor?“ opýtala sa že nesmelo, keď zazrela Orochimara.
Anko sa strhla, no nedokázala sa ani pohnúť, lebo ju Shikamaru včas spútal v Kagemane. Horúčkovito si skladal informácie do uceleného obrazu. Ten muž, ktorý práve prišiel, nebol nikto menší ako mladší brat daimyoa, známejší pod titulom Princ brat. Bolo známe, že súčasnú politiku vzájomnej spolupráce veľkých zemi pokladal za prejav slabosti. Tak preňho pracuje teraz Root a on stojí aj za firmou SSŠ. Môže byť zapletený aj do aktuálnej kauzy? Lenže aký by mohol mať tento človek osoh z odstránenia svojho brata? V nástupníckom poradí stojí až za daimyovmi deťmi, vnúčatami a klesá postupne nižšie. Všetci pred ním stojaci následníci podporujú súčasnú politiku. Toľkých predsa odstrániť nemôže, lebo by bol takmer určite odhalený a podľa zákonov Ohňovej zeme by tým on i jeho potomkovia automaticky prišli o nárok na nástupníctvo. A vtom to Shikamarovi došlo. Všetci následníci, ktorí stoja v poradí pred princom sú nielen potomkami daimyoa, ale aj jeho manželky. Stačilo by ...
„Predpokladám, že ste zo skupiny zostavenej na vyšetrovanie incidentu, čo sa stal počas osláv.“ prehovoril k nim princ, no neunúval sa odmeniť ich pohľadom. „Akurát ráno som o Vás hovoril so svojim bratom, daimyom, a ten zdieľa moju nespokojnosť s postupom vášho vyšetrovania. Taký vážny zločin a neboli z vašej strany predložené ešte žiadne výsledky. Ešte dnes zostavím novú vyšetrovaciu skupinu, ktorá celý prípad prevezme. Vy budete od zajtra prevelení do Zeme horúcich prameňov. Majú tam podobný problém ako my, ale chýbajú im špecialisti. Osobne som to dohodol s tamojším daimyom.“ otočil sa a mávnuc formálne Orochimarovi na pozdrav, opustil spolu s doktorom vedúcim dievča a so svojim sprievodom miestnosť.
„Necháme to tak?“ precedila cez zuby Anko, keď zrušil Kagemane.
„Práve v tejto chvíli nemožno nič robiť. Neexistuje priamy dôkaz, že by princ plánoval čokoľvek nekalé.“ zašepkal Ibiki po jej pravici.
„Až kým nepodnikne ďalší krok, ale to už môže byť neskoro. Prekérna situácia.“ dodal Shikamaru. „Ale je tu jedna vec, ktorú urobiť môžeme.“ obrátil sa na Orochimara. „To dievčatko ešte žije?“
„Čo ja viem?“ usmial sa Orochimaru a kývol Sugetsovi. Ten vytiahol spis a začal v ňom listovať.
„No, máme tu prevoz nejakého subjektu na terapiu do miestnosti číslo 666 v pravom krídle budovy a niet záznamu, že by bol daný subjekt prevezený do márnice. Ale podľa lekárskeho záznamu je to už iba otázka času. Je to tu, na šiestom poschodí na konci ... heh?“ zarazil sa prekvapený, že sa ho vôbec neunúvali vypočuť do konca a vybehli dverami na pravej strane sály. „Čomu z toho, že je s ňou už prakticky koniec, nerozumeli?“

Miestnosť, do ktorej vpadli, bola temná s radom rôznych prístrojov neznámeho určenia po stranách. Na stole neďaleko dverí bolo prikryté telo nejakého zvieraťa. Možno to prehnali s kopírovaním jeho duše. Prebehli popri prístrojoch, kým v jednom nezbadali obrysy detskej tváre. Ibiki doslova vytrhol dvierka a po uvoľnení niekoľkých hadičiek vypadlo dievčenské telíčko do náručia Anko. Žije ešte?
„Si v poriadku?“ opýtala sa jej Anko, lebo jej náhle nič rozumnejšie nenapadlo.
Dievčatko sa strhlo a zaklipkalo očami. „Je mi ... je mi ... veľmi zle ...“

Objektív bezpečnostnej kamery zaregistroval pohyb. Chodbou išli smerom k výťahu princ, zelenovlasá žena a muž v bielom plášti, obklopení päticou ochrancov v lichobežníkovej formácii. Maskovaný muž, postupujúci vpredšie po pravej strane, pozorne prezeral každé dvere, okolo ktorých prešli, a spoza ktorých bol potenciálny útok pravdepodobnejší, než od okien po ľavej strane. Napriek dĺžke chodby ich nebolo až tak veľa. Už minuli miestnosť 607, 608 a práve prechádzali okolo 609. Vrhol pátravý pohľad na nasledujúce dvere s číslom 607, tiež čisté, ďalšie v poradí sú ...
... no moment!
Prudko sa otočil a zároveň pečaťou zrušil genjutsu. To isté pohotovo urobili aj ostatní ochrankári. V tom samom okamihu sa od steny odlepila dovtedy pokojne stojaca postava v plášti. Schmatla ženu a nenúteným manévrom uhla čepeli jedného z dvojice strážcov, medzi ktorými prebehla. Skočila spolu so svojou korisťou priamo do okennej tabule, ktorá sa roztrieštila na kúsky. Kým ostatní zaisťovali priestor, veliteľ ochranky pribehol k oknu a vyhliadol za dvojicou padajúcich postav. Zazrel ešte útočníkov víťazný úsmev a šibalský záblesk v očiach, keď ho hysterický výkrik prinútil obzrieť sa.
„Sme v r**i!“ precedil medzi zuby. Nie kvôli doktorovmu hysterickému vykrikovaniu, nie kvôli mŕtvolne bledej princovej tvári, či karmínovej škvrne, ktorá sa rýchlo šírila po jeho hrudi. Povedal to kvôli aktivovanému zväzku výbušných lístkov priviazaných na vražednom kunai. Siahli po nich hneď dvaja ochrankári, no napriek tomu prestala v nasledujúcom okamihu štvrtina šiesteho poschodia, spolu s časťami piateho a siedmeho, existovať.
Záznam bezpečnostnej kamery skončil o 12:21 hod..
Totožnosť atentátnika nebola nikdy odhalená a dodnes ostáva predmetom špekulácií.