Duša v schránke 03 – Fantómová bolesť

Maskovaný muž zručne prehľadával mŕtvolu, kým nenašiel, čo chcel. Podal zvitok svojmu druhovi a ten ho odovzdal ich veliteľovi, ktorému tretí podriadený práve ošetril ranu na tvári. Obeť, ktorá teraz ležala bezvládna na zemi, kládla tuhý odpor.
„Prepáčte, neviete, kde tu v okolí podávajú dango?“ ozval sa zrazu z konca uličky ženský hlas. „Bola som asi zle nasmerovaná a teraz tak trocha blúdim.“ dodala naivným tónom žena vo svetlom kabáte. Štvorici bola okamžite jasná jedna vec. Tá žena, čo sa k nim blíži s nevinným úsmevom, nehľadiac na to, že stoja pri človeku, ktorého práve zabili, je nebezpečná. Zareagovali tak ako boli vycvičení. Prvý z nich vytasil svoj mečík a podnikol klamný útok tak, aby zastrel výhľad na druhého v pozadí. Toho však v tom okamihu prišpendlil k zemi kostený šíp, až mu kunai s výbušným lístkom neškodne vypadol na zem. Zo ženinho rukávu vyrazilo niekoľko hadov, ktorí eliminovali čelne útočiaceho protivníka. Zvyšní dvaja sa dali na útek. Iba krátko pred tým, ako by veliteľa zasiahol druhý kostený šíp, vrhol sa do toho dráhy jeho posledný podriadený a vlastným telom ho vychýlil. Ani tak sa však nezdalo, že veliteľ unikne, lebo sa pred ním objavila reťaz, ktorej dve konce riadili pomocou čakry Choji a Iruka. Reťaz sa začala ovíjať okolo veliteľa, keď tu ten ...
... zmizol.
Anko si pritiahla k sebe útočníka ochromeného hadím jedom a strhla mu masku.
„Pozrime sa, nie si mi ty nejaký povedomý, fešáčik?“ usmiala sa a položila mu ruku na čelo. Hádam sa jej podarí nájsť nejakú informáciu.
„Posledný sa nám stratil.“ ozval sa po chvíli zhora Palantir a kostený luk v jeho rukách sa premenil na tesák, ktorý zasunul do pošvy. „Ty máš niečo?“
„Škoda reči.“ odfrkla Anko namrzene a odhodila svoju obeť stranou. „Myseľ mu vyčistili ako batoľaťu zadoček. Niektoré časti sú chránené bariérou, ku ktorej sa radšej ani nepriblížim a vo zvyšku nemožno nič nájsť.“ ukázala na mŕtvolu, pri ktorej prehľadávaní zabijakov prekvapili. „To od neho si zachytil ten čakrový signál? Nezdá sa, že by sa mu niekto ponáhľal na pomoc.“
Došli Choji a Irukom a nebohého prehľadali. Našli čelenku Oblačnej.
„Iste tu nebol sám, inak by nevysielal signál, keď bol napadnutý. Ak sem prišli pre to isté ako my, tak patril buď do Skupiny 2 alebo do Skupiny 8. Išli po nejakej stope a nám samozrejme nič nepovedali. Pekná spolupráca.“ paprčila sa Anko.
„Kde môže byť zvyšok skupiny?“ pýtal sa Choji. „Mohli nájsť niečo, kvôli čomu ho napadli? V nebezpečenstve môžu byť aj ostatní. A kto boli tí útočníci? Mali masky ako naši ANBU.“
„Keď vyslal ten signál, nachádzal sa asi 2 kilometre juhozápadne odtiaľto. Mohol síce počas prenasledovania kľučkovať, ale o niečo ďalej tým smerom je niečo zvláštne.“ ukazoval Palantir.
„Cítiš tam niečo nezvyčajné?“
„Práve že nič necítim. Na relatívne veľkej ploche necítim vôbec nič. Akoby tam bolo úplne mŕtvo.“
„Alebo tam bola bariéra, ktorá všetko blokuje.“ doplnila Anko a odložila masku, ktorú strhla útočníkovi. „Rozhliadnime sa tam. Tu sa aj tak o chvíľu začnú hemžiť bezpečnostné jednotky Dažďovej, ak za niečo stoja.“
„V pohode.“ pritakal Palantir a zložil ruky do pečate. Kostené šípy, ktoré počas boja vystrelil, sa rozpadli na prach.

„Držte formáciu, dostaneme ho!“ prikázala Samui členom svojej skupiny a pohľadom skontrolovala, či je každý v správnom postavení. Vo štvorici majú dobrú šancu, že premôžu Atsuiho bez toho, aby mu vážnejšie ublížili. Spoliehala sa hlavne na Omoiho a Karuine šermiarske schopnosti. Až potom začnú riešiť, prečo začal Atsui besniť a bez akéhokoľvek varovania zabil jedného zo svojich druhov. Zrazu ich senzor narušil formáciu a sekol po Karui, ktorá sa len tak – tak vyhla smrteľnému zraneniu. Omoi otočil hlavu tým smerom ... a v tej chvíli ho oslepili plamene. Len tak naslepo rutinne odrazil mečom jeden úder, následne druhý. Tretí neprichádzal. Začínal sa mu vracať zrak a z toho, čo uvidel mu takmer vypadla z úst lízanka.
„Zachovaj si chladnú hlavu a bež pomôcť Karui!“ okríkla ho Samui. „Tu už nič nezmôžeš!“ na ruky sa jej rinula krv jej brata, ktorý náhle prestal bojovať, hoci by mu na to ešte ostávalo síl.
„Bola to ale riadne horúca situácia, však, sestrička?“ ozval sa zrazu Atsui a z úst mu vyprskol prúd krvi. „Som, s-som skutočne rád, že ...“ pustil meč a zodvihol zakrvavenú ruku smerom k sestrinej tvári. Samui prišla do rozpakov. Celý život tvrdo trénovala, aby sa zbavila všetkého, čo by mohlo ovplyvniť jej úsudok a napriek tomu teraz priam iracionálne zatúžila po poslednom dotyku svojho brata, ktorého práve prebodla. „Prečo nevieš len tak zomrieť, ty môj horkokrvný blázonko?“
Privrela oči a jeho ruka sa už takmer dotkla jej tváre, keď zasvišťalo ostrie čepele a Atsuiho useknutá ruka padla na zem. Samui odskočila a vytasila tanto, pripravená na obranu. Zároveň zaregistrovala ako akási veľká ruka zneškodnila Karuinho protivníka.
„Nesmie sa ťa dotknúť!“ varoval ju muž s briadkou, zatiaľ čo sa jeho kostená naginata zmenšovala na veľkosť tesáka. Z hmly sa ešte vynorila žena sprevádzaná mužom s jazvou tiahnucou cez koreň nosa.
„Som Mitarashi Anko, Skupina 9.“ ozvala sa žena. „Nejako sa vám to tu vymklo z rúk. Kto velí?“
„Velím tu ja! Samui, Skupina 2.“ odvetila Samui a cítila, že znova naberá svoju chladnú sebaistotu. „Čo tu robíte a prečo sme boli napadnutí protivníkmi, čo boli na nerozoznanie od vašich ANBU?“
„Sme tu zrejme z toho istého dôvodu ako vy,“ odsekla Anko, „ale to by ste dobre vedeli, keby ste si dali tú námahu s nami komunikovať. A nech pozerám ako pozerám, bojovali ste s vlastnými ľuďmi.“
Úmyselne odignorovala narážku na to, že by útočníci v maskách mohli byť z Konohy a dúfala, že aj jej spoločníci to pochopia a nebudú sa k veci vyjadrovať. Aj pre ňu samotnú bolo šokujúcim fakt, že Root zjavne prežil Danzovu smrť a dodnes v nejakej forme funguje ďalej. Ba čo viac, bez toho, že by si to ktokoľvek všimol. Ako by to asi mala vysvetliť Oblačnej, keď sama nevie, aký cieľ Root sleduje?
„To bolo ešte pred tým.“ pustil sa do vysvetľovanie Omoi, pričom spolu s Karui zotrvávali v bojovom postoji. „Napadla nás zo zálohy trojica v ANBU maskách. Nebol problém sa pred nimi ubrániť, jedného sme aj zajali, ale prehryzol si jazyk skôr, než mu bolo možné vydolovať z mysle nejaké informácie.“
„Smiem sa opýtať, kto pátral v jeho mysli po informáciách?“ zaujímal sa Palantir. Samui ukázala na senzora, čo pred chvíľou útočil na Karui, než ho Choji vrazil hlboko do zeme.
„Prišiel odvtedy s niekým do fyzického kontaktu?“ pýtal sa Palantir ďalej.
„No vlastne s Atsuim, pred tým, ako ten začal blázniť.“ premýšľal Omoi. „Ale myslel som, že mu hmatol po zadku, lebo ... hmm ... ale predstavte si, že by hmatol po zadku mne. Potom by som ja ohmatával zadok Karui alebo Samui? A komu by potom ohmatávali zadok oni?“
„Zmĺkni!“ rozzúrila sa Karui. „Je jedno, kam by sa ho dotkol, nemá to so zadkom vôbec nič spoločné!“
„Odkiaľ viete, ako došlo k nákaze a kto sú tí shinobiovia, čo nás napadli?“ pýtala sa Samui.
„Stalo sa nám v Konohe niečo podobné. Obeť bola nalákaná podobným spôsobom ako vy. Musíte byť na tejto misii už dosť dlho, keď ste nedostali správu, čo sme poslali. Ak je to tak, museli ste mať nejaké informácie, o ktoré ste sa nepodelili.“ vyčítala Anko. „A to je zrejme aj dôvod, prečo má vaša skupina takú mizernú prípravu.“ dodala uštipačne.
„Všetci sme absolvovali expertný výcvik na odolávanie genjutsu!“ oponovala Karui.
„Čo vám zjavne nebolo veľa platné.“ poznamenal Palantir. „Lepšie by ste v tomto prípade pochodili s bariérami, čo prinajmenšom znemožnia dostať sa do vašej mysle nepozorovane.“
„Ale teraz je to už jedno.“ uzavrela Anko. „Ideme po toho Bábkara a ak chcete, môžete sa pridať.“
Samui im zastala cestu. „Nikam nepôjdete! Vyslali sme jedného z našich ľudí s informáciami a žiadosťou o posily. Ostanete tu, kým nedorazia. Toto je akcia Oblačnej.“
„My posily nepotrebujeme.“ Anko prešla pohľadom po členoch svojej skupiny. Zjavne im došlo, že nechce, aby padla reč o mŕtvom poslovi. V tejto situácii by skôr prehĺbili podozrievavosť. „A o tom, či pôjdeme ďalej, môžeme hlasovať.“ dodala s úsmevom. „Dobre viete, že na základe unáhlených podozrení nemôžete napadnúť spojencov, takže proste okolo vás prejdeme. Palantir, ty poď so mnou, Choji a Iruka ostanú ako záloha. Uprostred tejto bariéry môže striehnuť čokoľvek.“
„Palantir?“ hlesla Samui. „Ty si ten, čo zachránil Mabui z veliteľstva?“
„Áno, to by som bol ja.“
„Sme ti za to vďační!“ povedala a ustúpila z cesty. Vedela, že Anko má pravdu a bude musieť Skupinu 9 pustiť ďalej. Takto to môže urobiť bez toho, aby stratila tvár. Ukázala na Atsuiho. „Už sa ho môžem dotknúť?“
Prikývol a po chvíli spolu sa im spolu Anko stratil v hmle. Samui pristúpila k Atsuiho telu a s vážnou tvárou zdvihla jeho meč. Omoi si nepamätal, či už niekedy videl v jej tvári takýto výraz. Prebehlo mu mysľou, že čo keby Samui od samého žiaľu spáchala samovraždu? A potom by sa od žiaľu zabil Darui. Jeho stratu by zasa nemusel zniesť Raikage a jeho stratu zasa Bee. Keby potom spáchala samovraždu aj Karui, musel by nakoniec aj on. Bola to nesporne komplikovaná situácia, tak ostal radšej ticho.
Karui však vycítila, na čo asi myslí Omoi a lomcovala ňou túžba udrieť ho, alebo kohokoľvek.
„Si zranená, ošetrím ťa.“ pristúpil k nej dobromyseľne Choji. Chcela odvrknúť niečo nepekné, ale nakoniec rezignovane súhlasila.
„Páči sa mi farba tvojej pokožky.“ povedal Choji len tak mimochodom, ako jej obväzoval ošetrenú ranu. „Má farbu ako, ako ... hmm ...“
Vrhla naňho hrozivý pohľad. Len nech nepovie čokoláda. Neznášala to. Ale vlastne áno, nech to povie. Potrebuje si na niekom vybiť zlosť na Omoiho a frustráciu z toho všetkého, čo sa tu udialo. Zaťala päsť, pripravená udrieť. Len nech to povie!
„... ako Lindt Excellense Orange Intense. Aj farba tvojich očí k tomu dokonale sadne.“
„Ex ... excellense?“ vyjachtala Karui a bolo jej trocha trápne, ako prišla do pomykova. Pripadalo jej ako by bola zrazu nesmierne výnimočná a iba dúfala, že sa nezačne červenať. „To ... to myslíš vážne?“
Zbytočná otázka, jeho úprimný úsmev hovoril za všetko.