Duša v schránke 04 – Bábkar

„O koľko by som mal menej povinností, keby nebolo celého toho sprisahania.“ povzdychol si Shikamaru, keď prenajímal izbu na noc. „Vlastne by som musel iba vypomáhať pri projekte novej taktickej vesty a príprave každoročných chuuninských skúšok. Taká otrava.“
Zobral si kľúče a vyšiel po schodoch. Izba 2501. Racionálny dôvod takého číslovania v malom hostinci mu unikal a na premýšľanie nad iracionálnym bol príliš uťahaný. Do Konohy to bolo už iba niekoľko hodín cesty, ale už sa zvečerievalo a nerád cestoval za tmy, keď nemusel. Nakoniec, náklady bude mať preplatené. Nové výsledky pátrania neočakával skôr než zajtra a keby niečo, Ino sa s nim dokáže kdekoľvek skontaktovať. A mal ešte jeden veľmi špeciálny dôvod, prečo sa rozhodol ubytovať. Otvoril dvere, vošiel a nechajúc ruksak pohodený na podlahe, náhlivo podišiel k stolu, kde zapaľovačom zapálil sviečku. Možno až príliš náhlivo. Lebo okamžite po vstupe zaregistroval, že tu nie je sám. Netušil, či bude tieň potrebovať a či by mu vôbec pomohol, ale nehodlal nechávať nič na náhodu. So spokojným úsmevom sa otočil.
„Vedel som, že prídeš.“

„Takže si zachránil tú Raikageho sekretárku? To znie dosť romanticky. Čo bolo ďalej?“
„Radšej to nechajme a sústreďme sa na cestu. Znepokojuje ma koľko rôznych skupín sa tu obšmieta. Sú ti útočníci Bábkarovými spojencami alebo po ňom idú tiež a snažia sa nás iba zadržať?“
„Na tom nezáleží. Vzhľadom na spôsob, ako zaútočili na Skupinu 2 s ním niečo spoločné mať mohli, ale teraz, keď bol prezradený a hrozí jeho polapenie, môžu ho zlikvidovať tak ako tak. Kadiaľ ďalej?“
Cesta sa pred nimi rozdeľovala na dve strany, obchádzajúc kmeň sakury. Palantir siahol na koniec jednej z vetvičiek a ráznym pohybom ju „oholil“. „Nepárny počet lupeňov naľavo a párny napravo.“
Pustili sa napravo a chvíli dorazili k bránke budovy, ktorej rozmery neboli schopní určiť kvôli hmle.
„Budem ťa kryť.“ povedala Anko a v okamihu už boli vnútri. Uprostred nádvoria, na ktorom sa ocitli, stála dvojica s maskami ANBU. Obaja držali v ruke vytasené tanto a mierili na prichádzajúcich.
„To budú tí, ktorí napadli Skupinu 2.“ šepla Anko. „Vtedy išlo o pascu, možno aj na nás niečo šijú.“
Obozretne postupovali pred. Sú iba títo dvaja, alebo sa ich tu navôkol skrýva viacero? Na vrchole múrov obklopujúcich nádvorie? Alebo v chuchvalcoch hmly, čo sa plazila pri zemi? Tu a tam sa v nej niečo pohlo. Alebo sa to s nimi len pohrávala fantázia? Čo sú to za zvuky a šuchot? Obozretnými krokmi sa blížili k prostriedku nádvoria. Čo bude, keď tam dorazia? Ich protivníci sa zatiaľ vôbec nehýbali.
Zrazu vánok rozfúkal hmlu, z ktorej vyletel kŕdeľ holubov. Zastierali výhľad na ich protivníkov, ktorý sa pohli. No nevyrazili vpred. Otočili svoje zbrane proti sebe a navzájom si usekli hlavy.
„Záhada vyriešená. Chceli na nás priviesť infarkt.“ konštatoval sucho Palantir.
„Vpred!“ zavelila Anko a vyrazili k dverám na opačnom konci nádvoria. Viac nebolo treba hovoriť, tak ako pri bránke, aj teraz poskytovala Anko krytie. S vojenskou rutinou prebehli niekoľkými miestnosťami. Boli prázdne. Nikde ani známka odporu. Nakoniec sa ocitli v knižnici a priamo naproti nim sedela v kresle osoba, ktorú niekto navidomoči dôkladne vypitval. Prišli neskoro!
„Neskutočné! Zdá sa akoby náš tu už niekto predbehol.“ zašomral Palantir
Anko pribehla ku kreslu a prevrhla ho. Telu, ktoré sa zosunulo na zem, uštedrila tvrdý kopanec. Nasledovalo druhé kopnutie, ale tomu sa „mŕtvola“ uhla.
„Do mŕtvych sa nekope!“ zaprotestovala. „Nenaučila si sa ...“
„Mŕtvym predsa nevadí kunai priložený ku krku.“ prerušila ho Anko zlomyseľne. „Alebo sa mýlim?“
Prikročil aj Palantir. „Nad tým pochabým pokusom zmiasť nás by sa ešte dalo mávnuť rukou,“ začal nenútene, „ale že sa terorista, ktorý si natoľko zakladá na anarchizme a boji proti autoritám, spriahne práve s Rootom? To sú mi ale veci. Ak už tak veľmi potrebuješ peniaze, môžeme si ťa najať aj my.“
„Teraz vyskúšate lacný trik.“ usmial sa Bábkar a obral na sebe svoju vlastnú podobu. „Proste som ich na niečo potreboval a presvedčil som ich, že prinajmenšom na čas, ktorý bol na to nevyhnutný, sú pre nich moje služby nenahraditeľné. Ako ste si cestou všimli, až tak veľmi mi neverili, ale netušili, že si so strážami tak ľahko poradím.“
„Urobil si z nich svoje bábky.“ konštatovala Anko a tesnejšie pritlačila kunai k Bábkarovmu hrdlu. „Potreboval si sa pohrať s tou bábkou, ktorú si objednala kňažka. Pre koho pracuješ v skutočnosti?“
„Nebudete mi veriť, ale pracujem pre vás, pre seba, pre celé ľudstvo.“ odvetil Bábkar a začal sa nad svojim preslovom nahlas smiať. „Svet, v ktorom nič neostane skryté a spoločnosť bude silnejšia než akákoľvek armáda, či vládca. Prečítajte si memorandum Jedenástich spravodlivých.“
„Začínaš zahovárať.“ začínala byť netrpezlivá Anko. „Buď si neuvedomuješ vážnosť svojej situácie, alebo si myslíš, že máš nejaký plán ako nám ubziknúť a už nemusíš ďalej naťahovať čas.“
„Plán na útek? Prečo? Veď ste ma vôbec nechytili. Pozrite.“
Kývol hlavou smerom ku kozubu, nad ktorým visel obraz rozkvitnutej sakury a na ňom nápis:

„Takže si zachránil Raikageho sekretárku? To znie vcelku romanticky. Malo to aj pokračovanie?“
„Nie že by som si nemyslel, že by z toho niečo mohlo byť, ale striktne vyhlásila, že je na starších.“
„Tak v dôchodku máš partiu istú.“ zasmiala sa Anko. „Kadiaľ ďalej?“
Cesta sa pred nimi rozdeľovala na dve strany, obchádzajúc kmeň sakury. Palantir siahol na koniec jednej z vetvičiek a ráznym pohybom ju „oholil“. „Nepárny počet lupeňov naľavo a párny napravo.“
Pustili sa naľavo a chvíli dorazili k bránke budovy, ktorej rozmery neboli schopní určiť kvôli hmle.
„Budem ťa kryť.“ povedala Anko a v okamihu už boli vnútri. Uprostred nádvoria, na ktorom sa ocitli, ležali dve mŕtvoly s maskami ANBU a okolo nich bolo vidno stopy boja.
„Vpred!“ zavelila Anko a vyrazili k dverám na opačnom konci nádvoria. Bez toho, že by narazili na odpor, dorazili do knižnice a priamo naproti nim sedela v kresle mladá bielovlasá žena tmavej pleti.
„Neskutočné. Práve som na teba myslel Mabui.“
„Ale nehovor.“ zdvihla sa Mabui s úsmevom z kresla, ale hneď zvážnela. „Vás som tu nečakala. Čo je so Skupinou 2?“
„Utrpeli straty a ostali s časťou nášho týmu vzadu.“ odvetila Anko. „Nepovedali, že tu budeš.“
„Ani sa im nečudujem. Je medzi vami zradca, asi preto vám nedôverujú.“
„Čo tým myslíš?“
„Na tom teraz nezáleží. Budete mi musieť pomôcť vy. Už neostáva veľa času. Poďte.“
Vybehla z miestnosti a oni sa rozbehli za ňou, keď tu zrazu Anko zdvihla ruku a zastavila Palantira.
„Takže si zachránil Raikageho sekretárku? To znie skoro romanticky. Čo bolo ďalej?“
„Vlastne nič. Krátko na to začalo Mugen Tsukuyomi a po jeho skončení sme išli každý svojou cestou.“
„Povedz, pamätáš si, čo sa ti snívalo počas Mugen Tsukuyomi? Bola som v tom sne aj ja?“
Prešiel po nej pohľadom od hlavy po päty a usmial sa. „Chceš to vážne vedieť?“
„Radšej ani nie! Ktorou z ciest by sme sa mali vydať?“ opýtala sa a ukázala na nápis vyrytý do kmeňa sakury, ktorá sa pred nimi týčila.

Palantir chmatol po jednom konári, ale svoj pohyb zastavil. „Neskutočné. Aký môže mať niekto, kto je chránený hrubou vrstvou lží, dôvod k tomu, aby komukoľvek povedal, ako sa k nemu dostať?“
Ako na povel sa obaja otočili a ocitli sa v priestrannej knižnici s kozubom. Oproti nim sedela v kresle Anko a jediné, čo mala na sebe, bol had, ktorý nech by sa snažil akokoľvek, zakrýval iba máločo.
„Tak ty máš znak Konohy vystríhaný na ...“
„Iba ak v tvojej divokej fantázii.“ skočila mu do reči Anko.
Nahá Anko medzitým vstala z kresla a pristúpila bližšie. „Ako vám môžem pomôcť?“ opýtala sa.
„Chceli by sme pol kila jabĺk, platíme figovými listami.“ odvetila Anko sarkasticky a lusknutím zrušila Bábkarovu techniku.
Bábkar sa zasmial. „S tebou je väčšia zábava ako s tými vymytými mozgami z Rootu. Skoro ľutujem, že to už musím ukončiť.“ kývol a Palantir zozadu schmatol Anko a priložil jej kunai ku krku.
„Tak aký je to pocit, keď máš ostrie pritlačené k hrdlu? Ale ešte než ti ho tvoj parťák prereže, povedz, ako si prehliadla moju techniku? Kde som urobil chybu?“
„Budem stručná, aby si nedostal kŕčové žily. Tvojou prvou chybou bola domnienka, že si ovládol môjho parťáka.“ Anko kývla rukou a za Bábkarom sa objavil Palantir a priložil mu k hrdlu kostenú čepeľ. „So mnou bol celý čas klon,“ pokračovala Anko, „kým originál ostal maskovaný a skrze klona mi posielal skryté nápovedy. Heslom bolo slovo „neskutočné“. Podľa nich som vedela, že tvoja „mŕtvola“ nie je skutočná, následne, že vytváraš obrazy podľa klonovych predstáv, čo znamená, že si ho už infiltroval. Tak som našla možnosť manipulovať tvojou technikou a donútiť ťa celú túto hru ukončiť.“
„Nezmysel, nemohli ste si byť predsa istí, že infiltrujem klona a nie teba!“
„To by si napriek ochranným bariéram, ktoré máme, nesporne dokázal,“ zareagoval Palantir, „lenže klon mal v bariére štrbinu, ktorú si si nemohol nevšimnúť. A ako sám najlepšie vieš, ľudia majú sklon preferovať najjednoduchšie riešenia. Tak ako si to urobil ty.“
„Zabúdaš, že mám rukojemníka?“ začal Bábkar, keď tu uvidel, ako Palantirov klon odstúpil od Anko. „Tak fajn, máte ma. A čo s tým? Nedostanete zo mňa žiadne informácie.“
„V tom prípade rozšírim ochrannú bariéru svojej mysle aj do tvojej, kde sa bude správať, ako by bola napadnutá.“ povedal Palantir a položil mu ruku na temeno hlavy. „Keď budem hľadať kľúčové slová ako „kňažka“, „daimyo“, „Root“ a podobne, môžem sa dosť rýchlo k niečomu dopracovať. Teda ak nám vážne nehodláš pomôcť.“
„To mi môže usmažiť mozog skôr než by si čokoľvek našiel ... áaahh.“
Chvíľu sa triasol a kričal, následne ochabol a hlava mu ovisla. Palantir si vymenil pohľad s Anko.
„To som nespôsobil ja. Niečo tu nie je ...“ odhrnul Bábkarovi vlasy zo zátylka a uvidel tam značenie SSŠ. „Je to iba bábika!“ skríkol naštvane. „Jeho pravé telo je niekde inde a niečo sa s ním deje, lebo bariéra navôkol sa rozpadá.“
„Vieš ho už teraz vypátrať?“ opýtala sa Anko.
„V pohode, už ho mám. Ale strácame ho.“

Postava v temnom plášti s kapucňou pustila telo svojej obete na zem a obrátila sa. Na tvári mala masku, avšak nie takú, ako ANBU, ale zrkadlo, v ktorom sa odrážali postavy dvojice prichádzajúcich. Kusarigamou odrazila kostené ostrie a v tom istom okamihu sekla Anko kunaiom ...
... do prázdneho plášťa.
Teda aspoň zdanlivo prázdneho, lebo zrazu sa z neho vymrštila noha a odkopla ju ku stene. Palantir využil túto príležitosť, kedy sa aspoň približne dalo určiť, kde sa protivníkovo telo v širočiznom plášti nachádza a bodol. Súdiac podľa pohybu plášťa netrafil a jeho samotného schmatla za krk ruka v čiernej rukavici. Ocitol sa zoči voči svojej tvári, odrážajúcej sa v zrkadle a cítil, ako ho začínajú opúšťať sily. Úplne zmeravel. „To je zlé!“ prebehlo mu hlavou a s trochou čakry zmenil tvar svojho meča tak, aby sám seba bodol. Puf a zmizol v obláčiku dymu. Dostatočné rozptýlenie na to, aby znova zaútočila Anko. Hady sa neškodne zahryzli do plášťa, ktorého majiteľ urobil ďalšiu sériu piruet. Keď zbadal, čo na neho útočí, hystericky skríkol. Vytrhol sa z hadích čeľustí, nedbajúc na to, že si potrhá plášť a vybehol z miestnosti. Preskočil zábradlie pred dverami a dopadol do knižnice na nižšom poschodí, kde ho obkľúčili Palantir, Samui, Omoi a Iruka. Ich protivník sa celý zahalil. Čakal na ich útok. Vyrazili vpred, aby mu zúžili priestor na manévrovanie ... a plášť sa prázdny zosunul na zem. A tak už aj ostal.
„Tak nám ušla, potvora?“ ozvala sa zhora Anko. „Nanič deň. Získali sme aspoň niečo užitočné? Si po zrušení Bunshinu v poriadku?“ obrátila sa s otázkou na Palantira.
„V pohode, už pred tým som z infiltrovaného klona získal vzorku vírusu na analýzu a ešte pred jeho zrušením našiel a bezpečne izoloval väčšinu spomienok, čo boli sfalšované. Taktiež si zoberieme na prieskum bábku, ktorú používal.“ odvetil opýtaný. „Prečo myslíš, že to bola žena?“
„Podľa jej výkriku.“ usmiala sa a obrátila pohľad na Samui. „Žiaľ, prišli ste zbytočne. Nech už stál za Bábkarom ktokoľvek, zlikvidovali ho skôr, než mohol prehovoriť. Odtiaľto to preberáme my. Preveríme firmu, čo vyrába tie bábiky a pošleme vám výsledky.“
Samui sa pozrela na Omoiho a následne na Karui, ktorú práve prinášal Choji v náručí. Obaja súhlasne kývli hlavou, takže sa znova obrátila na Anko.
„My sme ale nehľadali priamo jeho. Hľadali sme ženu, ktorú podozrievame, že stojí za celou tou záležitosťou s Jedenástimi spravodlivými. Objavila sa asi pred štyrmi – piatimi rokmi. Hlásala o učení ninshu a spojení medzi ľuďmi. Potom zmizla, ale tu a tam sa o nej objavila nejaká neurčitá správa. Až donedávna sme tomu nevenovali pozornosť, ale memorandum Jedenástich spravodlivých malo mnoho spoločných znakov s jej učením a dozvedeli sme sa, že tu žije jeden radikál, ktorý sa prehlasoval za jej nasledovníka. Dúfali sme, že nás za ňou dovedie. Jej meno je Surejji. Na rovnaké meno sme narazili v súvislosti s kultom Jashina a Zemou horúcich prameňov. Hovorí vám to niečo?“
„Nie, žiaľ nie.“ odpovedal Palantir. „Ale keď niečo zistíme, dáme vám vedieť.“
Pri odchode ukázal smerom ku kozubu, nad ktorým bol nápis.

„Zjavne bol posadnutý predstavou, že svet možno ovládať prostou myšlienkou.“ pokrčila Anko plecami.
„A nemožno?“