Duša v schránke 02 – Skupina 9

Obyvatelia Konohy spozorneli na hrmot, prichádzajúci od rezidencie Hokageho. K nebu sa vznášal prach a na zem dopadali trosky zo steny, ktorá skolabovala. Z prachového mračna vyrazila Sakura, držiac si krvácajúce rameno, nasledovaná dvojicou ANBU. Náhle Sakura zmenila smer a ANBU sa rozdelili. Za nimi sa objavili ďalší. Prenasledovali ju! A vedeli, že nemá šancu uniknúť. Každým malým zaváhaním alebo chybičkou obete sú bližšie k svojmu cieľu. Už zužujú jej manévrovací priestor, už ju premyslene vrhané shurikeny a kunaie nútia strácať ďalšie a ďalšie zlomky sekundy. Už len chvíľa a bude utekať, kadiaľ oni chcú. Už je v ich rukách, kedy a kde ju obkľúčia a premôžu. Sú na to cvičení. Len vyčkať na signál od kapitánky.
Teraz!
Sakura sa silno odrazila a na miesto, kam mala doskočiť, sa v tej chvíli zabodol kunai s výbušným lístkom. Explózia a tvrdý dopad na zem. Už len rýchlo spútať otrasenú kunoichi. Zaregistrovali však žltý záblesk a inštinktívne uskočili.
„Čo sa to tu deje?“ skríkol Naruto, pomáhajúc Sakure na nohy. „Prečo útočíte na Sakuru?“
„Spáchala atentát na Hokageho.“ odvetila pokojne kapitánka. „Nestojíme o boj. Vydaj nám ju!“
„Čože? Je Kakashi v poriadku? Nie, nepribližujte sa, nevydám vám ju.“
Medzitým dorazila aj Hinata a zaujala bojové postavenie medzi Narutom a kapitánkou ANBU.
„Nemiešajte sa do toho, Hinata-sama, toto je záležitosť bezpečnosti Konohy. Ale ak chcete pomôcť, presvedčte Naruto-sana, aby nám vydal atentátničku.“
„Je to Sakura, žiadna atentátnička! Je jednou z nás!“ hneval sa Naruto, zatiaľ čo opatrne vyťahoval shuriken zabodnutý do Sakurinej lopatky. „Čo sa stalo, Sakura-chan?“
„Sasuke bol zavraždený a pôjdu aj po tebe.“ šepla Sakura a stratila vedomie.
„Čo budeme teraz robiť, Naruto-kun?“ opýtala Hinata, nespúšťajúc z očí ANBUov.
„Nie ste v situácii čokoľvek robiť!“ povedala kapitánka rázne. „Neklaďte nám odpor!“
Dala znamenie svojim poriadeným, ktorí sa už stihli pripraviť a nahromadiť potrebné množstvo čakry. Niektorí podnikli klamný výpad, aby ostatní mohli spustiť techniku, ktorá by mala dokázať uzemniť aj jinchuurikiho ...
... nedokázala! Deväť chvostov, ktoré vyrazili z Naruta odmrštilo všetkých ANBU v dosahu, ktorí nestihli uskočiť.
„Nedostanete Sakuru, kým nezistím, čo je vo veci. Neprenasledujte nás! Nechcem nikomu ublížiť.“ zakričal Naruto a vyrazil so Sakurou v náručí smerom k bráne. Hinata ho nasledovala.
„Hinata, toto je vážne. Nechcem aby si mala kvôli tomu problémy. Zvládnem to sám.“
„To je v poriadku Naruto-kun. Nikdy neopustím niekoho, koho ... ehm... neopustím priateľov v núdzi.“
„Čo budeme robiť, Naruto-kun?“ opýtala sa Hinata, keď za protestu strážcov opustili Konohu.
„Netuším. Najskôr musíme nájsť bezpečné miesto, kde ošetríme Sakuru a potom porozmýšľam.“
O chvíľu na to dorazili k bráne ANBU. Kapitánka zastala a vypočula si posla, ktorý ich práve dostihol. Poslala za utečencami dvoch stopárov a so zvyškom skupiny sa obrátila naspäť. Dostali rozkaz zastaviť prenasledovanie.

Neostávalo iné, než konštatovať smrť. Shizune zdrvená objala mŕtvolu, ktorú práve vytiahli spod trosiek hokageho rezidencie. Navôkol sa na smutnú scénu dívalo niekoľko shinobiov. Iní zasa zabezpečovali okolie.
„Bola už stará, beztak by dlho nežila.“ utešoval ju Palantir. „Takto aspoň zomrela hrdinsky pri ochrane Hokageho. Je to pre ňu pohodovejšie. Hoci technicky nezomrela pri boji, ani páde časti budovy, ale ju zjavne z toho celého trafil šľak.“
„Dokázala jesť už iba mixovanú stravu, mala reumu, a pri zmene počasia ju strašne bolelo koleno, ale ...“ hlas sa jej zlomil „... ale mohla ešte žiť!“
„A na dôvažok bola senilná.“ pokračoval palantir. „Stále zabúdala, že Hokagom je už Kakashi. Ale iba preto mohla byť na mieste činu a hodiť sa útočiacej Sakure pod nohy. Inak by bol už Kakashi na kašu. Takto našťastie nedošlo k žiadnym stratám na životoch.“
„Došlo k strate! Zomrela Tonton!“ skríkla Shizune, vyskočila a odbehla s mŕtvym prasiatkom v náručí.
„Počkaj Shizune, nemyslel som to tak.“ zakričal a pohol sa za ňou , no Anko ho schmatla za rukáv. „Čo?“
„Si blbec!“ povedala Anko s ironickým úškrnom. „A mimo to máme inú prácu.“
„No jasné, práca. Tak poďme.“
Všetci už boli prítomní, vrátane Kakashiho.
„Máte trocha rozmazaný obraz, šéfko. Nebude to od otrasu mozgu?“ neodpustil si Palantir.
„Podľa tvojej uštipačnosti súdim, že si zasa strelil vedľa so Shizune.“ kontroval Kakashi. „ Počul som, čo sa stalo s Tonton, nechajme ju chvíľu. Ja každopádne musím absolvovať ešte nejaké vyšetrenia, takže kým predám slovo Shikamarovi, poviem iba, že som nateraz prikázal neprenasledovať Naruta a Sakuru. Tak sa zatiaľ majte.“ a zmizol.
„Je to rozumné?“ nadhodil Palantir otázku a vložil si do úst steblo trávy, čo vytiahol bohvieodkiaľ.
„Súhlasím s Kakashim.“ odvetil Shikamaru. „Nemá zmysel vyhrocovať situáciu. Nateraz nehrozí, že by Naruto urobil nejakú hlúposť, aby neuškodil Hinate, ktorá je s nimi. Hneď ako nájde nejaké bezpečné miesto, kde budú môcť ošetriť Sakuru, pokúsi sa vymyslieť, čo ďalej, ale na nič nepríde. Pokúsi sa kontaktovať niekoho z priateľov, aby získal informácie. Je to síce dosť otravné, ale musíme čakať. To je však iba časť nášho problému. Doteraz sme pracovali s mylným predpokladom, že cieľom útočníkov je daimyo a kňažka mala svojím pokusom o samovraždu iba odviesť pozornosť od útoku.“
„Iste, to by bola klasická taktika.“ prisvedčil Ibiki.
„Lenže posledné udalosti ukazujú, že to bolo naopak. Útoky na daimyoa mali zastrieť fakt, že skutočným cieľom je najprv odstrániť najprv Hokageho a destabilizovať Konohu ako zdroj vojenskej moci našej zeme. Skutočným cieľom bolo infikovanie Sakury, ako osoby ktorá má jednoduchý prístup k Hokagemu. Sústreďme sa teda na kňažku. Našla sa nejaká odlišnosť od ostatných? Čo o nej máme?“
„V jej pamäti sme našli spomienky na akési dieťa.“ referoval Ibiki a pred prítomnými sa objavil obraz asi osemročného dievčatka. „Pôvodne sme to pokladali za falošnú spomienku, lebo podľa záznamov pred deviatimi rokmi, pred tým, ako vstúpila do kňazského stavu, potratila. Potom sme sa však dozvedeli, že asi pred mesiacom začala pravidelne navštevovať jeden dom na predmestí hlavného mesta. Raz tam jeden z jej sprievodcov zahliadol dieťa zodpovedajúce popisu. Žiadny iný kontakt so svetom mimo chrámu nemala, tak sme sa pustili po tejto stope. Išla tam Ino s Chojim.“
„Ale načo takýto komplikovaný postup? Jedného z našich ľudí sa už predsa podarilo infikovať.“ krútila hlavou Anko. „A ešte jedna vec mi nesedí. Všetci sa po čine nechali chytiť, no Sakura unikala.“
„Sakura môže mať ešte aj inú úlohu. Dosť ma znepokojuje, že sme stále o krok pozadu. Ale rovnako tak to môže mať niečo spoločné s rozdielnosťou spôsobu, akým boli ostatní infikovaní. Ibiki, aké sú možnosti, ak nerátame genjutsu?“
„V ideálnom prípade možno človeka, šikovne využijúc jeho slabiny a problémy, manipulovať v priebehu niekoľkých týždňov k tomu, aby spáchal samovražedný atentát. Ale na to v tomto prípade nebolo dosť času a neostali žiadne stopy po manipulátorovi. Omnoho rýchlejšie je možné donútiť človeka reagovať na nejaký popud pomocou hypnózy, tá ale nevytvára natoľko hlboké a komplexné predstavy, s akými sme sa stretli. Musím priznať, že som sa ešte s ničím podobným nestretol.“
„A čo tvoj a Inin výskum, Palantir?“
Oslovený podišiel bližšie k stredu, vybral z úst steblo trávy, premenil ho na hrnček a tresol ním o zem až sa rozletel na kúsky.
„Ešte stále napaprčený?“ usmiala sa Anko.
„Hovorí sa, že keď sa v boji zrazia dvaja skutočne silní shinobiovia, dokážu na okamih nahliadnuť do svojej mysle a pocitov.“ znela tajomná odpoveď.
„Myslíš niečo ako keď k nám na bojisku presakovali Narutove spomienky a pocity?“ prijal Shikamaru výzvu. „Vtedy sme boli všetci spojení skrze Ino. Môže to mať niečo spoločné s klanom Yamanaka?“
„Áno, ale iba čiastočne. Dávni mudrci písali, že na počiatku boli všetci ľudia navzájom prepojení, no postupne začali niektorí duchovnú silu miešať s vlastnými silami, aby ju využili pre svoj prospech. Tak vzniklo z ninshu ninjutsu. Schopnosť prepojenia však nezanikla a existuje mnoho ninjutsu techník, ktoré ju rôznym spôsobom využívajú. Shintenshin, Tsukuyomi a podobne. To sú jednotlivé črepy. Každým by sme mohli načrieť trocha vody, no nikdy nie toľko, čo celým hrnčekom. Priestor, v ktorom sa nachádzame teraz, vznikol syntézou viacerých z takýchto techník.“ zodvihol ruku a niektoré z črepov sa pospájali.
„Je to riadne deravé.“ okomentovala výtvor Anko.
„Ešte stále nechápeme úplne všetko a ostáva veľa čo dolaďovať.“ pokúšal sa Palantir ignorovať kritickú poznámku. „Teoreticky by sme všetci mali mať schopnosť vnímať pocity ostatných, dokázať navzájom neobmedzene komunikovať a vytvárať hoci aj také komunikačné a diskusné priestory, v akom sme teraz. Ale pôvodná sieť bola pretrhaná a toto je iba improvizovaná náhrada, do ktorej sa ešte ani všetci z prítomných nedokážu dostať vlastnými silami.“ významne šibol očkom po Shikamaruovi, ktorý mu to odplatil otráveným výrazom. „Ja som sa v tom zdokonalil s pomocou Ino pri tvorbe tohto systému, Ibiki pri výsluchoch, hoci si to najskôr ani neuvedomoval a Anko bola u Orochimara na učení práve, keď skúmal možnosti komunikácie s Bijou.“
„Popri kadečom inom.“ odfrkla Anko. „Tú sieť, o ktorej hovoríš, si máme predstaviť ako niečo podobné tomu, v čom sme boli chytení v Mugen Tsukuyomi? Tá technika sa tiež pohrávala s našou pamäťou a predstavami.“
„Nebola to sieť v pravom slova zmysle, lebo sme boli od seba navzájom izolovaní, ale áno, tá technika sa správala podobne, ako tá, s ktorou máme dočinenia teraz. Aj Mugen Tsukuyomi bola iba čriepkom.“
„Ako nás táto vedomosť priblíži k vyriešeniu problému? Ako podľa teba dokážeme pomôcť infikovaným a Sakure?“ opýtal sa Shikamaru
„Zatiaľ nijako. Kým nechytíme pôvodcu, sotva zistíme, ako jeho technika funguje a ako ju zvrátiť, ale pochopenie nám dáva určitú výhodu. Protivník neráta s tým, že by sme naňho dokázali zaútočiť podobným spôsobom. Nebude pripravený na obranu, kým my môžeme prispôsobiť už známe a používané bariéry tak, aby nás chránili pred bezprostredným útokom.“
„A stopy vedúce k pôvodcovi zatiaľ nemáme. Dosť otravné. Anko, ozvali sa už ostatné skupiny?“
„Skupina 1 z Piesočnej a Skupina 5 z Kamennej poslali svoje zoznamy nukeninov používajúcich nejaké formy manipulácie mysle. Techniky síce nesedia, ale našla som zhodu v prevedení u jedného nukenina z Kamennej, ktorý ma prezývku Bábkar. Jeho rukopisom sú samovražedné atentáty, kombinované s útokmi na odvedenie pozornosti.“ Anko vytiahla jeden spis a jeho obsah sa objavil pred každým z prítomných. Dominovala na ňom fotografia zahaleného muža v čiernych okuliaroch. „Nechal sa najímať rôznymi teroristickými skupinami a istý čas spolupracoval s Deidarom, ktorého poznáme ako člena Akatsuki. Rozišli sa pre nejaké nezhody. Údajne by sa mal skrývať v Zemi dažďa.“
Objavila sa medzi nimi Ino.
„Dorazila som s Chojim do toho domčeka a je tu niečo, čo by ste mali vidieť.“
Zobrazil sa obraz bezvládne ležiaceho dievčenského tela s bábikou v ruke.
„To dievčatko bola iba bábka.“ vysvetľovala Ino. „Výrobok firmy SSŠ. Choji k nej našiel manuál i záručný list. A kópiu objednávky spred mesiaca. Vlastnoručne vyplneného kňažkou. Bábku sme našli už v takomto stave a nie je ju možné sprevádzkovať. Narazila som na zvyškové stopy niečoho, čo pripomínalo čakru. Keď som to chcela preskúmať, mihol sa mi pred očami obraz dažďa a osoby v tmavých okuliaroch. Potom to všetko zmizlo.“
„Niečo som o týchto bábikách počul. Stávajú sa dosť populárnymi.“ konštatoval Shikamaru. „Ako fungujú a čo vieme o tej spoločnosti?“
„Firma profitujúca zo zavádzania nových technológií.“ zareagoval pohotovo Ibiki. „Šepká sa, že v predstavenstve sedí jeden bývalý člen Rootu menom Hyou.“
„V poriadku, tak si vezmi Saia a obhliadnite činnosť tej firmy. Anko, ty choď s Palantirom pátrať do Dažďovej. Ako krytie si zoberte Chojiho a Iruku. Ino zostane so mnou a bude zabezpečovať spojenie.“
„Prečo si mám brať Iruku? Nemá predsa žiadne výnimočné schopnosti.“
„Existuje tu možnosť, že Sakura môže byť návnadou na vylákanie Naruta. Ak by ste naňho náhodou narazili, bude dobré mať so sebou niekoho, komu bezvýhradne dôveruje. Rozchod.“

Kakashi bol úprimne rád, že už absolvoval všetky vyšetrenia, ale hnevalo ho, že má do príchodu Tsunade oddychovať a pohybovať sa výlučne na vozíku. Iste, má menší otras mozgu, ale napriek tomu by riskol vyskočiť a ísť po vlastných, len nechcel prirábať Shizune ďalšie starosti. Čo najskôr musí zistiť, ako napreduje Skupina 9 s prípadom. Z úvah ho prebral škripot pneumatík po jeho pravici a záblesk, ktorý by nebolo možné prehliadnuť ani so zatvorenými očami. Obrátil hlavu tým smerom.
„Čo pre teba môžem urobiť, Gai?“
„Dajme si pretek!“