Duša v schránke 01 – Jedenásť spravodlivých

Najvýznamnejší sviatok Zeme ohňa. Oslava zapálenia nového plameňa. Trhovníci predávajú všakovaký tovar: „Jedinečná ponuka!“, „Kúpite iba tu!“, „Chyťte zlodeja!“. Slávnostný sprievod, zástupy zvedavcov, tlačenica, štuchance, vreckári. A vyvrcholenie osláv na nádvorí Chrámu ohňa. Rok čo rok prichádza daimyo pešo, v pompéznom sprievode dvoranov, pred hlavný oltár, kde v úctivej vzdialenosti zastane a čaká. Požehnanie kňažky Večného ohňa je vždy rovnaké. Rok čo rok. Pravidelní účastníci ho už poznajú naspamäť. O to menej teraz verili vlastným ušiam.
„Chrám ohňa bol poškvrnený!“ skríkla a všetci spozorneli. „Došiel sa snáď vinník toho zločinu kajať?“ pokračovala, ukážuc prstom na daimyoa. „Nie, on sa prišiel vysmiať mojej potupe!“ odpovedala okamžite a v dave nastal šum. „Dívať sa, ako zatnem zuby a ponížené sa budem tváriť, akoby sa nič nestalo.“ Siahla do rukáva a v ruke sa jej zaleskla krátka čepeľ. V dave sa ozvali výkriky a členovia ochranky, ktorí doň boli zamiešaní, spozorneli. Zbraň! Vrhne ju, alebo zaútočí priamo? Je sama, alebo je ich viac? Všetci sa napätí snažili zaujať čo najlepšie pozície a a boli v strehu. Tí, čo stali najbližšie už skočili pred oltár. Môžu stihnúť ...
... nestihli!
„Ja to odmietam!“ vykríkla kňažka, vrazila do seba čepeľ a silno ňou trhla, ešte než ju stihli povaliť na zem a vytrhnúť jej nožík z ruky. Priskočila Sakura a začala zranenie okamžite liečiť.
„Čo to bolo? Genjutsu?“ opýtala sa popri tom Hinaty, ktorá dobehla takmer zároveň s ňou.
„Nie, tok jej čakry bol celý čas v poriadku.“ odvetila Hinata a uprela svoj Byakugan na dav v snahe odhaliť čokoľvek zvláštne, alebo ukrytú zbraň. Teda zvláštne. Čo je alebo nie je zvláštne v dave, v ktorom prepuká panika. A dôvod? Útočníkov je zjavne viacero. Tu sa jeden starček oháňal vychádzkovou palicou a ešte aj po tom, čo ho spacifikovali žiadal po daimyovi zadosťučinenie za stratenú česť jeho dcéry, ktorá je už určite staršia ako Hinatina babka. Priamo z daimyovho sprievodu sa vrhol pred jeden dvoran so zjavným úmyslom uškrtiť vládcu šálom za vyvraždenie jeho rodiny. A takýchto útočníkov bolo viacero, Hinata narátala dokopy asi deväť, no ani jeden nevyzeral skutočne nebezpečne. Ochranka poctivo robila svoju prácu a najväčšie nebezpečenstvo hrozilo pri východoch z chrámu, kde dochádzalo k tlačenici.
„Nechaj ma. Prestaň! Nerob to!“ skríkla zranená kňažka a kŕčovito zovrela Sakure ruky, ktorými sa práve snažila zastaviť krvácanie. „Robíš obrovskú chybu!“
„Už je to v poriadku, môžete pokračovať, slečna Sakura. Držíme ju pevne.“ povedal jeden z prítomných shinobiov, keď kňažku uzemnili. „Slečna Sakura, počujete má?“
„Čože, čo? Ach áno. Hneď zastavím krvácanie a jej stav bude dostatočne stabilný na prevoz.“ vyhŕkla Sakura, keď sa spamätala.
Hinata obrátila pohľad znova doprostred nádvoria, kde bola situácia pod kontrolou. Tak toto mal byť ten pokus o atentát, kvôli ktorého zabráneniu tu všetci boli? Toto by zrejme zvládla aj palácová stráž. Shinobu Mibu, ktorý velil vnútornému okruhu obrany vydal niekoľko rozkazov a zamieril k daimyovi. Otrel si z čela pot a rozopol vestu. Údajne velil takejto akcii prvý krát. Nečudo, že bol nervózny. Nechal vestu skĺznuť na zem a Hinata zaregistrovala pod jeho oblečením množstvo odrazov čakry.
„Má na tele výbušné lístky!“ vykríkla Hinata.
Na počudovanie ako prvý zreagoval daimyo. Z jeho tela vletelo deväť prúdov čakry a začali sa ovíjať okolo všetkého navôkol. Aj Shinobu vyriekol dôvod svojho útoku, ale nikto sa ho už nedozvedel, lebo jeho slová zanikli v explózii.

Sklonená hlava a hrnček s čajom chladnejší, než ruky, ktoré ho zvierajú.
„Nebola to tvoja chyba. Nikto to nemohol predvídať. Všetkých ostatných si zachránil.“ utešoval Iruka Naruta. Hinata sa už viackrát pokúsila povedať to isté, ale nakoniec si to rozmyslela. Kakashi sa o to ani nepokúšal.
„Nedáva to vôbec zmysel.“ ozval sa náhle Naruto. „Shinobu predsa vedel, že som to v skutočnosti ja. Prečo by útočil na nepravého daimyoa?“
„To je správna otázka.“ pomyslel si Kakashi. „Ale zmysluplných odpovedí môže byť viacero.“
Keď bol pred troma dňami daimyovi doručený výhražný list, teda vlastne akési memorandum, podpísané skupinou s názvom Jedenásť spravodlivých, zdalo sa, že hrozia jeho fyzickou likvidáciu. Vláda volených zástupcov, koniec monarchie, likvidácia symbolov útlaku. Čas predpovedaného prevratu stanovený na Oslavu zapálenia nového ohňa. Šikovný výber. Sviatok slávený od vzniku štátu, ktorého symbolikou je jeho pretrvanie. Každý jeden úkon má počas neho nezastupiteľný význam, žiadnu časť programu nemožno zrušiť alebo pozmeniť. Jediná možná obrana – sprísnenie bezpečnostných opatrení na odvrátenie fyzického útoku. Ale teraz, keď už je po všetkom, sa zdá, že cieľom bola politická vražda daimyoa. Séria verejných obvinení sprevádzaná radom demonštračných gest. Gest dostatočne silných na to, aby začali vyvolávať medzi ľuďmi pochybnosti, aby otriasli ich dôverou vo feudálneho pána. Áno, v tomto kontexte bolo skutočne jedno, či Shinobu Mibu útočil na skutočného daimyoa, alebo Naruta v jeho podobe. Jeden mŕtvy shinobi a kňažka, ktorú práve operujú. A my ešte stále nevieme nič o pozadí celého. Je to vážne.
„Operácia prebehla bez komplikácií, kňažka je mimo ohrozenia života.“ prišla hlásiť Shizune.
„Výborne, takže ju budeme môcť vypočuť.“ potešil sa Ibiki.
„Vylúčené, ešte je pod sedatívami.“ protestovala Shizune.
„Tým lepšie.“ uškrnul sa Ibiki a dal znamenie Aobovi, ktorý hneď vyrazil.
„Ale buďte opatrní. Ešte stále nevieme, akou technikou bola prinútená urobiť to, čo urobila.“ zavolal za ním Kakashi.
„Prepáčte Rokudaime-sama, ale môžeme už s istotou tvrdiť, že k tomu bola prinútená?“ opýtal sa Iruka.
„To je práve predstava, ktorú má celý ten incident navodiť. Aj keby mali všetci, ktorí sa útoku zúčastnili skutočný motív, je nepravdepodobné, že by sami dokázali konať takto koordinovane. Nechali nás, aby sme ich zatkli, takže boli zrejme iba figúrkami, ktoré toho o skutočnom pôvodcovi útoku nebudú vedieť veľa.“ odvetil Kakashi.
„Prepáčte, ja len, že by sme sa na to mali pozrieť aj z iných uhlov.“
„Samozrejme, že postupne zoberieme do úvahy aj iné možnosti.“ povedal Kakashi prívetivo a obrátil sa ostatných prítomných. „Čo máme zatiaľ? Nejaké stopy po ďalších účastníkoch, spojitosti, väzby, motívy?“
„Útočníci neboli pod vplyvom genjutsu.“ začala Hinata na pol oka sledujúca skormúteného Naruta. „nezaregistrovala som ani žiadnu inú čakru, pomocou, ktorej by boli ovládaní.“
„Pred začiatkom incidentu som nezaregistroval žiadny výkyv čakry, v okruhu jedného kilometra nebola aktivovaná žiadna technika.“ pokračoval shinobi s briadkou, opierajúci sa chrbtom o stenu. Jediným náznakom, že nemá celé toto stretnutie na háku bolo, že si pred tým ako prehovoril, vybral z úst steblo trávy – zlozvyk, ktorý pochytil pred pár rokmi.
„Situácia v čase začiatku incidentu bola nasledovná.“ Luskol prstom a miestnosť potemnela. Ostali v nej iba on, Kakashi, Anko a Ibiki. Medzi nimi sa objavila schéma nádvoria chrámu a na ňom rozmiestnené body predstavujúce „daimyoa“, útočníkov a ochranku.
„Neviem, čo to na nás skúšaš, Palantir, ale páči sa mi to.“ usmiala sa Anko.
„Nie on, ale ja.“ objavila sa medzi nimi Ino. „Je to demonštrátor nového takticko-komunikačného systému. Jednoduchšie užívateľské rozhranie, plná vizualizácia a zabezpečená komunikácia. Syntéza výskumu viacerých techník, ktoré boli proti nám použité počas poslednej vojny, hlavne princípu fungovania Tsukuyomi.“
„Ešte niekoho čakáme?“ opýtal sa Ibiki, ukážuc na jedno prázdne kreslo.
„Áno, ale zatiaľ pokračujme.“ prisvedčil Kakashi.
Anko prikročila k schéme. „Medzi útočníkmi sa zatiaľ nepodarilo nájsť žiadnu súvislosť. Aj ich rozmiestnenie bolo chaotické. Minimálne traja z nich sa nemali ani teoretickú šancu priblížiť k daimyovi a napriek tomu sa odhalili a deklarovali úmysel zaútočiť naň z takého alebo onakého dôvodu.“
„Pokiaľ chceli, aby ich počulo čo najviac ľudí, možno sa ani nemuseli k daimyovi približovať.“ usúdil Kakashi. „Ale čo vieme o ich dôvodoch a motivácii?“
„To je na celom najčudnejšie.“ odpovedal Ibiki. „Deklarované dôvody útoku sa ukázali ako vymyslené, no napriek tomu im útočníci bezvýhradne veria. Napríklad zadržaný dvoran bol presvedčený, že jeho rodinu dal daimyo pred týždňom vyvraždiť, napriek tomu, že sa s ňou videl iba pár hodín pred incidentom. Keď sme ho konfrontovali s faktom, že jeho rodina je v poriadku, dostal nervový záchvat. Nebol pod vplyvom genjutsu a zmanipulovanie človeka do takejto miery, by normálne trvalo týždne, ba až mesiace a zanechá stopy po pôvodcovi. Moji ľudia na tom ešte aj teraz pracujú, no zatiaľ bezvýsledne.“
„Je to ako vírus.“ ozval sa Shikamaru, ktorého prerušovaný obraz sa zrazu objavil v prázdnom kresle. „Tak ako vírus napáda hostiteľskú bunku a jej vlastný materiál používa na to, aby sa kopíroval, aj v tomto prípade mohol stačiť krátky kontakt s pôvodcom techniky na to, aby sa informácie, ktoré má daná osoba v pamäti upravili do nového kontextu. Pamätáte sa na ten incident spred týždňa, keď pre údajnú neveru zavraždil vrchný záhradník daimyovho paláca svoju manželku a deti?“
„Je znepokojujúce, nakoľko tvoja teória dáva zmysel .“ prisvedčil Kakashi. „Aká je situácia v Piesočnej?“
„Iba pred chvíľou som dohovoril s Kazekagem. Aj oni sú znepokojený deklaráciu Jedenástich spravodlivých, ktorá sa postupne objavila vo všetkých okolitých krajinách. Súhlasí s našim návrhom vytvoriť vyšetrovacie skupiny, ktoré budú koordinovane pátrať po pôvodcoch sprisahania. Informácie budeme samozrejme zdieľať.“
„Výborne! Kazekageho názor bude mať istotne vplyv na Mizukage a Tsunade mi z Oblačnej poslala správu, že síce s výhradami, ale súhlasiť bude aj Raikage. Týmto zriaďujem Skupinu 9, ktorej velenie prevezme a o zložení rozhodne Shikamaru, keď sa vráti z Piesočnej. Zatiaľ ho bude zastupovať Anko. Rozchod!“

Ďalší z takých dní, ktoré vôbec nemožno nazvať jednoduchými. Kakashi sa náhlil do kancelárie, vybaviť a podpísať nejaké dokumenty, aby si mohol večer pokojne čítať. Ak sa niečo nezomelie. Ako sa chystal náhlivo vhupnúť do hokagovského kresla, ozvalo sa vydesené zakvičanie. Kakashi prevrátil zrak. To prasa sa ešte stále správa, ako by to tu ešte mala pod palcom jeho panička.
„Uvoľni mi kreslo!“ nakázal Tonton, ktorá už bola beztak na odchode. Obrátil sa k dverám. „Shizune!“
Dvere sa otvorili a vošla ... Sakura. Načervenavý nos a mierne napuchnuté oči. Plakala?
„Čo sa deje, Sakura?“
„Bola som oznámiť jeho smrť jeho rodičom. Zobrali to navonok statočne, ale Mikoto bola zdrvená. Ako ste mohli dopustiť, aby k tomu došlo? Nebrali ste ohľad na city jeho rodičov, na city Naruta a ... a ...“, hlas sa jej zlomil, tvár bolestne stiahla a rukou si kŕčovito siahla na hruď, „a na moje city!“
„Kvíík?“
„Chcela som byť silná. Byť oporou ostatným. Ale ako môžem vo svete, ktorý sa mi zrútil?“ sklopila oči a tichšie pokračovala. „A vy? Keby ste sa mu aspoň mali odvahu postaviť priamo, ale nie. Nechali ste na iných, aby Sasukeho zavraždili. Ja, ... ja nemôžem ďalej. Nedokážem takto žiť. Odmietam to prijať!“
Keď naňho znova uprela pohľad, zračilo sa v ňom niečo, čo Kakashi dôverne poznal. Stretol sa s tým už mnohokrát. Odhodlanie zabiť! Vyrazila vpred a on inštinktívne siahol k ľavému oku. „Do pr...“