Dievča z vodopádu 005
„Koľkokrát vám to mám povedať, aby ste konečne pochopili, že vás oklamala?! Choďte za ňou a dajte mi už konečne pokoj!“ skríkol už zjavne rozčúlený Sasuke a vyvliekol sa z ich zovretia. Prekvapene som sa naňho otočila.
„Ja som im neklamala!“ odvetila som a vyplazila mu jazyk.
„Ty buď ticho!“ Prevŕtal ma nevrlým pohľadom.
„Nechaj ju na pokoji a nesnaž sa z toho vyvliecť! Nemusíš ju hneď obviňovať a kričať po nej len za to, že je tu nová!“ vložila sa do toho Sakura a káravo naňho pozrela.
„Presne tak! Po návrate od Akatsuki s nami pôjdeš von a hotovo!“ dodala Ino.
Sasuke sa zarazil, že mu práve ony dve rozkazujú, čo má a nemá robiť. Odvrátil od nich hlavu a posunul sa o trochu ďalej. A znovu, až kým od nich nebol v bezpečnej vzdialenosti. Pobavene som ho pozorovala. Akoby vycítil môj pohľad, otrávene sa na mňa otočil a prehodil: „Hej, krpec... Poď za mnou. Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať. Osamote.“ Kývol hlavou, aby som ho nasledovala.
Ja som však ostala naďalej sedieť na lavičke a nemo naňho pozerala. S povzdychom podišiel ku mne. Pevne ma chytil za zápästie a vytiahol na nohy. „Povedal som, aby si išla za mnou,“ pošepkal chladne a ťahal ma preč od ostatných, do nejakej tmavej uličky. Tam ma pustil a postavil sa oproti mne. „Fajn, a teraz mi povieš, prečo si im to všetko natárala!“
„Ja nič. Len som povedala pravdu. Fakt sú otravné.“ Mykla som plecom.
„Na to som sa nepýtal! Prečo si ich poslala za mnou?!“ skríkol rozladene a priblížil sa ku mne. Nenápadne som sa posunula o pár krokov dozadu, kým som nenarazila na stenu.
„A čo som mala akože robiť?! Poznáš nejaký lepší spôsob, ako ich ukľudniť, aby nikoho navôkol nepozabíjali? Tak si to mohol spraviť a vyhnúť sa tejto situácii!“ odvetila som.
„Sklapni!“ Tresol päsťou do steny tesne pri mojej hlave. „Prečo si sa do toho vôbec plietla?!“
Vystrašene som ho pozorovala a zošuchla sa na zem. Akoby ma prešla všetka chuť provokovať ho. V tejto chvíli som sa najmä snažila zadržiavať plač z toho, že na mňa kričí. „P-prepáč... Ja len...“ zakoktala som a pohľadom som uhla k zemi.
„Ty len...?“ zopakoval a podvihol mi bradu, aby som sa mu dívala do očí.
„Jednoducho neznášam, keď sa ku mne ľudia správajú zle.“ Sklonila som hlavu a schúlila som sa do klbka. Začínam mať z neho strach. Stále som na sebe cítila jeho uprený pohľad. Pár chladných čiernych oči sa do mňa neľútostne zabodával.
„Zle? Čo som ti spravil?!“ spýtal sa po chvíli vyjavene.
„Ten tvoj pohľad... Nenávidím, keď tak na mňa ľudia pozerajú. Naozaj prepáč, ale trochu ma to štvalo.“
„Hej, pozri sa na mňa.“ Kľakol si oproti mne a poklepal mi po kolene.
Pomaly som zdvihla hlavu. „Neublížiš mi?“ spýtala som sa opatrne.
Sasuke záporne zavrtel hlavou. „Nie, neboj. Ale niečo za niečo.“ Zamyslene sa potiahol za imaginárne fúzy. Po chvíli si porazene povzdychol. „Čo len s tebou spravím?“
Namiesto odpovede som len mykla plecom.
Po chvíli sa na jeho tvári objavil nepatrný úsmev. „Myslím, že už viem. Čo by si povedala na dohodu?“ Odhrnul mi vlasy z čela, čím odhalil úplne celý znak, ktorý sa tam nachádzal. Skúmavo sa naň zahľadel.
„Akú dohodu?“ Nechápavo som naklonila hlavu na stranu a rýchlo väčšinu plameňa opäť zakryla pod ofinou.
Diabolsky sa uškrnul. „Pôjdem s nimi von len pod podmienkou, že potom si my dvaja spravíme poriadne rande. Čo na to povieš?“ Žmurkol na mňa a jeho diabolský úškľabok sa v momente zmenil na neodolateľný úsmev. A mne Kiba ide hovoriť niečo o tom, že som náladová.
Cítila som, ako sa mi do tváre hrnie nadmerné množstvo krvi. Prečo je taký? Sasuke sa víťazoslávne zaškeril. Rýchlo som zatrepala hlavou. „Čože?! Ani náhodou!“
„Fajn, tak s nimi nikam nepôjdem.“ Rozhodil rukami a vstal. Pomaly vychádzal z uličky.
„Počkaj,“ povedala som a chytila ho za ruku. Zvedavo na mňa pozrel. „Okej, pôjdem s tebou,“ zašomrala som porazene so sklopeným pohľadom.
Potešene sa usmial. „Tak sme dohodnutí. No vidíš, ani to nebolelo.“ Rozcuchal mi vlasy. Potom sme obaja vyšli z uličky a vrátili sa k ostatným.
Ako náhle som sa od Sasukeho oddelila a namierila k lavičke, už pri mne stála Sakura. „O čom ste sa rozprávali?“ vyzvedala.
„O ničom. Len také drobnosti. Nič zaujímavé,“ odvetila som a nervózne sa zasmiala. Nemohla som jej povedať pravdu. Keby to zistila, asi by ma zabila, a potom aj Sasukeho. Alebo možno on ju? No, to je jedno. Aj tak radšej riskovať nebudem. Svoj život mám celkom rada. Pohľadom som zablúdila k Sasukemu.
Stál opretý o tú istú stenu, ako na začiatku, a pobavene ma pozoroval. Páčilo sa mu, že ma dostal do takýchto rozpakov. Otočila som sa k nemu chrbtom a ľahla som si na lavičku. Pane Bože, prečo ja? Frustrovane som si prehrabla vlasy a zatvorila oči.
Ani nie o desať minút za mnou prišiel Kiba. „Vstávaj, máme tréning.“ Štuchol do mňa.
Otrávene som naňho pozrela. Na tvári mu hral veselý úsmev. „Ešte desať minút.“ zašomrala som a nezaujato sa otočila na druhú stranu. Vážne, po tom všetkom mám ísť ešte aj na tréning? Ani omylom!
Kiba si povzdychol. „Po dobrom to asi nepôjde, však?“
Skôr, než som stihla nejako zareagovať, ma vytiahol z lavičky a prehodil si ma cez plece. Akúkoľvek moju námietku, či kopanec okázalo ignoroval. Nič nefungovalo. Napokon som len urazene odula spodnú peru a nechala sa niesť za Hinatou a Shinom. Tam ma pustil.
„To si si nemohol odpustiť?“ spýtala som sa vyčítavo.
„Nie,“ odvetil a veselo sa uškrnul.
„Si strašný.“ Škaredo som naňho zazrela.
„Neboj, si na tom podobne.“ Zasmial sa a rozstrapatil mi vlasy. Urazene som nafúkla líca a odvrátila sa od neho. Zvedavo som sa poobzerala po ostatných.
„Kde máte senseia?“ spýtala som sa po chvíli ticha.
„Nepríde. Budeme si musieť poradiť sami,“ prehodil Kiba bez záujmu a prešiel k Akamarovi.
„Okej,“ zašomrala som a otočila sa naňho. Zmätene som pozorovala, ako skladá pečate.
„Ideme na to, Akamaru! Juujin Bunshin.“ Po vyslovení tých viet sa Akamaru premenil na Kibu. Fakt paráda. Akoby nestačil jeden taký. Preletelo mi hlavou a pretočila som očami. Následne ma z myšlienok znovu vyrušil jeho hlas. „Gatsuuga!“ zakričal a mierili priamo ku mne.
„Sakra!“ zakliala som a rýchlo odskočila o pár metrov ďalej. „To nie je fér! Prečo práve ja?!“
„Zisťujeme, čo dokážeš,“ odvetil jednoducho a neprestával na mňa útočiť. „Nestojte tam a pomôžte mi!“ zakričal na Hinatu a Shina. Vymenili si pár pohľadov, rozhodne pokývali hlavami a začali na mňa útočiť tiež. Dopadla som na koleno a začala skladať pečate.
„Suiton: Daibakufu no Jutsu!“ vykríkla som a navôkol mňa sa vytvoril prúd vody, ktorý následne smeroval na ostatných. Na to jutsu som spotrebovala nemalé množstvo chakry. Nechcela som si to však pripustiť. Zhlboka som sa nadýchla a ďalej sa sústredila na boj. Hinata so Shinom po mne vrhli kunaie. Všetkému som sa bez problémov vyhla a vybehla na neďaleký kopec čo najďalej od nich. Bežala som pomedzi stromy v snahe skryť sa pred nimi aspoň na pár krátkych chvíľ. Pri každom jednom kroku ma mierne štípalo stehno. Za väčším stromom na vrchu kopca som zastala a pozrela na boľavú nohu. Prekvapene som pozorovala pramienok krvi stekajúci z reznej rany. Ale kedy...? Myslela som, že som sa všetkým kunaiom vyhla.
Náhle do mňa niekto prudko vrazil a obaja sme sa skotúľali na druhú stranu kopca. Vyľakane som pozorovala, ako sa rútime k potoku. Sakra! Ak to takto pôjde ďalej, poletíme do vody. Tá myšlienka ma vyľakala. Nepotrebujem kvôli Kibovi a jeho hlúpemu tréningu skončiť celá mokrá. Na moje šťastie sme však zastali tesne pri potoku. Rýchlo som sa od neho začala ťahať preč a chcela som ujsť, ale Kiba bol rýchlejší. Chytil ma za zápästia a pritlačil k zemi. Uprene sa mi zahľadel do očí.
„Pusti ma!“ vykríkla som a snažila sa vyvliecť z jeho zovretia. Všemožne som sa mykala a snažila sa ho kopnúť. Nič však nezaberalo. Namiesto toho mi zasadol nohy a ďalej ma pozoroval. „Hovorím ti, pusti ma!“ kričala som ďalej. Každou sekundou som bola čoraz viac naštvaná a väčšmi som sa metala.
„Upokoj sa!“ zvýšil hlas a prudko mnou buchol o zem. Pocítila som tupú bolesť v chrbte a zatočila sa mi hlava. So strachom v očiach som radšej stíchla. Díval sa mi hlboko do očí. Pomaly sa ku mne začal skláňať a jeho stisk okolo mojich zápästí bol čoraz silnejší. Vôbec to však nevnímal. Akoby ani nevedel, čo robí.
Tvár sa mi skrivila v bolestivej grimase a zaskučala som. Vtedy sa rýchlo spamätal a povolil stisk. To bola moja šanca. Rýchlo som si vyvliekla ruky a odstrčila ho zo mňa. Kiba prekvapene vykríkol, keď dopadol do mäkkej trávy. Prisadla som ho, vytiahla kunai a priložila mu ho ku krku. Za tú hlavu mi zaplatí!
„Ešte raz a zabijem ťa,“ povedala som temne.
Kiba v napätí čakal, čo spravím. Ani sa nepohol. Miestami sa trochu triasol v očakávaní toho najhoršieho. V očiach sa mu odrážal strach, ale aj zvedavosť.
S povzdychom som kunai stiahla. Vstala som a rozbehla sa od neho preč. Čo to akože malo znamenať?! To zo mňa chcel vymlátiť dušu?! Au, moja hlava! Bolo jasné, že mu to len tak nedarujem, ale čo do kelu mali znamenať všetky tie pohľady?! Prečo sa ku mne tak približoval?!
Frustrovane som sa chytila za hlavu, kde ešte stále odznievala bolesť zo zrážky so zemou, a bežala som ďalej. V diaľke som zbadal Kibu, ktorý sa už spamätal a prenasledoval ma.
Z myšlienok ma vyrušil kunai, ktorý ma zaškrabol do ramena. Sykla som bolesťou a ublížene som pozrela na Shina, ktorý ho hodil. Opäť na mňa začali útočiť. Ich útoky boli čoraz častejšie a rýchlejšie. Už ma to prestávalo baviť. Z posledných síl som poskladala ďalšie pečate, vykríkla názov techniky a zahmlilo sa mi pred očami.
Krochkám blahom Staré narutovské časy aj s rôznofarebnými postavičkami Tvoju sériu som kedysi čítala aj ohviezdičkovala, ale nekomentíkovala som. Veľmi oceňujem, že si sa k nej po rokoch vrátila, opravila a chceš ju dokončiť Hlavná hrdinka je mi veľmi sympatická, však sa jej tajomstvo určite dozvieme. Zdá sa, že Kiba k nej začína cítiť príchyľu a pravdepodobne bude žiarliť na Sasukeho Dobre zamotala šialené rivalky, Sakura sa na ňu asi zavesí ako kliešť. Jej vzťah so Sasukem vyburcoval moju pozornosť, lebo také rada čítam Tak aspoň pár slov, lebo som akási ukomentovaná, čo som doháňala anime a mangu po dlhšom čase. Som zvedavá ako opica, čo si vymyslela ďalej a vďaka za zábavu
Ona je nejakého nízkeho vzrastu? Doteraz mi to akosi unikalo. Sasuke si všimol niečoho, čo ostatným uniká, ale mám taký pocit, že im to teraz možno dôjde.
Nové FF: Ďalšie dieťa, Klietka, CSI KONOHA: Sobášny podvod?, Fajka ; aktuálna séria: Krvavá hmla 01 - 03,
ostatné nájdete aj s popismi na - Poviedky značky PALANTIR Fan-mangy: To nestihnem; Dnes neumieraj!; Vlasy...
V podstate by som povedala, že nie je výrazne nižšia, výšku som u nej nikdy neriešila. Mala by byť nižšia ako chalani a v podobnej výške alebo trochu nižšia ako Hinata, a z toho hľadiska som sa často prikláňala k škádleniu ohľadom výšky.
Pôvodne to malo byť využívané jej starším bratom, ktorý na to zrejme mal nárok a nejak som to preniesla aj do iných interakcií s chalanmi, ktorí s ňou mali bližší vzťah.
Čau!!! Bolo to strašne dlhé, ale mala som to s posluchom. A teraz to idem zdrbať. Veľa krát si opakovala slová, ale inak v pohode (na nováčika). Dewamata Satoko!!!
dlhe??to bolo este pomerne kratke a ako s posluchom??Som zvedava na tu tvoju kedy ju dopises??
Super!Super!Už sa teším na tú show s Akatsuki. Len tie slová ako SYKLA SOM sa mi tam nehodia a ešte niečo. To sú tam taký úbožici, že sa stále prebodávajú pohľadom a nie naozaj???
Už Einstein povedal: "Čas je relatívny..."
No hodinky a diár hovoria niečo iné.