Splnený sen

Ďakujem, že si si aj moju jednorázovku vybrala do misie. Teším sa, že práve táto téma sa toľkým páči. Je to ako splnený sen.

Och, fóbia, to mi je ľúto. Zmieňovaný scenár som zažila aj ja, keď som raz spala v senníku, s tým rozdielom, že ja som sa zobudila a toho osemnohého tvora som mala na tvári. Zjavne ma to ale nepoznačilo. Časom som sa naučila len to, že nie je prejavom hrdinstva všetko chytať do holej ruky - oni sa tiež boja a niektoré majú celkom neprijemne výrazné zovretie hmatadiel, takže používam na odchyt papier a tú fľašku. Bez akýchkoľvek postranných úmyslov ovplyvňovať Ťa nasilu môžem povedať, že nevrátil sa žiadny, iba jeden jediný kútnik domový fakt obludných rozmerov, ktorý sa vracal až kým som ho neodniesla tri bloky ďalej. Ani mi nevadil, len som sa bála, že na neho stúpim v noci a neprežije to. Ale nezazlievam mu to, v tom čase som bývala rok v pivnici a bola som tam votrelec medzi všetkými možnými vlhkomilnými tvormi. (Inak papuča je milosrdnejšia a rýchlejšia smrť ako utopenie. Človek, ktorý sa ale bojí, má problém aj zabiť to zviera, voda je rýchla a bezkontaktná.) Ale rozumiem aj tomu iracionálnenu strachu. Ja som sa tak bála nočných motýľov, ani možno nie ich samých, ako skôr toho zvuku, ktorý vydávajú, keď šuchocú krídlami po stene a narážajú do stien. Bol to ten druh strachu, že keď dnu vletela múra, okamžite som s jačaním vybehla do inej miestnosti, dokonca raz som sa zavrela vonku na balkóne s inými motýľmi, ktoré ale na skle "nešuchotali". V tomto prípade musela nastúpiť mama, motýľa odchytiť a vypustiť. Môj prístup sa zmenil postupne. Najprv som sa učila ich pozorovať, potom, keď ich mama odchytávala, tak som ich vypúšťala a dnes mi už nič nerobí ani ten zvuk. Akurát, že ich je naozaj oveľa menej než v minulosti a zriedka nám vletí nejaký dnu.
Ďakujem za komentár a som šťastná, že aj dialógy pobavili. Mňa tiež

Mne je úplne jasné, že pre niekoho to bude rozhovor o ničom.
Asi bývaš v nejakej novostavbe, alebo vo väčšom meste.
Ja mám šťastie na staré domy a aj v paneláku sa občas niečo objaví - najmä ak v domácnosti nepoužívaš bežne nejaké chemikálie (hydroxid sodný), širokospektrálne dezinfekcie či lapače. Ja si uvedomujem význam hmyzu v ekosystéme a sama sa cítim jeho súčasťou aspoň tak, ako som súčasťou ľudskej spoločnosti. Preto nemám potrebu ho zo svojho okolia odstraňovať.
Ďakujem za prečítanie a komentár.

Krásne si ten portrét vystihla. Aj Aku a strigga vyjadrili, že to k Narutovi až tak nesedí. Chcela som ho nechať mudrovať s cieľom ovplyvniť jej prístup hoc' aj vymyslenou informáciou. Lenže ako vravíš, on je vykreslený ako človek, čo nepremýšľa, len koná intuitívne. Pre mňa ako hĺbavého človeka je to dosť ťažko uchopiteľné - ale dobre vedieť.
Na druhú stranu, ľudia sa vyvíjajú. Dokonca aj veľmi hlučný, zbrklý človek môže začať vystupovať seriózne (zažila som u svojej najlepšej kamošky na základke, keď prišla do puberty). Chápem to tak, že to sú ľudia, ktorým rozum nechýba, len ho občas šetria a nepoužívajú. Alebo sa to potrebujú naučiť, alebo musia mať dôvod. Veď aj Naruto bol viackrát v situácii ukázaný ako schopný vymyslieť nejakú stratégiu v boji, po celý čas bol veľmi vnímavý na to vypovedané aj nevypovedané, a to predpokladá emočnú inteligenciu. Dokonca tu som nedávno čítala ako kritiku autora, že jeho postavu vykreslil tak dvojako, že je to neuveriteľné, aby bol človek raz taký pako a potom zas ako taký vychytralý protivník. Ja myslím, že sa to úplne nevylučuje. A vlastne je naozaj ťažké si predstaviť človeka, ktorý by sa nijako nemenil, nevyvijal a že by sa taký, aký bol, stal Hokagom.
Mala som kolegyňu na výške, ktorá mala taký strach z hmyzu a pavúkovcov, že jej kvôli tomu odpustili praktickú poznávačku z bezstavovcov a dostala miesto toho nejaké iné teoretické úlohy naviac. Niektori ľudia naozaj kričia. Ešte častejšie je to v prípade myší a potkanov.
O stereotyp som sa naozaj nesnažila. Chcela som poukázať na potrebu mať chrbát a stať sa chrbátom pre niekoho. Splneným snom je tá dispozícia druhej strany prijať ponúkanú pomoc

Dúfala som, že aspoň niekomu padnem do noty a hľa - aj tebe sa malí tvorovia zdajú roztomilí. Máš pravdu, že na Shina by sa tento pozitívny prístup k nim hodil najviac. K Shikamaruovi s Temari mi akosi nepasuje to doberanie sa navzájom (špičkovanie). Faktom je, že v tomto rozhovore sú postavy z poviedky, ktorú si píšem, no a je to práve Naruto a ona. Meno zatiaľ nie je dôležité. Mne sa na Narutovi páčil jeho vrelý prístup k zvieratám každého druhu, dokonca ma neurazil ani filler s tým záhadným Omba
Latina je skvelá, vždy pomôže. Poviedka mi tiež dala príležitosť oprášiť si vedomosti o týchto taxónoch. Ja tiež vyhadzujem len tie druhy, ktoré vnútri len zablúdia a bez potravy by uhynuli (hmyz, čo v noci priletí za svetlom). Našťastie so švábmi sa nestretávam, ale zabíjaniu sa vyhnúť nedá (také kliešte a komáre majú fakt neblahý osud). Ďakujem za prívetivý komentár.

Ďakujem Sempai. Áno, hmyz je vo viacerých častiach sveta významným zdrojom bielkovín. Najmä ten väčších rozmerov - ktorý v našich krajoch nemá zastúpenie. Kedysi sa hovorilo, že príde doba, keď bude hmyz predstavovať významnú zložku potravy pre ľudskú populáciu celoplošne. S ohľadom na klimatickú zmenu som ale voči tomuto tvrdeniu skeptická, pretože na nárast teploty ako prvý zareaguje negatívne práve hmyz.
Schválne som sa vyhýbala pomenovaniu ženskej postavy v príbehu, pretože by to vyvolalo otázky, ktoré zatiaľ nepotrebujem Prídeme k tomu (dúfam).
Široký chrbát potrebuje občas každý, a zas by sme nemali prehliadať príležitosť byť takým chrbátom

Ďakujem za komentár, ktorý ma veľmi potešil. Som taká rada, že to nebola pre Teba strata času a atmosféra sa Ti páčila. Dokonca Ti je v niečom blízka. Obdivujem každého, kto napriek skutočnému strachu je schopný nejakej zmeny a prijať ponúknutú pomoc. Manžela pozdravujem, od pohľadu sympaťák

Ja ďakujem za tému. Už som od vianoc viackrát rozmýšľa niečo napísať, ako som sľúbila, ale vymyslieť si tému je pre mňa celkom problém.
Každá zbytočná smrť je zbytočná - som rada, že to tak cítia viacerí. Ja som aj mamu naučila vyhadzovať muchy s myšlienkou, že vonku budú užitočné ako potrava. A faktom je, že ich je čoraz menej.
S učeným vysvetlením som si nedala dosť pozor V skutočnosti tam malo ísť o táranie (mudrovanie), kde človek ktorý tomu vôbec nerozumie sa robí veľmi múdry, aby trebárs niekoho ovplyvnil žiaducim smerom. Poznámka o spriechodňovaní odtoku je úplná blbosť aj keď znie fakt učene Keď si teraz spomínam, pôvodne som ho chcela nechať hovoriť o odumretej koži a chlpoch v odtoku, nie o organických zvyškoch, ale bolo to brr a opäť to predpokladá znalosť, že niečo také sa v odtoku nachádza (aj keď na tie chlpy človek nemusí byť mudrc, to je pravda asi by som to mala opraviť). Ďakujem za komentár, a dúfam, že z tohto rozboru Ti neprišlo zle