Chcem dieťa?

Zvracala.
To by nebolo až také nezvyčajné keby, keby...
Kedy sa vlastne naposledy opila tak, že zvracala?
V ten deň, keď odišiel Jiraya na misiu. Sakra.
Čo ju popadlo, že ho aj tak zdržala a pili ďalej?
Mohlo by to znamenať, že... ?
Nemožné!
To by si pamätala.
Alebo...?
Nie! To by neurobil.
Skutočne?
Zaťala päste.
Keby tu bol, zabila by ho!
No teraz musí pracovať.
Prijať nahlásenú návštevu.
Fukasaku
To nebude náhoda.
„Nesiem správu od Jirayu-chana.“
A je to tu. Došlo mu to a bojí sa tomu postaviť ako chlap!
„Kde je? Zašil sa do Myobokuzane?“
„Jiraya-chan je mŕtvy!“

To nie je férové!
Mal sa vrátiť, ako doteraz vždy!
To nie je férové!
Ostala obviňovaná, že ho poslala do Dažďovej a sama. Vlastne nie úplne sama.
To nie je férové!
Prečo práve teraz? Po všetkých tých preflámovaných nociach, prečo sa to stalo teraz?
To nie je férové!
Boli časy, kedy chcela porodiť dieťa. Porodiť ho Danovi. Jej dieťa malo byť Danovo.
To nie je férové!
Čo si mi to len zanechal. Opustiac ma!
To nie je férové!
Ale koľkokrát už čelila ťažkým situáciám a vždy našla spôsob, ako to zrovnať. Musela.
Bez ohľadu na to, či je to férové.

Zo zrkadla sa na ňu dívala zvodná žena v najlepších rokoch, no vedela, že je to iba klam.
Na mnohé je už pristará a nesie toho priveľa na pleciach.
Prijala pozíciu, na ktorej nemôže povedať: „Idem na materskú!“
Nie v tejto situácii. A dlho to už nebude schopná utajiť.
Nápoj, čo si namiešala to vyrieši.
Takéto nikdy nerobila, skôr pomohla párkrát životu na svet, no raz začať treba.
Na druhej strane, vzala život už aj za menej.
Malo si byť dieťaťom niekoho iného.
Zbohom, moje...!
Iba jeden prudký pohyb a obsah pohára už stekal dolu...
...vodovodom.
Po koľký krát už?

Boj s Peinom.
Stratila po ňom pojem o čase.
Vetchosť svojho vyčerpaného tela precítila viac než kedykoľvek pred tým.
Keď sa konečne prebrala, hneď ju niekto láskyplne objal.
Shizune.
Je to ako keby mala dcéru?
Pocítila dojatie.
A ešte jednu vec.
Niečo sa v nej pohlo.
Niečo, pre čo musí pokračovať v boji.
A ona bojovala ako nikdy predtým.
Teraz tu znova leží porazená, no ešte nie je v koncoch.
Iba...
...necíti nič od pása nadol!
Kuchiose
„...dám Vás zase dohromady a...“
Aká lákavá ponuka. No ona jej napriek obavám nesmie podľahnúť. Ešte nie.
„Ešte ich môžem všetkých zachrániť.“
Všetkých?

Ako Hokage bola odhodlaná vsadiť vlastný život.
A nasadila aj život niekoho iného.
Teraz už iba myslí, koľko jej ostáva do konca.
Čo všetko je za ňou a čo ešte pred ňou.
Všetky tie nádeje a straty.
Dan to pochopil. Dan ju vždy chápal a bol jej oporou.
Vtedy, počas boja s Madarom, ako aj keď bola polapená v Mugen Tsukuyomi.
Nevie to dostať z hlavy.
Je čas, prenechať bremeno ďalšej generácii.
Kakashi to zvládne. A ona...
„Ste už zbalená, Tsunade-hime?“
„Hneď to bude, Shizune,“ odvetila, zobrala do ruky perinku a privinula si ju.
Ona sa musí postarať o nasledujúcu.