Chcem dieťa!! – Tradícia

„A pritom začal deň tak pekne.“ prebehlo hlavou Shikamarovi, keď si zrekapituloval posledné udalosti. Sedeli v reštaurácii a opekali mäso, na ktoré si v Chojiho prítomnosti aj tak nebolo radno robiť chute. Ale na tom až tak nezáležalo. Shikamaru to bral stále s nadhľadom a Ino spravidla iba chrúmala šalát, aby si udržala líniu, na ktorú bola taká pyšná. Ach, o koľko ľahší by mala život, keby stále nepobehovala s odhaleným driekom. Že niečo nie je úplne v poriadku, začalo byť zrejmé v okamihu, keď musel Shikamaru rýchlo poprevracať plátky mäsa na druhú stranu, aby sa nepripálili. Toto normálne robieval Choji s typickým kulinárskym zápalom. No tentoraz vôbec nadával pozor.
„Čo sa deje, Choji?“ opýtal sa Shikamaru.
„Čo by sa malo?“ odvetil neprítomne, ale vzápätí pochopil. „Ach tak prepáčte, nad niečím som premýšľal a aj by som vás rád požiadal o radu, len neviem ako začať.“
„Skús úplne od začiatku, to pomáha.“ povzbudila ho Ino a vložila si do úst ďalšiu porciu šalátu.
„No ... tak iste si spomínate, ako tu boli posledne naši priatelia z Oblačnej, však?“ začal Choji rozpačito. „Zobral som vtedy Karui ukázať, kde žijú najkrajšie motýle v okolí. A tu ju napadlo, že sa jej páči moja briadka, či sa jej môže dotknúť. A mala pri tom taký šibalský pohľad a jej čokoládová pokožka bola na dotyk taká hebká ... no ... neostalo iba pri tom!“
Ino zabehol šalát a začala kašľať, zatiaľ, čo Shikamaru začínal mať podozrenie o čo ide.
„A prečo ti to robí také starosti až teraz?“ opýtal sa, zatiaľ čo sa Inin kašeľ stupňoval.
„Poslala mi dnes správu, že jej akosi začalo bývať nevoľno a že ...“
Shikamaru sa snažil maximálne sústrediť na Chojiho. Veď šalátom sa ešte nikto nezadusil.
„... no ... proste, že je tehotná!“ dokončil Choji a rýchlo pobral všetky mäsá a napchal si ich do úst, lebo s Ino to už vážne vyzeralo, že budú musieť ísť vyhľadať lekársku pomoc.
Zrazu nastalo ticho. Nie, Ino sa nakoniec nezadrhla šalátom, stalo sa niečo horšie. Nakláňala sa ponad stôl a vrhala na zúfalo prežúvajúceho Chojiho vražedné pohľady. Shikamaru presne vedel, čo bude nasledovať.
„A pritom začal deň tak pekne.“ povzdychol si.

„Nie, na to proste zabudni!“ prehlásila Temari a tresla za sebou dverami. Presne tak, ako Shikamaru očakával. Nehodlala ísť na materskú, kým je na vrchole svojich síl a môže ich ešte ďalej rozvíjať. Ale nemohol to neskúsiť, lebo toto bol spomedzi asi dvadsiatich spôsobov, ako presvedčiť Temari, že práve teraz je tá najlepšia chvíľa mať spolu dieťa, ten najmenej bolestivý. Niekoľkokrát mu celkom vážne prebehlo hlavou, či by nebolo jednoduchšie presťahovať sa s Temari do Piesočnej. Bol by tak mimo dosah Ino a jej mánie, že každá generácia zostavy Ino-Shika-Chou musí chodiť ešte aj do jedného ročníka na akadémii, najlepšie do jednej triedy, lebo vraj to je tradícia. Mala zrazu pocit, že kvôli Chojiho nehode musia zrazu všetci splodiť potomkov v priebehu nasledujúcich mesiacov, lebo vraj tak káže tradícia. Bola natoľko mimo, že otázku, či nestačí počkať na Chojiho nasledujúce dieťa, radšej ani nevyslovil. O koľko jednoduchšie by bolo teraz žiť niekde mimo jej dosah. Lenže nad Piesočnou nie sú mraky a beztak vždy plánoval mal deti. Chlapca a dievča. A úplne priemernú manželku. Temari však nie je priemerná v žiadnom ohľade a po tomto rozhovore bude iste opatrnejšia. Avšak, ak obsah skrinky, ktorú jeho otec ukrýval v kredenci, nesklame, tak jej to aj tak nepomôže.

„Vyhovuje ti táto poloha? Alebo by si radšej inú?“ opýtala sa Ino Saia najzvodnejšie, ako len dokázala.
„Nie, nemeň polohu.“ odvetil Sai. „Takto dopadá na stoličku viac svetla.“ a maľoval ďalej.
„Bude to možno trocha divná otázka, ale predstavoval si si ma niekedy nahú?“ nadhodila koketne.
„Hmm,“ zamyslel sa Sai, „to neviem posúdiť, nakoľko je tá otázka divná, keďže na jednej strane považujú ľudia nahotu za intímnu vec, ale na druhej strane sú si navzájom blízky ľudia v tomto otvorenejší a keďže sme sa po Narutovej svadbe nasťahovali do spoločnej domácnosti, možno očakávaš, aby som mal takéto predstavy, ale nie, ešte som si ťa nahú nikdy nepredstavoval. Predpokladám však, že bez šiat vyzeráš úplne rovnako, ako akákoľvek iná žena tvojich proporcií.“
„Ako akákoľvek ...?“ vybuchla Ino, ale zarazila sa. Nie, teraz sa nesmie začať škriepiť. Jej cieľom je predsa navodiť takú atmosféru, aby po nej Sai zatúžil. Doteraz si myslela, že má času dosť a nemusí tlačiť na pílu, ale teraz súrne potrebuje dieťa, takže musí pritvrdiť. Ale samozrejme nie tak, aby si o nej Sai urobil zlú mienku. Svoju predošlú otázku možno nezvolila úplne ideálne, ale napraví to.
„Koľko toho vieš o telách iných žien?“ opýtala sa, snažiac sa vložiť do otázky čo najväčšiu dávku sklamania a dotknutosti. Áno, možno keby v ňom vyvolala výčitky a pokúsil by sa ju uchlácholiť ...
„Počas výcviku nám ukazovali mnoho najrôznejších obrázkov aj videí a učili nás ako byť ľahostajní voči akýmkoľvek zvodom.“
„Ale mojej zvodnosti by si hádam neodolal?“ zacítila Ino nahrávku na smeč. Vstala zo stoličky, pootočila sa tak, aby zaviali jej starostlivo ošetrované vlasy a roztopašnou hopkavou chôdzou, pri ktorej jej pohupovali prsníky, pristúpila k Saiovi. Sadla si mu na kolená, jazykom si prešla po perách a následne si ich prstom otrela a zmyselne sa zadívala do jeho očí.
„Ale iste, že odolal.“ usmial sa Sai. „Trik je v tom, predstaviť si ako by vyzerala daná žena vo veku sedemdesiat, či osemdesiat rokov. Trénovali nás dovtedy, kým sa tá predstava nenabehla zakaždým prakticky automaticky.“
„To hádam nie?“ zhrozila sa Ino a zakryla si rameno, ktoré sa poodhalilo pri jej predošlom manévri.
„Ale áno. Pamätám sa, ako môj braček stále zabával na týchto predstavách a bol za to často tvrdo potrestaný.“
„Muselo to byť hrozné.“ povedala Ino sústrastne a privinula si ho na hruď. Nie, ešte to rozhodne nevzdávala. Aj keď prišla o možnosť zapôsobiť vizuálne, stále môže na Saiove zmysly zapôsobiť dômyselne vybraná vôňa kombinovaná s rafinovanými dotykmi.
„Ale nie, nebolo to nič v porovnaní s výcvikom, ktorý sme podstúpili na zocelenie sa proti nevizuálnym formám zvádzania. Mám ti o tom rozprávať?“
„Nie, nie, teraz na to vôbec nemysli.“ naliehala zúfalá Ino a objala ho ešte pevnejšie. Ako si poradiť s touto situáciou? Sai opätoval jej objatie a to do nej vlialo novú nádej.
„Si na mňa taká milá.“ povedal a Ino mu vtisla na pery bozk. Znova je v hre a noc je ešte mladá!
Vtom sa ozvalo zaklopanie na dvere. A o chvíľu znova, omnoho nástojčivejšie. Koho to ...? Sai sa zodvihol a išiel otvoriť. Za dverami stál Naruto so zúfalým výrazom na tvári.
„Prepáčte ľudia, že vás takto ruším,“ vyrazil zo seba, „ale bojím sa spať doma, lebo sa Hinata začala správať akosi divne.* Starý byt som už predal, Kakashi je na misii a Sakury sa bojím opýtať. Nemohol by som prespať u teba?“
„Ale samozrejme, teda ak Ino nebude proti.“ odvetil Sai.
„Ale nie ... pokojne môže ostať na noc.“ povedala Ino s kyslým úsmevom na tvári. Nakoniec ešte aj tak bude musieť prispôsobiť svoju stratégiu novozískaným poznatkom.

„Čo to má znamenať?“ vykríkla Temari a celá červená od zlosti ukazovala na televíznu obrazovku.
„Áach, bude to znieť ako klišé, ale nie je to tak, ako to vyzerá.“ opáčil sa Shikamaru so znudeným tónom a pozorne pri tom sledoval, či sa dolný koniec Temarinho vejára ešte stále dotýka podlahy a neletí smerom naňho.
„A ako ... ako ... ako inak to môže vyzerať?“ koniec vejára začal klopkať o podlahu. „Je to predsa praobyčajné ...“ práve v tej chvíli pretočil Shikamaru video na vybraný záber a Temari sa zarazila.
„Tak dobre, nie je to obyčajné.“ priznala s istou dávkou znechutenia. „Tým menej chápem, prečo sa dívaš na niečo také. Nebola by som si to o tebe pomyslela.“ Klopkanie na podlahu zintenzívnelo.
„No veď práve. Vieš predsa, že keby to bolo tak, ako to vyzerá, nedíval by som sa na to v čase, keď viem, že prídeš. Je to iba predstavenie, ako v cirkuse. Predvádzajú ľuďom kúsky, aké by oni sami nedokázali.“ Klopkanie o podlahu ustalo a Temarin ľadovo chladný pohľad prezrádzal, že nadišla najnebezpečnejšia fáza plánu.
„Uťahuješ si zo mňa? Alebo moment, nešiješ nejakú búdu v súvislosti s naším posledným rozhovorom? Toto má byť niečo, čo niekto by len tak ...“ v tej chvíli Shikamaru znova o kúsok pretočil, „... ech ... toto, že by ... niekto nezvládol?“
„Vylúčené!“ zakončila rázne, ale nie s takou sebaistotou, ako chcela. A Shikamaru vedel, že zvíťazil. No toto bola ešte tá menej bolestivá časť plánu.

„Nemusela si byť na Naruta taká tvrdá.“ mienil Sai, „Veď u nás strávil iba dve noci. Tak pred tebou zutekal, že si tu zabudol aj svoju nočnú čiapku. Hmm, to vážne spí s týmto na hlave? Asi by som mu ju mal zaniesť, nech ju zbytočne nehľadá.“
„Nie, iste so po ňu skôr či neskôr sám príde.“ odfrkla Ino napaprčene. Jej plodná perióda sa blíži ku koncu a ak to prešvihne, bude musieť čakať mesiac na novú. A neprišla na nič, čim by preľstila Saiov tréning. Akokoľvek to uráža jej pýchu, bude asi nakoniec musieť použiť Shintenshin. Čím skôr, tým lepšie. Práve v tej chvíli zaujal Saia nejaký zvuk na dvore, a nedíval sa. To je príležitosť. Stihla zložiť pečať práve vo chvíli, keď vstával spred dverí. A v nasledujúcom okamihu sa už dívala na svoje bezvládne ležiace telo, pripravené na realizáciu jej plánu. „Prepáč Sai, ani nevieš, ako je mi to ľúto.“ pomyslela si, podišla k svojmu telu, zaťala zuby a s rozochvenými rukami začala zo seba vyzliekať šaty.
„Ostaňte tak, nehýbte sa.“ ozval sa zrazu odzadu Saiov hlas „Toto je skvelá kompozícia!“
Ino od ľaku zmeravela. Ako je to možné. Že by svojou technikou zasiahla ...
„Mimochodom, Naruto, tvoja čiapka je tu u mňa.“ pokračoval Sai. „Ubezpečujem ťa, že Ino by nikdy nenapadlo schovávať ju vo svojich nohavičkách.“

„No tak z mojej strany je misia splnená. Ale poviem ti, bola to riadna drina.“ pozdravil Shikamaru Ino s pozitívnym tehotenským testom v rukách. „Dozvedáš sa to prvá, ešte ani Temari o tom nevie ... huh ... našťastie. A čo to? Netváriš sa nadšene a si bledá v tvári. Čo sa stalo.“
„Zažila som psychický šok, ale nechcem o tom hovoriť. Bude to náročné.“
„Hmm. Myslím, že viem, v čom je problém.“ súhlasil Shikamaru. „Nemyslela si na svadbu? Počas svadobnej noci by Sai iste urobil, čo sa od neho očakáva. Hlavne ak mu dáš túto príručku.“ vytiahol Shikamaru útlu knižočku s názvom "Tajomstvá svadobnej noci."
„To máš asi pravdu. Plánovala som samozrejme aj svadbu, ale mala som pocit, že teraz je prioritou rýchlo otehotnieť. A na dôvažok budú kvetiny, ktoré plánujem mať na svadbe, kvitnúť až za pol roka.“
„Tak pozri, všetci musíme niečo obetovať. Ja sa teraz napríklad budem musieť oženiť s Temari. Desne otravné, všetko okolo. Iba povedz, kedy ti to bude v čo najbližšom termíne vyhovovať a zosúladíme naše svadby.“
„Zdravím, ľudia, čo riešite?“ volal na nich už z diaľky Choji.
„Ale však vieš.“ odvetil Shikamaru, keď k ním dorazil. „Tradíciu.“
„Tak to už riešiť nemusíte.“ upokojoval ich a s vervou si vhodil do úst ďalšiu hrsť lupienkov. „Prišla mi dobrá správa od Karui. Dostala iba nejakú virózu, čo mala podobné symptómy ako tehotenstvo. Hneď môžem s ľahším srdcom navštíviť festival kulinárstva, čo bude budúci týždeň v Čajovej. A viete čo, pozývam aj vás.“
„To je od teba milé, Choji,“ povedal Shikamaru, nespúšťajúc oči z toho ako začala Inina tvár meniť farby, „ale obávam sa, že sa dovtedy nestihneš vrátiť z Oblačnej.“