Sakura: Hitokugutsu – 06

„Počuj Lee, viem o tvojich včerajších problémoch s dehydratáciou, ale keď budeš toľko piť, budeme si musieť dávať každú chvíľu cikpauzy,“ znepokojovala sa Sakura. „Vieš, dosť sa budeme ponáhľať.“
„Mimochodom, ako riešiš v tej kombinéze, keď si potrebuješ cvrknúť?“ hútal Naruto.
„Na niektoré otázky netreba odpovedať!“ zasiahla pohotovo Tenten hlasom nestrpiacim odpor.
To však nezabránilo, aby si Sakura a Naruto takú situáciu nepredstavili a z výrazu Narutovej tváre bolo badať, že svojou predstavou nadšený nebol. Zo Sakurinej tváre nebolo možne vyčíta nič.
„Kniha! Nemám svoju knihu! Nemôžeme odísť, kým nenájdeme tú knihu,“ objavil sa pri konožskej skupinke zrazu panikáriaci Kakashi.
„Čo to má znamenať?“ nechápal Naruto a nebolo celkom zrejmé, či naráža na možnosť rušenia odchodu, alebo, že sa Kakashi dostavil pred bránu Suny včas.
„To znamená,“ priklonil sa Kakashi k Narutovi, „že v Piesočnej sa kradne!“ dokončil temne.
„Musí sa spustiť vyšetrovanie, musí byť vypočutý každý, kto mal prístup do mojej izby, každý, kto mohol vyrobiť drogu, ktorá by ma dokázala uspať natoľko, aby mi bolo možné vytiahnuť knihu spod vankúša, musia sa preveriť, všetci, čo by pre najnovšie Icha Icha boli schopní spáchať zločin, alebo si na to niekoho najať. Ó, nebesia, veď tá kniha už dávno nemusí byť v Sune, budeme potrebovať zoznam všetkých, čo opustili Sunu od dnešnej polnoci až doteraz.“
„Kakashi-sensei, o osem dní musíme byť pri moste Tenchi a medzitým treba podať hlásenie v Konohe,“ upozornila ho Sakura, na čo trocha schladol a v rozpakoch si prehrabol vlasy.
„Ja viem, nič nie je teraz dôležitejšie, ako šanca vypátrať Sasukeho,“ súhlasil Kakashi, „len ... ja som ju ešte nedočítal!“ zúfalo vzopäl ruky k nebesiam.
„Nebojte sa, ja Vám cestou dopoviem, ako to skončí,“ kasal sa Naruto.
„To nie je to isté, ako keď môžem listovať medzi stránkami, čítať si jednotlivé pasáže koľkokrát len chcem a ani nemám istotu, že poznáš každé jedno slovo,“ zúfal si Kakashi.
„Za tri dni sme v Konohe a tam si kúpiš novú,“ upokojoval ho Gai, na čo sa Kakashi vzopäl ako zasiahnutý bleskom a skoro sa zdalo, že padne Gaiovi do náruče.
„Tri dni, tri dni,“ bolo počuť sťa ozvenu spod jeho masky.
„A ja som im ešte závidela akého majú normálneho senseia,“ povzdychla Tenten.
„Určite zvládnete v poriadku spiatočnú cestu?“ uisťoval sa prichádzajúci Gaara, ktorý spolu so súrodencami iste videl Kakashiho pohybové kreácie.
„Bude to v poriadku,“ prisvedčil Kakashi a pozrel na Leeom a Tenten podopieraného Nejiho, ktorý bol na tom z celej skupiny najhoršie. „Keď sa na dohodnutom mieste zídeme so skupinou nesúcou rastlinu potrebnú na vytvorenie protijedu, Sakura iba namieša jej výťažok do predpripraveného roztoku a Neji bude v poriadku skôr, než ako keby čakal tu v Sune.“
„Takže sa nateraz lúčime,“ pristúpil Gaara k Narutovi, ktorý bol z celého trocha v rozpakoch. Kým to s Gaarovou pomocou vyriešil, pristúpil Kankuro k Sakure.
„Vieš ja,...ja,“ začal trocha neisto, uhýbajúc pohľadom. Čo povedať v takejto situácii?
„Ja som to s tými krídlami myslel fakt vážne,“ vypadlo z neho napokon.
„Ehm..., ďakujem,“ odvetila Sakura nevediac, čo iné na toto povedať. Z celej tej situácie ich nakoniec vyslobodil fakt, že konožská skupina vyrazila na cestu. Avšak než stihli stratiť Sunu z dohľadu, narazili pri jednom z mála orientačných bodov na známu osobu.
„Tiež si sa s nami prišla rozlúčiť?“ pristavili sa pri Ameno.
„Nie,“ odvetila a zodvihla svoj batoh, „čakám tu na vás, aby som sa pripojila. Veď viete, že mám za úlohu dohliadať na Sakuru.“
„Ešte stále?“ zavládlo počudovanie. „Nepovedali nám, že pôjdete s nami,“ dodal Kakashi.
„No, keď chcete, môžete sa vrátiť overiť si to,“ usmiala sa Ameno, „no pri tempe, akým ste sa dostali sem, to možno bude trvať do večera,“ neodpustila si uštipačnú poznámku.
„Počujte, majster Kakashi,“ pošepol Naruto, „máte vlastne štastie, že keď už ste prišli o tú knihu, odprevadí nás domov jedna z hrdiniek ...“
„Akých hrdiniek?“ zaujímala sa Ameno, no dostalo sa jej iba habkania a pár rozpačitých grimás.
„Ameno má pravdu, postupujeme príliš pomaly, hútal Gai, „možno, keby som ...“
Od slov nemal ďaleko k činom a než sa kto nazdal, už mal Kakashiho na chrbte a prekvapení prítomní už iba počuli: „Kto bude posledný ...“
Nadšený Lee to zopakoval s Nejim, ktorý sa nebol schopný akokoľvek brániť, akurát z jeho úst ešte stihlo vykĺznuť slovo „zabijem“ v neurčitom kontexte, než zmizli v oblaku prachu. U Naruta sa počiatočne znechutenie premenilo v súťaživý zápal a vytvoril dvoch klonov.
„Ani za svet. Ja nie som športové závažie. Skús si to sám!“ reagovali pobúrené dievčatá. Narutovi nebolo treba veľa dohovárať, jedného klona zrušil, druhý mu vyskočil na chrbát a už ich nebolo.
„Toto je u vás bežne?“ zaujímala sa Ameno so znechuteným úsmevom.
Tenten a Sakura sa radšej rozbehli za súťažiacimi, aby nemuseli odpovedať a Ameno, kým sa vydala za nimi, obzrela sa ešte raz smerom k Sune. To, že už nikdy neuvidí svoj domov a priateľov ľutovala viac, než že čoskoro prakticky určite zomrie.

„Neboli sme informovaní, že má prísť so Sakurou nejaký dohľad z Piesočnej,“ vyhlásila Tsunade znechutená ďalšími komplikáciami. „Nevidím dôvod, prečo by bol nutný dohľad.“
„Je mi to ľúto,“ ospravedlňovala sa Ameno, „muselo dôjsť k nejakým zmätkom v komunikácii. Ale prítomný mi môžu potvrdiť, že som bola na túto úlohu pridelená,“ pozrela na Kakashiho.
„Noo, som si istý, že sa to celé nakoniec utrasie k spokojnosti všetkých strán,“ ubezpečoval Kakashi.
„No, to dúfam,“ povzdychla Tsunade a obrátila sa na Gaia. „Choďte s Nejim do nemocnice, nech je ešte aspoň 12 hodín na pozorovaní a cestou odprevaďte Ameno do registračnej kancelárie, kde nech jej vystavia doklady oprávňujúce k dočasnému pobytu v Konohe,“ nariadila s dôrazom na slovo „dočasnému“ a keď odišli obrátila sa na Kakashiho.
„Takže o šesť dní by mal byť pri moste Tenshi v Trávovej Sasoriho špión s informáciami o Orochimarovi. Predpokladám, že nebudeš ešte dovtedy fyzicky v poriadku, takže zostavím skupinu ANBU, ktorá ...“
„To je vylúčené,“ protestoval Naruto, „pôjdeme ja, Sakura a ... a ... ešte si nájdeme dvoch do týmu, dattebayo. Musíme byť pri tom.“
„To je priveľké riziko,“ namietla Shizune, „a mimo to, potreboval by si do týmu ešte troch členov, lebo Sakura sa už neráta medzi shinobiov. Nemôže plniť misie, lebo ...“ zarazil ju Tsunadin pohľad.
„Takže ste to urobili,“ konštatovala Sakura, „vyhlásili ste ma za mŕtvu.“
„Za daných okolností nebola iná možnosť,“ povedala Tsunade, „také sú pravidlá.“
„Pravidlá?“ rozhorčil sa Naruto. „veď Sakura stojí tu pred vami. Je iba trocha iná!“
„Nehovor takýmto tónom s Tsunade-hime,“ upozornila ho Shizune, „tá trocha akurát stačí!“
Nestavšie ticho prerušilo zaklopanie.
„Ospravedlňujeme sa, Hokage-sama,“ otvoril dvere muž s extravagantne česanými ružovými vlasmi, „ale nikto nám nechce priamo odpovedať, kde by sme mohli vyzdvihnúť ...“ zarazene sa pozrel na sakuru, no po chvíli predsa len dokončil, „... telo našej dcéry.“
V tom okamihu bol odsotený útlou blonďatou ženou, ktorá neváhala poodsotiť aj Kakashiho, len aby sa dostala k Sakure. Stojac pri nej s údesom pozerala na jej mechanické oči, kĺby a vypreparované tkanivo pripojené k častiam dreveného exoskeletu.
„Kto... , kto toto urobil?“ vyjachtala napokon.
„Ahoj, mama,“ pozdravila Sakura v rozpakoch a trocha nešťastná z toho, nakoľko umelé membrány nedokážu reprodukovať jej pôvodný hlas.
Mebuki s triaškou zaspätkovala až kým nenarazila do Kizashiho hrude.
„Čo to má znamenať?“ spamätal sa ako prvý Kizashi. „Čo robíte s telom našej dcéry? Akým právom?“
„Ako vidíte Sakurino telo bolo premenené na bábku, do ktorej bola zapečatená jej čakra. Nebolo tomu možné zabrániť a nepoznáme spôsob, ako by si mohla jej čakra naďalej udržať svoju integritu bez svojho pôvodného tela. Preto nemôžeme vyhovieť vašim nárokom na vydanie je tela,“ oboznámila ich stručne so situáciou Tsunade.
„Podľa konožských zákonov máme právo na telo našej dcéry, aby sme ho mohli pochovať tak, ako si zasluhuje. Ako ďaleko ste ochotný zájsť? Doprajte mojej dcére pokoj!“ dožadovala sa Mebuki.
„To je pravda, ale platí to iba v prípade, pokiaľ si dotyčný neželá inak,“ poznamenal Kakashi.
„Sakura nezanechala poslednú vôľu, v ktorej by určila, čo v prípade smrti urobiť s jej telom,“ poznamenal Kizashi, držiac za plecia svoju rozrušenú manželku, „máte svedka, ktorý by dosvedčil, že súhlasila, aby sa s jej telom naložilo takto?“
„Ja som jediný svedok,“ ozvala sa Sakura, „viem dosvedčiť, že som súhlasila s tým, aby sa s mojím telom naložilo takto. Hoci, ... bolo to pod tlakom okolností,“ priznala, „prepáčte mi to.“
„Takže nemáte v ruke nič, vráťte nám, čo nám patrí,“ prehlásila rezolútne Mebuki.
„Sakura to telo potrebuje, nemôžete jej ho zobrať,“ namietal Naruto, „ak ju máte radi, tak ...“
„Sakura je mŕtva,“ rozčúlila sa Mebuki, „a nech už je v tej bábke, vytvorenej z tela našej dcéry, čokoľvek, nech si nájde inú schránku, v ktorej by mohlo prebývať.“
Sakura medzitým zobrala hárok papiera, popísala ho a odovzdala matke.
„Čo to má znamenať?“ šokovane ho čítala Mebuki.
„Chýbajúci závet, mama,“ odvetila Sakura, „nevyhnutne potrebujem to, čo z môjho tela ostalo.“
„To predsa nie je možné.“
„Ale áno, je,“ ozvala sa Tsunade. „Existuje precedens, uznania dokumentu podpísaného klonom a Sakuru v jej terajšom stave môžeme považovať za klona svojho pôvodného ja.“
Mebuki pokrčila dokument, pritisla si ho na hruď a rozplakala sa: „Ja iba chcem telo môjho dieťaťa. Je to také ťažké pochopiť? Kto myslíš, že si, že my v tom brániš, ty monštrum?“ pozrela na Sakuru a Kizashi ju v jej zlomenom stave pevne objal.
„Nedívajte sa na ňu takto!“ skríkol Naruto a postavil sa medzi Sakuru a jej rodičov. „Akým právom, ... hej počkajte, musí sa to vysvetliť, neodchádzajte,“ pustil sa za nimi, no Kakashi ho zastavil.
„Nerob to, Naruto,“ upozornil ho, „potrebujú tú situáciu stráviť a výčitkami im teraz iba ublížiš.“
„Ísť domov, prezliecť sa do nejakých čistých šiat, teraz asi nebude najlepší nápad, však?“ opýtala sa so sklonenou hlavou Sakura. Následne sa obrátila na Naruta: „Nemyslela som, že niekedy vyslovím niečo také, ale nemohla by som dnešnú noc stráviť u teba?“
„S tým trávením noci to nebude také jednoduché,“ poznamenala opatrne Shizune. „Vieš, než ste sem dorazili, prebehlo niekoľko debát o tom, aký budeš mať vlastne status v rámci Konohy.“
„Ja som na to po skúsenostiach zo Suny myslel,“ ozval sa Kakashi, „a dovolil som si poprosiť Gaaru o vystavenie tohto dokumentu,“ podal Tsunade oficiálnu listinu.
„To vyrieši mnoho kontroverzií,“ súhlasila Tsunade, keď si dokument prečítala, „Kazekage daroval bábku, ktorú používa Sakura ako svoje telo, Narutovi z vďaky za záchranu a službu pre Piesočnú.“
Moje ... telo ... patrí ...
„Čo, že urobil?“ rozhorčila sa Sakura. „Veď je spochybniteľné i to, či im toto telo vôbec patrí. To ma teraz môže Naruto kedykoľvek vymeniť za misku rámenu?“
„To by som neurobil,“ bránil sa Naruto.
„Teraz mlč,“ oborila sa naňho Sakura. „Celý čas konáte bez toho, aby ste brali ohľad na to, čo chcem ja. Nie som iba nejaký predmet, nie som nástroj. Som viac a chcem to všetkým dokázať. Musím to všetkým dokázať.“
„To by stačilo, Sakura,“ skríkla Tsunade a vyskočila zo svojho kresla, „myslíš, že pre nás je to jednoduché. To, čo sa ti prihodilo, ťažko zasiahlo každého v tejto miestnosti a aj keď sa ti to práve teraz nezdá, robíme všetko pre to aby sme ti pomohli. Všetko, čo je momentálne možné.“
Sakura odvrátila zrak a zadívala sa ne stenu, zatiaľ čo ticho v miestnosti narúšali iba Tsunadine hlboké nádychy. Napokon sa pohla k dverám a cestou položila ruku na Narutovo plece.
„Tak poďme, hádam sa pre mňa nájde miesto v niektorej z tvojich skríň.“