Sakura: Hitokugutsu - 04

„Je mi to ľúto, Kakashi, skutočne ľúto,“ obrátil sa Gai k svojmu rivalovi, zatiaľ čo objímal vzlykajúceho Leeho. Skupina, ktorá sa zišla po záchrane Gaaru, sa zhromaždila v prepadnej skrýši Akatsuki, pričom niektorí držali stráž na okrajoch prepadnutého stropu.
„Ja viem, Gai, viem,“ ubezpečil ho Kakashi. „Aj ja som Sasoriho vážne podcenil.“
„Je to moja vina, iba moja,“ skríkol rozochveným hlasom Naruto. „Keby som sa nehnal za tým pyromanom...“
„Nie,“ oponoval mu Gaara a chytil Naruta za plece, „keby som sa ja nenechal poraziť...“
„Ľudia, ľudia,“ povzdychla Tenten, „týmto spôsobom sa čo nevidieť dopracujeme k obviňovaniu výrobcu prvej zbrane.“
Sakuru hnevala celá tá smútočná atmosféra, ktorá obostrela to, čo sa jej stalo. Ako by nestačilo obeť Chiyo. Nemohla nijako zasiahnuť, nijako sa výraznejšie prejaviť. Akurát zatínať päste a na Kankurovu výzvu z času na čas pohnúť rukou, aby videl, či už správne sedí na svojom mieste kĺb, ktorý jej opravoval. To s tým kĺbom ju znepokojovalo. Stalo sa to pre to, lebo navzdory svojmu predpokladu nebola schopná sústrediť dostatok čakry, keď rozbila stĺp. Následne jej množstvo kleslo na takú úroveň, že si len tak tak zachovala integritu. Prišla počas transformácie o časť tkaniva, no to nevysvetľovalo pokles jej disponibilnej čakry na menej než polovicu. Fyzické telo predsa produkuje iba časť čakry, zvyšok pochádza z...
„Nezvieraj natoľko päsť, popraskajú ti kĺby,“ upozornil ju Kankuro a ona poslúchla.
Ten zvyšok čakry, ktorý jej chýba, produkovala jej duša. To ale nevyhnutne znamená, že Sakura Haruno je mŕtva. Kto alebo čo je potom ona? Bábka? Klon? Niečo úplne iné? Akoby mohla charakterizovať svoju súčasnú existenciu?
„Tenten má pravdu,“ zapojil sa do diskusie Neji, „nemá zmysel obviňovať sa. Nemôžeme vedieť, či by sme nedopadli horšie, keby ostali tí dvaja spolu. Predsa len, trúfli si priamo napadnúť Sunu.“
„Nedopadli horšie?“ vybuchol Naruto. „Máš pocit, že sme nedopadli...“ a zarazil sa, lebo Neji náhle omdlel. Tenten a Lee k nemu priskočili ako prví a po krátkej obhliadke zistili, že má neprirodzene začervenané dlane. Musel prísť do kontaktu s jedom, ktorý postupne presiakol cez pokožku a teraz začal pôsobiť.
„Okamžite vyrážame do Suny!“ rozhodol Gaara.

„Aha, tu je ruka Deidaru-senpaia,“ nadchol sa svojim objavom Tobi, „musel vybuchnúť a iba toto z neho ostalo. A aké šťastie, je to presne tá ruka, ktorú potrebujeme,“ ukazoval Zetsuovi ruku s modrozeleným prsteňom na ukazováku. Ten na to nereagoval.
„Fúúú,“ pozrel Tobi na dlaň s ústami, „umývať si ruky mydlom muselo byť ako za trest. Alebo používal zubnú pastu? Musel dávať pozor na zubný kaz pri toľkých zuboch. Koľko mal vlastne Deidara-senpai dohromady zubov?“
„Sústreď sa na to, prečo sme tu,“ ozval sa konečne Zetsu.
„Áno, áno, poď k Tobimu, prstienok. No len poď. Nevzpieraj sa ty jeden... ááau,“ skríkol Tobi, keď sa mu v snahe stiahnuť prsteň priplietol prst medzi zuby. „Zlá, veľmi zlá ruka! No aj Tobi dokáže byť zlý!“
Poodsunul si masku a čoskoro už radostne kričal: „Mám ho, mám ten prsteň,“ a niečo vypľul na zem.
„Ty si mi práve odhrýzol prst!“ ozvalo sa za Tobiho chrbtom.
„Ach, Deidara-senpai, vy žijete?“ otočil sa Tobi. „Viete, že vám chýbajú obe ruky?“
„Na tom nezáleží,“ zúril Deidara, „ty si mi priamo pred očami odhryzol prst.“
„Krvácate, krvácate,“ začal Tobi panicky mávať Deidarovou rukou, „takto za chvíľu umriete.“
„Ešte ti dovtedy stihnem privodiť hrozivú smrť,“ kričal Deidara.
„Tobi, neprovokuj ho, lebo ťa zabije,“ vložil sa do toho Zetsu.
„Ale, ale, upokojte sa, Deidara-senpai,“ chlácholil ho Tobi, „lebo nám tu inak vybuchnete od hnevu.“
„Práve si prekročil hranicu,“ povzdychol Zetsu, zatiaľ čo sa Deidara vrhol na Tobiho a začal ho škrtiť nohami.
„Ktorý z nich asi tak zomrie skôr?“ zaujímal sa Biely Zetsu.
„Ach, prečo mi toto robíte?“ povzdychol Čierny Zetsu.

Bolo impozantné, koľko piesku dokázal Gaara extrahovať prakticky z ničoho a akou rýchlosťou na ňom leteli všetci k Sune. Za pol hodinu už budú tam. Toto však bola jedna z chvíľ, kedy nebolo priestoru na oceňovanie týchto vecí. Než odchádzali, boli vyslaní poslovia za účelom nájsť rastliny potrebné k príprave ďalších protijedov, alebo aspoň také, ktorých látky by mohli mať podobný účinok, ak by bolo treba, To, či uspeli možno rozhodne o Nejiho živote. Sakura sa vymanila z Leeho náruče a natiahla ruku smerom k Narutovi, sediacom obďaleč so zvesenou hlavou. Neprehovoril od okamihu, kedy Neji omdlel. Na čo asi myslí? Zakývala mu rukou pred tvárou a on sa na ňu pozrel. Ukázala desať prstov. Možno pochopí a obráti pozornosť k niečomu inému.
„Áno,“ povedal napokon, „o desať dní budeme mať možnosť chytiť Sasoriho špióna pri moste Tenchi. Dostaneme sa k Sasukeho záchrane bližšie, než kedykoľvek doposiaľ. Ale cena, ktorú si za túto informáciu zaplatila...“ hlas sa mu zlomil.
Sakura odmietavo zamávala rukami. Nie, o toto nech sa nestará. Schmatol jednu z jej rúk.
„Sakura, dnes som bol svedkom toho, ako bol k životu privedený Gaara, hoci už bol mŕtvy. Určite existuje spôsob, ako zachrániť aj teba a ja ho nájdem. Ver mi! Všetko bude ako voľakedy. Všetko bude tak, ako má byť. To ti prisahám.“
Všetko tak ako má byť? Ako to vlastne má byť? Narutovi už uverila kadečo, ale...
„Suna je už na obzore,“ upozornil Kankuro.

„Táaak, toto bude môj prstienok, keď nastúpim k Akatsuki po boku Deidaru-senpaia,“ prehlásil Tobi a pohadzoval si pri tom Sasoriho prsteň. Nepodarilo sa mu ho však zachytiť a ten padol na zem, kde sa stratil v jednej z nespočetných puklín.
„Čo to robíš, ty idiot?“ zrúkol naňho Deidara. „Ten prsteň je jediný dôvod, prečo ešte nie sme na ceste za Kakuzom, aby by mi čo najskôr prišil naspäť ruky. Lebo umelec potrebuje ruky, uhm. Mimochodom,“ obrátil sa k Zetsuovi, „tie ruky sú ešte v poriadku, však?“
„Bez obáv, dnes som sa už napchal do prasknutia,“ ubezpečil Biely Zetsu.
„Ale Deidara-senpai, dobrý chlapec Tobi to hneď vyrieši,“ upokojoval ho Tobi, šmátrajúc v pukline.
„Len pre tvoju informáciu, z tých rán mi neustále presakuje krv, hoci sú utiahnuté. Chápeš to? Kým sa ty hráš, ja tu krvácam!“ zrúkol do uší Tobimu, až sa ten strhol.
„Ou.“
„Aké ou?“
„Noo, Tobi ho už skoro mal, ale teraz zapadol ešte hlbšie.“

„Všetky rastliny potrebné na výrobu protilátky budeme mať asi tak za dva dni,“ hlásila Ameno, „pravdepodobne ide o ten istý jed, ktorým bol otrávený aj Kankuro.“
„Pravdepodobne?“ rozhorčila sa Tenten. „Nemali by ste to vedieť určiť s istotou?“
„Sakura v Kankurovom prípade extrahovala jed, ktorý potom preskúmala,“ podotkol Naruto, sám sa čudujúc, kde nabral slovo extrahovať. Že by ho počul niekedy od Sakury?
Ameno pokrčila plecami, na čo Sakura pristúpila k Nejiho posteli a skúsila si zopnút vzadu vlasy, s čím jej ale nakoniec musela pomôcť Tenten.
„Hádam ju nechcete pustiť k pacientovi v takomto stave?“ zhrozila sa Ameno.
„Jej terajší stav nemá nič spoločné so schopnosťou manipulovať s čakrou,“ upozornil Kakashi. „Keby si nebola istá, že to zvládne, tak by to nerobila,“ dodal a nariadil sestričke doniesť vodu.
„Nech to urobí,“ súhlasil aj Neji rozochveným hlasom, na čo Ameno ustúpila.
„Ameno,“ vyrušil ju Gaara pri sledovaní Sakurinho zákroku, „ak si dobre spomínam, mala by si byť priradená ako medička v týme v teréne. Prečo si tu?“
„Poslalo ma sem vedenie špeciálne pre to, lebo mám z chuuninskej skúšky skúsenosti z boja so Sakurou, ak by bolo treba,“ odvetila Ameno, „a mám Vám doručiť toto,“ odovzdala Gaarovi zvitok. Ten si ho znepokojene začal čítať.
„P-prepáčte, hovoríte, že sa voláte Ameno?“ opýtal sa neisto Kakashi a keď prisvedčila, prekvapene pozrel na Naruta, ktorý sprvu pokrčil plecia, no vzápätí sa chytil za hlavu: „Extrahovať“.
Gaara dočítal zvitok a s vážnym pohľadom ho podal Kakashimu.
„Vedenie požaduje zaistenie Sakury ako majetku Piesočnej, pretože ju vyrobil Sasori pomocou techniky, ktorá patrí Piesočnej. V prípade, že by som sa postavil na odpor, hrozia zrušením môjho rozhodnutia udeliť milosť tým, ktorí sa napriek zákazu vypravili na moju záchranu.“
„Na to predsa nemajú právo,“ rozhorčil sa Naruto, až ho musel Kakashi tíšiť, pretože Sakura sa musela počas zákroku sústrediť. „A čo je zlé na tom, že išli zachrániť Gaaru?“ dodal tichšie.
„Konali proti priamemu zákazu, čo sa môže považovať za vzburu,“ vysvetľoval Kakashi.
„Áno,“ prisvedčil Gaara, „prinajmenšom pre iniciátorov, za ktorých označili Temari a Matsuri, by to znamenalo istý trest smrti.“
„Chytré, veľmi chytré,“ vložil sa zrazu do rozhovoru Ebizō, ktorý bol celý čas prítomný, no doteraz nepriťahoval priveľa pozornosti, „pred Gaarovou inauguráciou vedenie preventívne v niektorých bodoch oklieštilo právomoci Kazekageho a to mu v tomto prípade dáva právo zrušiť udelenú milosť s odvolaním sa na to, že uprednostnil osobné záujmy pred záujmami Piesočnej.“
„Ctihodný starec,“ oslovil ho Gaara a rázne naznačil Narutovi, aby nič nehovoril, „vy poznáte všetky zákony Suny a právnu prax od jej založenia. Čo by ste radili v tomto prípade?“
„Pristúpte na ich hru, vydajte im Sakuru a nechajte si potvrdiť udelenie milosti. Urobia tak v domnienke, že vyhrali, lebo iste nerátajú s tým, že využijem svoje právo jōkoku,“ usmial sa Ebizō.
„To znamená, že Sakura bude môcť s nami slobodne odísť do Konohy?“ nádejal sa Naruto.
„Nie, znamená to iba toľko, že sa to celé bude musieť znova dôkladne prejednať. Potom už bude výsledok záležať iba na vás.“