Nádoby 02 – Keď sa kruh s hlinou roztáča

Keď opustila operačnú sálu, už tam striehli ako supy, dožadujúc sa informácií. Policajný dôstojník menom Yashiro s dvoma podriadenými žiadal bezodkladne vydanie lekárskej správy (ešte ani nebola spísaná) a kompletnej zdravotnej dokumentácie zranenej.
„Ak nie ste najbližší príbuzní, musíte sa uspokojiť s uistením, že je nateraz mimo ohrozenia života. Správu zašlem do úradu Hokageho, tam do nej budete môcť nahliadnuť, ako aj požiadať o vyhotovenie kópií dokumentácie,“ odvrkla kladúc dôraz na slovo KÓPIE. Bola si vedomá toho, nakoľko sú klany s tajnými technikami alebo s Kekkei Genkai citlivé na podobné veci, no ak má nemocnica fungovať efektívne, musí byť nejaký poriadok a hlavne musia byť dostupné chorobopisy a klanové anamnézy.
„Dovtedy čakať nebudeme,“ prehlásil Yashiro podráždene a zaleskol sa mu Sharingan.
„Chceš o tie oči prísť,“ zareagovala Tsunade, dívajúc sa mu na pery.
Nie, toto skutočne nebola otázka.

Ukážka jednej z jeho budúcich hlavných povinností. Schôdze joninov bývali fajn, tam sa preberali praktické veci ohľadom vojenskej situácie, ale toto? Toto?
„Máte k tomu čo dodať, Fugaku-dono?“ prebral ho zo zamyslenia Sandaimeho hlas.
„Nie, vo všetkom absolútne súhlasím so svojim otcom,“ odvetil Fugaku, netušiac, čo sa ho vlastne pýtali, ale podľa tvárí prítomných sa zdalo, že sa s odpoveďou trafil do čierneho, z čoho mu odľahlo. Jedna z vecí, na ktoré si pri nudných schôdzach konožskej rady bude musieť dávať pozor. A samozrejme nielen na témy, ale aj na prítomných, ako mu otec neustále zdôrazňoval.
„Tak pristúpme k poslednému rokovaciemu bodu a to schváleniu náhrady na pozícii prísediaceho za policajný zbor,“ prehovoril vedúci schôdze. „Klan nominoval do funkcie Fugaka Uchihu.“
Zmena bola samozrejme schválená, ako inak. Práve sa stal prvou z figúrok svojho otca, po ktorého pravici sedel, čo dostala oficiálny titul. Prísediaci za policajný zbor. Pôvodne mali Uchihovia stále kreslo radného, no po založení polície ich Tobirama presvedčil o zbytočnosti kumulovania funkcií a prenechanie pozície stáleho člena inému z klanov. A keď už je reč o ovládaných figúrkach, podľa otca zrejme nebude v rade jediný. Vedúci schôdze, Homura Mitokado, sa dostal do svojej pozície, keď po abdikácii Mito Uzumaki zo zdravotných dôvodov, presvedčil Sandaime klan Senju, ktorý Mito v rade zastupovala, aby po vzore Uchihov umožnili prístup do rady aj iným klanom. Dohodli sa na klane Inuzuka, cez ktorý si Senjuovia dúfali udržať svoj vplyv, no tí sa šokujúco kresla vzdali práve v prospech Homuru, všeobecne považovaného za Sandaimeho človeka. Zosnoval to celé skutočne Hiruzen Sarutobi alebo skôr Danzo Shimura, muž skrývajúci sa v tieni Sandaimeho hlúpeho úsmevu? Práve klan Shimura získal toho času uvoľnené kreslo Uchihov.
„Gratulujem, Fugaku-san,“ ozval sa patriarcha klanu Hyuuga po jeho pravici. Je z momentálnych členov rady najstarší a keď v nej skončí, kto vie, či aj Hyuugov nepresvedčia tradíciou o rotujúcom členstve v rade k prenechaniu kresla inému klanu. A kto ho asi tak obsadí, no kto?
„Ale nedá nevyriecť, ako nás táto výmena všetkých prekvapila,“ dodal Danzo, dívajúc sa na Fugakovho otca. „Iste to má súvis s tým tragickým nešťastím, čo postihol váš klan.“
„So samovraždou môjho staršieho syna,“ spresnil starý Uchiha. „Volajme veci pravými menami, nech už je to pre mňa akokoľvek bolestivé. Áno, má to súvis s mojím rozhodnutím stiahnuť sa do úzadia.“
Bolestivé? Takže najväčšie divadlo tejto schôdze prišlo až teraz na záver.
Ukončili zasadnutie, formálne sa rozlúčili a hneď vo dverách narazili na jedného člena klanu Uchiha sprevádzaného ANBU.
„Naliehavá správa,“ uklonil sa a začal hovoriť.
Po vypočutí si správy sa Fugaku, nedbajúc ostatných, rozbehol do nemocnice. Iste, porušil dekórum, áno, prejavil slabosť a samozrejme, nemožno pochybovať, že to bude mať preňho nejaké následky. Napriek tomu ľutoval jedine to, že sa zabudol pozrieť, ako vyzerá tvár jeho otca, keď je tento manipulátor konfrontovaný s náhodou.

Ležala s vlasmi rozpustilo rozhodenými na vankúši a jej prsty zvedavo kĺzali po línii jeho tváre. V očiach sa jej náhle šibalsky zalesklo a perami jej preletel úsmev.
„Ako by sa asi zatvárili, keby nás teraz takto prichytili?“
Fugaku jej položil prst na pery. Na také radšej ani nechcel pomyslieť, lebo hoci bolo jeho zasnúbenie s Masumi prakticky hotovou vecou, jeho otec bol predsa len nevyspytateľný.
Odtiahla jeho ruku a vrhla naňho zlostný pohľad. Jej zmeny nálad ho neprestali fascinovať.
„Chceš sa vyhnúť odpovedi, vidím ti to na tvári. Ešte aj keď sme sami dvaja, si schopný chovať sa ako vystrašené zvieratko, na ktoré striehnu pasce.“
Odsotila ho od seba a posadila sa.
„Tak vieš, čo? Nemusíš mať už strach, že nás prichytia. Odchádzam!“ sykla a začala hmatať po svojich šatoch. „A vôbec. Skús sa niekedy pre zmenu ty vkradnúť do nášho domu, ak so mnou budeš chcieť byť.“
„Ale no tak,“ Fugaku ju chytil za ruku a stiahol naspäť do postele. Odmenou mu bolo niekoľko buchnutí do hrude, čo privítal s pobavením a ruku jej samozrejme nepustil.
„Prečo musíš byť taký?“ vzdychla a rezignovane sa hodila na vankúš. „Dokážeš byť rozhodný,“ pozrela na ruku, ktorú jej ešte stále držal, „ale máš zo svojich rozhodnutí strach. Neustále. Ako keby si čakal na niečo hrozné. Príde mi to také zbabelé,“ povzdychla. „Prečo zo všetkých ľudí práve ty?“
„Keď sa staneš súčasťou našej rodiny, pochopíš, prečo sa tak chovám. Zatiaľ je pre teba možno aj lepšie, keď to nevieš,“ odvetil a ľahnúc si vedľa nej sa zadíval na strop. Masumi ako radová Uchiha skutočne nemá ani najmenšiu šancu vidieť do najtemnejších kútov zákulisia klanovej politiky. To, že jeho otec rozhodol o ich sobáši bol iba vrcholček ľadovca.
„No tak mi to povedz,“ vyzvala ho. „Skôr či neskôr to aj tak odhalím, uľahči si to.“
Fugaku privrel oči. Do istej miery má pravdu. A tak Fugaku začal rozprávať. Nepovedal toho veľa, iba poodhalil pláštik toho v čom každodenne žije. Ale aj to málo stačilo, aby ju vydesil, lebo to už nejaký čas desilo aj jeho. Odvtedy, ako mu bolo oznámené, čo má urobiť.
„To predsa nesmieš dopustiť. Nedovoľ, aby sa to stalo!“ naliehala, keď prišla k slovu.
„Nevieš si ani predstaviť, aké by to malo následky, keby...“
„Čo ti kto môže urobiť?“ vpadla mu do reči.
„Bola by si prekvapená, čoho je schopný,“ odvetil a objal ju.
Nedovoľ, aby sa to stalo!
„Prepáčte, neruším?“
Ležala s vlasmi rozhodenými na vankúši a do ruky mala zavedenú hadičku s infúziou. Chcel prejsť prstami po jej bledej tvári, no vtom sa to znova začul.
„Prepáčte, môžem?“
„Čože?“ strhol sa a pozrel na sestričku, ktorá priniesla novú fľašku s infúziou.
„Ach áno, nech sa páči,“ odstúpil od postele.
„Opustite túto miestnosť. Okamžite!“ ozvalo sa od dverí.
„Tak a už je tu,“ pomyslel si Fugaku.
„Prepáčte, ale ja musím, ... au,“ protestovala sestrička, keď ju nešetrne vyvádzala z izby dvojica Uchihov. Vodca klanu zatiaľ s kamennou tvárou podišiel k oknu, nevenujúc pohľad ani svojmu synovi, ani ranenej.
„Nenecháme najprv vymeniť tú infúziu, než začneme? Je vo vážnom stave, potrebuje ju,“ začal Fugaku, snažiac sa nedať najavo svoje podráždenie. Iba by sa to viac skomplikovalo.
„Nie,“ odsekol jeho otec. „To čo by skutočne potrebovala, je zomrieť.“
Fugaka počuté šokovalo. Snaží sa ho otec takto trestať za jeho bezhlavý odchod?
„Otče, pokiaľ sa ťa dotklo moje zbrklé správanie, tak...“
„Dotklo, ale o to tu teraz nejde,“ prerušil ho. „Je otázne, či po svojom zotavení sa, bude klanu v niečom k úžitku, ale hlavne, nemôže plniť rolu manželky vodcu klanu. A ty, keby si už bol zrelý na rolu vodcu, nemusel by som ti to vysvetľovať. Si oboznámený s jej stavom, však?“
„Jej brušná stena bude už do konca jej života oslabená,“ pokračoval nečakajúc na odpoveď, „a je otázne, či by bola schopná donosiť dieťa. Nieto ešte viac detí, ako sa od nej očakáva. Je ako prasknutá nádoba, ktorú aj keď si z nostalgie ponecháme, nikdy už nebude použiteľná a iba zaberá miesto. Kým si ty teatrálne ukazoval verejnosti svoje slabiny, ja som podnikol potrebné kroky. Oficiálne som požiadal Hokageho o prepustení Mikoto z ANBU a ten mi vyhovel. Ona sa stane tvojou budúcou manželkou.“
Mikoto? Pokúsil sa vybaviť si jej tvár. Útla postava, čierne oči a nebudú to hádam ani tri roky, čo vyšla z akadémie.
„To má Masumi nahradiť nejaká adolescentná nula?“ ohradil sa.
„Nezabúdaj, že aj samotná Masumi je nula. Inak by sa nestala tvojou snúbenicou.“
Ale áno, iste. Tá záležitosť s vrodeným degeneratívnym ochorením očí, ktorým trpel aj jeho starší brat. V snahe čo najviac zvýšiť šance na prebudenie Sharinganu a následnému prístupu k Mangekyo Sharinganu, dochádzalo už niekoľko generácií k účelovým sobášom v rámci rodín, ktorých členovia prebudili najviac Sharinganov. Spočiatku to vyzeralo byť v poriadku, no potom sa objavil prízrak v podobe genetickej poruchy. Postihnutý zrazu začne počas života prichádzať o zrak, bez ohľadu vek a či už mal aktivovaný Sharingan. Neustála hrozba, že sa pokazia starostlivo pripravované plány, ako aj fakt, že niekoľko príležitostí na tom skutočne stroskotalo – a jeho otec bral skutočne osobne, keď niečo nevychádzalo – primäl vedenie klanu k ráznym protiopatreniam. Výskum ukázal, že v rodinách, ktoré boli pokrvne menej spriaznené s vedením klanu sa ochorenie neobjavilo. Padlo teda rozhodnutie eliminovať hrozbu sobášom vybraných synov vedúcich rodín klanu s vhodnými ženami z ostatných rodín. Následníkovi vodcu klanu pripadla ako najvhodnejšia z hľadiska pôvodu i veku práve Masumi, a Fugaku bol pre to aj vďačný prozreteľnosti, že jeho brat oslepol, akokoľvek strašná bola cena, ktorú za to bolo treba zaplatiť. A teraz, po tom všetkom má o tento dar pre podobnú náhodu a ten samý systém prísť? Krutý vtip osudu. A na dôvažok teraz, keď už nejde iba o neho a Masumi.
Nedovoľ, aby sa to stalo!
„A ako by nestačilo, že Tsunade zachránila ju, zachránila aj to dieťa,“ pokračoval jeho otec, naďalej sa dívajúc z okna. Nasledujúca otázka na seba nenechala dlho čakať.
„Vedel si, že čaká dieťa?“
„Nie, nevedel,“ zaklamal Fugaku. Tato odpoveď ešte sama o sebe nič neznamenala a mohla získať čas na odhalenie otcových zámerov. Lebo si bol absolútne istý, že toto porušenie jeho výslovných nariadení len tak ľahko neprejde.
„Je to dieťa tvoje?“
A je to tu. Fugaku bol rád, že sa naňho otec nedíva, lebo cítil, ako mu na čele vyrazil pot. Určite vedel, že ak to poprie, môže sa vyhnúť trestu, no môže to znamenať rozsudok smrti pre Masumi aj ich dieťa, no možno aj nepatrnú šancu úspešne sa prihovoriť aspoň za život dieťaťa. Na druhej strane, by sa zdalo logické priznať, že v žilách toho dieťaťa prúdi jeho krv, no vedel lepšie, než ktokoľvek iný, ako málo záleží jeho otcovi na vlastnej krvi. Po zrušení zasnúbenia ho niečo v kútiku mysle varovalo pred dôsledkami priznania. Čo má robiť?
„Lebo ak áno, tak to dieťa musí zomrieť,“ rozlúskol dilemu jeho otec. „V žiadnom prípade nemožno dopustiť, aby bolo spochybniteľné postavenie detí, ktoré budeš mať s Mikoto.“
„Tak to má ten pankhart šťastie, že nie som jeho otcom, však?“
„To sotva. Ak skutočne nie si jeho otcom ty, tak Masumi nielenže nerešpektovala rozhodnutie klanu, ale ho aj zradila. Popri zanedbateľnej šanci, že by otcom mohol byť niektorý Uchiha, visí nad nami reálna hrozba, že jeho otec pochádza z iného klanu a tento klan si naň bude môcť uplatniť nárok. Hádam ti nemusím vysvetľovať, k čomu by to mohol viesť.“
„A ak je jeho otcom predsa len Uchiha?“
„Nehodlám to riešiť. Masumi si za svoje konanie zasluhuje najvyšší trest a ten bude vykonaný tu a teraz, len podľa možnosti tak, aby to vyzeralo ako nehoda. Nepotrebujeme škandál.“
Fugaku zovrel päste a otočil sa otcovi chrbtom, aby mu ten nevidel do tváre, keby sa unúval obetovať naňho pohľad. Vedel presne, čo bude nasledovať.
„Vykonaj čo treba a ktovie, možno to bude klanu aj na osoh, pokiaľ ju miluješ viac, ako si miloval vlastného brata,“ rozkázal mu otec, neskrývajúc iróniu.
Jasné, nenechal si ujsť príležitosť vmiesť mu do tvare to, čo považuje za synovo osobné zlyhanie, ani zdôrazniť, aké je jeho očakávanie. Nakoniec, cesta k Mangekyo Sharinganu viedla od nepamäti cez mŕtvoly.
Nedovoľ, aby sa to stalo!
Pristúpil k posteli a nadvihol Masuminu hlavu tak, aby mohol spod nej povytiahnuť vankúš. Nadvihol jeho okraj a ešte raz sa jej pozrel do tváre. Čo by na to povedala?
Nedovoľ, aby sa to stalo!
„Milujem?“ preriekol s nefalšovaným hnevom v hlase. „Ty by si hádam miloval niekoho, kto ťa takto zradí a poníži? Spravím, čo odo mňa očakávaš a jediné, čo budem pri tom ľutovať je to, že sa nedozviem, kto je ten, na ktorom by som mohol dokonať svoju pomstu a napraviť našu česť.“
„Moment!“ zastavil ho otec. „Predsa len to asi odložíme dovtedy, kým ju bude možné vypočuť. Nakoniec, po takom zranení môžu nastať komplikácie kedykoľvek. Ty sa k nej ale dovtedy nesmieš priblížiť. Pre istotu.“
„Konečne!“ prebehlo hlavou Fugakovi, keď púšťal vankúš. „Konečne vzišlo z ješitnosti a pomstychtivosti jeho otca aj niečo prospešné.“ Aspoň nateraz. Ale nedalo sa nepostrehnúť, že Fugakovi úplne neverí.
„A okrem toho, niekto prichádza!“ dodal ešte jeho otec a otočil sa smerom k dverám.
Dvere sa dobre, že nerozleteli a dovnútra bol vsotený jeden z Uchihov, čo držali stráž.
„Čomu vďačíme za tento teatrálny vstup, mladá dáma?“ prijal vodca klanu prichádzajúcu.
„Čo to malo znamenať?“ opýtala sa Tsunade rázne, no snažiac sa neprekročiť isté medze, pričom ukazovala na sestričku s infúziou, ktorá stála bezradne za ňou.
„Preberali sme záležitosti, ktoré sa týkajú iba nášho klanu,“ znela odpoveď.
„To ste, vzhľadom na to, že je ešte pacientka v bezvedomí, mohli prebrať kdekoľvek. My sa tu snažíme pracovať,“ odvrkla, zjavne nespokojná s vysvetlením a dala sestričke znamenie, na čo tá pribehla k posteli, zručne vymenila infúziu a upravila pacientke vankúš.
Ten vankúš!
Vodca Uchihov k nej zatiaľ podišiel a zastal po jej boku.
„Keď už je reč o vašej práci, kto povolil použitie neschváleného preparátu na členovi nášho klanu? Bezodkladne predložte všetky materiály o tej látke, ako aj o zistených účinkoch nášmu klanovému lekárovi, aby bolo jasné, čo na nás skúšate,“ povedal bez toho, aby na ňu pozrel.
„Predložíme jemu, aj komukoľvek, nerobíme tu nič tajné.“
„Beztak mi to príde celé podozrivé,“ nenechal sa odbiť. „Bude treba prehodnotiť financovanie vašich výskumov a programu celkovo.“
„Pokiaľ, chcete môj projekt spochybniť, tak sa ráčte postaviť na koniec radu.“ Odvetila snáď viac ironicky, ako chcela. Ďalší, kto sa ju snaží vydierať cez jej projekt.
„Pošlem sem niekoho, kto bude dohliadať na ďalšiu liečbu Masumi a všetky úkony, ktoré odteraz urobíte. Taktiež tu bude stráž a neželám si, aby prehovorila s kýmkoľvek iným, než s na to určenou osobou, keď sa preberie.“
„Prekračujete svoje kompetencie, pacientke tu nič nehrozí,“ ohradila sa.
„Yashiro!“ oslovil iba vodca klanu svojho podriadeného, stojaceho vo dverách.
„Objavili sme u nej doma výhražné listy,“ zaklamal oslovený pohotovo. „Nevieme ešte, s čím súvisia, ale musíme rátať aj s možnosťou, že ani jej zranenie nebola náhoda. Takže bude izba policajne strážená.“
„To je absurdné! Narazili cestou na misiu náhodou na nepriateľských záškodníkov.“ oborila sa naňho. Bola si absolútne istá, že ju vodia za nos a to ju štvalo. „Môžem tie listy vidieť?“
„Žiaľ, ako máte v nemocnici svoje pravidlá, tak máme aj my na polícii svoje,“ zaškeril sa zlomyseľne Yashiro. „My sa tu snažíme pracovať,“ dodal víťazne.
„Možno by hlavný policajný náčelník a čo nevidieť nový vodca klanu mohol nariadiť výnimku,“ obrátila sa Tsunade smerom k Fugakovi. Nečakala pozitívnu odpoveď, ale chcela aspoň podpichnúť toho arogantného starca, keď zdôraznila položila dôraz na nového vodcu. Fugaku sa podľa očakávania zatváril, ako keby mu to celé práve neprišlo vhod, ale jeho otec na jej sklamanie nepohol ani brvou.
„Beriem to tak, že je za vašim iracionálnym správaním sa bolesť z očakávanej smrti vašej babky Mito,“ odrazil starý Uchiha uder a na oplátku sám zasiahol citlivé miesto, „preto teraz so synom odídeme, kým by prišlo k nejakému nedorozumeniu a necháme vás dospieť k pochopeniu, že niet inej možnosti, než akceptovať naše rozhodnutie.“
Kývol synovi i ostatným Uchihom a nechali ju v miestnosti samotnú. Tsunade mala chuť dobehnúť k dverám a znova ich za nimi zabuchnúť, ale ovládla sa.
Do pekla s Uchihami a všetkými.
Vytiahla fľaštičku so sake a logla si dúšok. Zachraňuje ich, hrabe sa im neraz vo vnútornostiach a toto je vďaka. Znova si odpila. A ešte tá záležitosť s Mito. Začala chorľavieť a aby Konoha neprišla o Kyuubiho, rozhodla ho už dnes zapečatiť do Kushiny. Nebyť tohto svojho rozhodnutia, mohla ešte žiť aj niekoľko rokov. Takto po vyňatí démona využije zvyšky svojej čakry, aby prežila ešte aspoň niekoľko hodín a Kushina nemala výčitky, že zomrela kvôli pečateniu.
Tsunade si dala ešte hlt a schovala fľašku. Pozrela sa na pacientku a udrelo je do očí niečo zvláštne. Podišla bližšie a presvedčila sa, že videla dobre.
Masumi cez privreté viečka tiekli slzy.