Zmar 01 – Slepá ulička

Nočné mesto. Všetko len nie pokojné. Neustály ruch prístavu na pobreží sprevádza občasné zatrúbenie lode, ktorá doň vchádza, alebo ho opúšťa. Po chvíli si však človek na tieto zvuky zvykne. Musí. Na okraji Regentovej záhrady je pokoj. Naoko! Kedysi to bolo reprezentatívne miesto. Až dovtedy, kým nezomrel jej posledný majiteľ a nestala sa verejným parkom. Teraz vyzerá ako mnoho iných verejných parkov, na ktoré narazíte v zabudnutých zákutiach miest.
Jeden zvuk však predsa len nie je zvyčajný. Rytmické cinkanie. Približuje sa! Vták, sediaci na odkvapovej rúre jedného z domov, sa strhol a takmer nehlučne odletel. Nemusel. Žobravý mních by mu iste neublížil. Alebo mal iný dôvod? Naproti mníchovi sa kĺžu tiene dvoch postáv. Jeden z tieňov predchádza divný pach. Zvláštna zmes cibule, žuvacieho tabaku, alkoholu a potu.
„Zdravím bratku, samotné nebesia ti priniesli možnosť pomôcť človeku v núdzi.“ postavil sa ten páchnuci pred mnícha. Ten iba pokojne zastal a mlčal.
„Nestojím ti snáď za slovo?“
„Nechaj ho!“ vyštekol rozladene druhý chlap, bradatý hromotĺk. „Zrejme patrí medzi tých žobravých mníchov, čo si dali záväzok mlčanlivosti, tak ako ty medzi tých hlupákov, čo si myslia, že v tomto meste je možné niečo vyžobrať.“
Páchnuci chlapík sa pri posledných slovách strhol a zaťal päste.
„Mimo to, nemôžeme sa tu zdržovať, prídeme na miesto určenia neskoro.“
To zabralo.
Obaja sa pohli ďalej, no páchnuci si neodpustil, aby mnícha rutinným úderom neposlal k zemi. Spokojne sa zachechtal nad svojim výkonom a dohnal svojho vzďaľujúceho sa kumpána. Ani jeden sa neobzrel, no keby tak urobili, určite by boli prekvapení. Mních z ničoho nič zmizol.

Vták sediaci na streche sa strhol a takmer nehlučne odletel. Nemusel. Opatrné, tlmené kroky nepatrili mačke, hľadajúcej na streche operenú korisť, ale napočudovanie dospelému mužovi, ktorý práve prešiel na protiľahlý okraj strechy, odkiaľ mal lepší výhľad. Po tom, ako prestrojený za mnícha niekoľkokrát obišiel okolie, mal konečne istotu, že ho nikto nesledoval.
„Dokonca aj v meste s takou povesťou, ako toto,“ pomyslel si muž, sledujúc miznúce postavy dvoch lotrov, „možno niečo vyžobrať“. Bol by sa na tom hádam aj pousmial, ale úloha, ktorá pred ním stála ho nútila ostať vážnym. Paradoxne to nebol ten typ úlohy, akej sa vždy v kútiku duše obával. Nemusel zabiť človeka, len pre to, že za to niekto štedro zaplatil. Kdeže. Šlo o obyčajné podanie správy klientovi o výsledku svojho pátrania. Čudoval sa, keď mu bola táto misia zadaná. Prečo posielajú chuunina hľadať stratené dievča? „Klient si to žiadal a adekvátne zaplatil.“ znela odpoveď. Keď sa prvýkrát stretol s klientom, bol ešte prekvapenejší. Patril medzi chudobných roľníkov tejto Prímorskej prefektúry, ktorí toho veľa nenahonobia, nech by boli akokoľvek usilovní. Na túto misiu padli jeho celoživotné úspory. Vlastne nie! Celá jeho existencia. A aký je výsledok?
Začalo to pred piatimi týždňami. V dedine na úbočí neďalekej hory, dominujúcej inak rovnej krajine, žila so svojimi rodičmi dievčina menom Mikasa. Aby si prilepšili, pletávala spolu s matkou košíky, ktoré predávali na trhu v meste. Jedného dňa našli matku pri ceste zavraždenú uprostred rozhádzaných košíkov – toho dňa navidomoči nič nepredali – a dievča nikde. Žiadne stopy, nič o čo by sa dalo oprieť. Ale čo ak to nebol náhodný prípad. Možno súvisí s inými prípadmi, ktoré sa stali na rôznych miestach s takými časovými odstupmi, že ich niekoho nenapadlo dávať do súvisu. Ani po tomto prielome však netuší, čo má vlastne povedať klientovi, s ktorým tu má dohodnutú schôdzku. Jeho predstava o tom, čo sa stalo, pozostáva zo samých indícií. V ruke nemá nič.

V dohodnutom čase sa ozvali kroky a približovali sa k miestu stretnutia. Kroky dvojice ľudí! Bol to klient v sprievode ďalšieho muža.
„Ste tu?“ ozval sa jeden z dvojice.
„Áno.“ zaznela odpoveď z tieňa. „Kto je to s Vami?“
„Priateľ!“ odvetil klient. „Zoznámil som sa s ním včera. Má informácie, ktoré nám pomôžu.“
Nové informácie? Niečo mi uniklo? Aká náhoda ...
„Skutočne viem, kto za celým stojí a mám aj dôkazy.“ ozval sa neznámy a vykročil vpred.
„Ostaň stáť tam, kde si!“
Letmý pohyb hlavou odhalil ochrannú čelenku.
„On je shinobi?“ prekvapil sa neznámy. „Nepovedal si mi, že si na pátranie najal NINJU!“ pokračoval až nepríjemne nahlas.
„Záleží na tom? Povedz mu to, čo mne. Určite to ...“
Ešte než jeho klient padol na kolená, vedel, čo znamenali tie zašvišťania. Nevenoval pozornosť dvom šípom trčiacim z jeho chrbta, ale napínal zmysly na odhadnutie polohy a počtu protivníkov. Prezradil sa počas pátrania? Urobil niekde chybu? Kedy ich obkľúčili?
Neznámy sa pokúšal ukryť zaňho. Nevidel mu do tváre, ale v jeho dychu bolo možné rozoznať rozrušenie. Klient už nedýchal. Čo ďalej? Pokračovať v misii a chrániť informátora?
Reflex a nacvičené pohyby ho uchránili od seknutia do tepny. Rovnako učebnicovým pohybom zlomil „informátorovi“ najprv ruku s nožom a následne väz. Tak takto sa veci majú! Bola to dômyselná pasca, no nerátali, že budú mať dočinenia so shinobiom a hneď na začiatku zabili človeka, ktorého ochrana by mu zväzovala ruky. Položil dlaň na zem a snažil sa vycítiť akúkoľvek asymetriu v uzatvárajúcom sa kruhu. Tvárou mu preletel úškrn.
„Tak len poďte!“

Vzduch preťal bolestivý rev. Nielen vtáky v korunách stromov Regentovej záhrady pochopili, že tu neradno dlhšie ostávať a nedajbože sa stať svedkom udalostí, ktoré sa v nej práve odohrávajú. Zvuky vyludzoval chlapík, ktorý sa, zvíjajúc v bolestiach, držal za nohu. Kovový kruh so štyrmi ostňami, do ktorého šliapol, nebolo možné odstrániť. Aspoň jeden z hrotov musel zasiahnuť citlivý nerv, lebo chlapík nie a nie prestať zavíjať. Nad ním stál mohutný bradatý chlap, ktorý si napriek tomu, že sám práve prišiel o oko, zachoval pokoj. Prebehlo okolo nich niekoľko ozbrojencov smerom, ktorý im ukázal hromotĺk. Poslední dvaja zastali.
„Mal vám, nič netušiac, vbehnúť rovno do rany,“ čudoval sa jeden z nich, kým jeho spoločník lapal po dychu, „ako je možné, že unikol a ešte stihol použiť takúto pascu?“
„Však je ho cítiť z ešte väčšej diaľky ako teba.“ poznamenal druhý, ktorý už stihol popadnúť dych, na účet zvíjajúceho sa chlapíka.
„Ustúpte!“ ozval sa za nimi hlas, ktorému sa neodvážili odporovať. Muž v čiernom podišiel bližšie, siahol na rukoväť meča a ráznym švihom razom zjednal ticho.
„Ten shinobi unikal smerom k prístavu, šéfe, ak ho chlapci nedohonia, kým sa tam dostane...“
„To nevadí!“ prerušil ho muž v čiernom a zasunul meč do pošvy. Vytiahol fľašku saké a obrátil sa s ňou k dvojici, čo zaostala.
„Ten krik bolo počuť ďaleko. Čo nevidieť by sa mali objaviť na severnej ceste stráže. Utekajte im oproti a zahrajte klbčiacich sa opilcov. Nezabudnite pri tom vydávať podobné zvuky. Zajtra za vás niekto zloží kauciu.“
Bez reptania vykonali rozkaz a muž v čiernom sa otočil k bradatému hromotĺkovi, ktorý si už stihol previazať zranenie akousi podozrivo vyzerajúcou handrou.
„Keď sa ostatní vrátia, zoberiete všetky tri mŕtvoly a pripravíte všetko potrebné na odstránenie štyroch tiel.“
„Štyroch?“ uniklo bradáčovi, no pohotovo sklonil hlavu, na znak, že nečaká odpoveď. Nechcel sa stať piatym.
„Bude to čistá práca, tak ako to mám rád!“ povedal si spokojne muž v čiernom, keď začul zo severu výkriky. Nie tak ako posledne. Tentoraz žiadne zásahy nadriadených, žiadne teatrálne zanechávanie stôp, z ktorý plynú problémy a nutnosť odstrániť ďalších ľudí. Shinobi je možno aj lepšie, že unikol. Jeho klient je mŕtvy, takže v misii pokračovať nemusí a zajtra pôjde do Konohy niekto, kto zadá misiu na zničenie záznamov a uchovanie mlčanlivosti. Nie je nutné dostať sa do konfliktu s ninjami, keď financie nehrajú rolu. Stačí vedieť využiť systém.
-
-
7. nagacuki 12. roku vlády 9. daimyoa ohňa
Myoga Kani
zástupca kapitána stráže
Veliteľstvo Prímorskej prefektúry
*
Vážený Myoga Kani!
Pri zostavovaní mimoriadnej štatistiky násilných trestných činov v Ohňovej zemi bolo zistené, že kartotéka so spisom VPP – 3 986 je prázdna. Podľa evidencie malo ísť o prípad lúpežnej vraždy a potenciálneho únosu, ktorý ste riešili Vy. Požiadal by som Vás preto o zaslanie kópie spisu v čo najkratšom čase.
*
S pozdravom
Hataraku Tano
vedúci vyšetrovateľ
Centrálny policajný úrad daimyoa