Hokageho muž - XXVI.

„Minato. Niekto sa vlámal do tajnej miestnosti a ukradol tie zvitky," hovoril Jiraiya.
„Upokojte sa, Jiraiya-sensei."
„Ako sa mám upokojiť?"
„To nevadí. Len Hokagovia poznajú skutočnú pravdu."
„A tá je aká?"
„Tie zvitky sú zakódované. keď ich rozlúštiť, tak zistiť, ako sa máš orientovať na tej mape a nájsť hrob Rikudua Sennina. Jedno miesto na mape je označené ako skrytá dedina, avšak je to hrob. A to je v tých zvitkoch. Dozvieš sa, ktorá to je dedina, ako sa tam dostaneš a podobne."
„Prečo si to nepovedal?"
„Nikto to nemal vedieť. Teraz choď a postaraj sa, aby tú mapu už nikto nevidel."
„Ale..."
„Dones ju k nám. Aj s tým kameňom."
„Ako povieš."

„Dobre. Žarty bokom," povedal Kakashi.
„Ako sa teda dostaneme do Kamennej?" pýtal sa Sasuke.
„Nad tým si nemusíme lámať hlavu," povedal Naruto a ukázal na oblohu.
Na nej bola obrovská zelená guľa a z nej padali meteority. Po chvíli prestali. Videli niekoľko útokov, ako tam smerujú, ale guľa sa len zväčšovala. Padla na zem. Rozšírila sa po okraj dediny a vybuchla.
„Práve ste videli, ako bola zničená Oblačná?"
„Čože?"
„Takže, to sú oni?"
„Áno."
„Ale prečo útočia na Kamennú?"
„Neviem."

Postavy v bielom plášti sa prechádzali po dedine. To už nebola dedina, ale trosky.
„Aké úbohé," povedal ich vodca.
„Je to nuda."
Do cesty sa im postavil Tsuchikage.
„Teraz zaplatíte."
„Ale nehovor dedo."
„Jinton: Genkai Hakuri no Jutsu."
Muži tomu nevenovali pozornosť. Spojili meče a poslali na to spoločný útok. Všetky elementárne útoky sa spojili a vytvorili zelenú guľu na konci ich mečov a poslali ju na Tsuchikageho. Zrušili jeho útok a sám ich útok pokračoval.
„Tak toto bude môj koniec."
Zrazu však útok zmizol.
„Čože?" divila sa všetci.
„Čo sa to deje?"
Pred Tsuchikageho prišiel celý Kakashiho tím.
„Čo tu vy robíte?" pýtal sa naštvane Tsuchikage.
„Špehujeme vás dedo," povedal Naruto.
„Nehovor mi dedo, ty malý smrad."
„Nechajte to na nás a vy si choďte odpočinúť, dedko. Potom sa porozprávame."
„Ale..."
Kurotsuchi a Akatsuchi ho zobrali preč.
„Čo to robíte?"
„Nemáme silu na to, aby sme bojovali. Navyše sa na neho pozrite, je sebavedomý. Vie čo robí."
„Ale..."
„Nechaj to tak, dedo."
Tsuchikage založil ruky a nechal sa vliecť.

Naruto proti nim vystúpil.
„Choďte preč!"
„Nejaký si odvážny."
„A nemal by som?"
„Nevieš kto sme?"
„Viem."
„Tak by si sa mal triasť strachom."
„Nepoznám strach."
„Tak ho spoznáš."
„Nemyslím, dedkovia."
„Čo si to povedal?"
„Dedkovia."
„Ja ťa zabijem," rozbehol sa na neho muž s bleskovým mečom, ale ostatní ho zastavili.
„Ak dovolíte, začnem."
Naruto však nečakal na odpoveď a začal.
„Yuton: Fubuki."
Začalo prudko snežiť. Teplota klesla pod bod mrazu. Za pár sekúnd napadli dva metre snehu.
Všetci piati spojili meče a znova vytvorili zelenú guľu a poslali ju na Naruta. Ten ju však premiestnil pomocou Hiraishinu a to priamo na nich. Všetci piati vyskočili.
„Yuton: Rasen Yukai."
Snežné rasengany vo veľkosti tenisových loptičiek ich nezasiahli. Jeden z nich použil bleskový meč a zničil ich bleskami.
„Yuton: Zen Kouragon."
Narutov snežný drak sa na nich rútil. Zasiahol prvého, druhého, tretieho, ale štvrtého už nie. Ten ho roztopil katonom.
„Yuton: Yuryuudan."
Tentoraz drak vystrelil pár snežných gúľ. Stopercentný zásah.
„Sasuke! Teraz!"
„Amaterasu."
Všetkých zachvátil plameň Amaterasu. Do minúty všetci zhoreli.
„Čakala som od nich viac," povedala Sakura, „Na to, že zničili celú Oblačnú a Kamennú, boli slabí."
„Nemyslím si," povedal Kakashi, ktorý všetko sledoval sharinganom.
„Ako to myslíte?"
„Naruto?"
Naruto sa na nich otočil.
„Yuton: Fubuki, nie je len obyčajnou snežnou búrkou. Keď teplota klesne pod nulu, tak im začnú zamŕzať telesné tekutiny a chakry im pomalšie prúdi v tele. Pomalšie sa pohybujú a ich techniky sú slabšie. V pár sekundách ich tak oslabím o dvesto percent."
„Ale takto by si dokázal ovládnuť svet."
„Nie. Toto platí len na nich. Neviem to vysvetliť, ale je to tak."
„Aha. Ale aj tak to bolo moc rýchle."
Všetci sa otočili na Tsuchikageho. Čakali ako zareaguje.