Spoluautorská FF- 12. kapitola

toto ešte nie je k príbehu. len na začiatok myšlienky sú to, čo je šikmé, len aby sme si rozumeli no a (myslím že väčšina českých kolegov to vie, ale aj tak) rezeň = řízek

Koľko? Preboha, koľko? Nudím sa! A som hladná!
V tom sa dvere otvorili. Nie tak celkom, pretože sa zasekli, ale človek, čo tam stál ich otvoriť chcel.
,,Lilin?" ozval sa chlapčenský hlas.
Ak sa priblíži, uškrtím ho, zabijem, pridusím, upečiem na obed- čo to má? Jej pozornosť upútal obedár. A vyzeral byť plný...
,,Čo to je? Aj ste si spomenuli, že tu máte hladujúceho väzňa?"
,,Toto?" ukázal Kenta nechápavo na plastovú krabičku, ,,Nie, to je pre mňa." zatváril sa maškrtne a otvoril ho. To čo bolo vnútri by však Lilin nedala do úst ani omylom.
,,Sardinky?"
,,Niečo proti?"
,,Nie. Kdeže. Ale kde je moje jedlo?" zaujímala sa hladujúca.
,,Aha. Na." vybral z vačku trochu dokrčené vrecko. Bolo menšie, ako Lilin predpokladala.
,,To je čo?"
,,Tvoj obed."
Do tohto že sa zmestí... čo to vlastne je? Kenta zachytil jej nechápavý pohľad, takže múdro povedal :
,,To je rezeň. Mäso. Myslím, že ti to bude chutiť."
,,Odkiaľ to máš? Ešte som to nevidela."
,,Nepýtaj sa a jedz. Dostaneš jesť až večer."
Škrobi. Ani jesť mi nedajú... To chcú šetriť?

Niekde inde, približne v rovnakom čase

,,To je ona.“ povedala dáma s mačacími očami, ,,Kasumi.“
,,Mám ju chytiť?“ spýtal sa jej spoločník.
,,Nie. Zatiaľ počkáme. Chcem vedieť kam sa tak ponáhľa.“

Kasumi bežala ako o život. Bež. Bež. BEŽ!!!
Pripadala si akčne. Takmer ako vo filmoch alebo v knihách. Ale vo filmoch to boli dabléri a v knihách len riadky. Tu bola skutočná Kasumi ktorá behala čo možno najnenápadnejšími uličkami. Len nech si ju nikto nevšimne. Zastala pri smetiaku. To je ale smrad. Nie, čo je tamto, mačka? Podišla bližšie a uvidela čierno-fialovú mačku so zvláštnymi očami. išla blžšie, aby ju pohladkala, ale v tom si uvedomila, kde je a čo robí. Aha, snaží sa utiecť. Bež.

,,Ts! Premrhaná šanca. Musím sa k nej dostať inak.“ zašomrala si už nie tak celkom mačka- Sachiko. O pár sekúnd už z nej bol zase človek.

Pokus druhý.
Kasumi sa zamotávala a stále častejšie si všímala že tade už prešla. Stratila sa. Keby tak mohla vyliezť aspoň na strom a poobzerať sa. Ale to je príliš riskantné. Zrazu sa pred ňou zjavila žena.Čierno- fialové vlasy, dlhé mihalnice, priliehavé oblečenie a vysoké podpätky. A veľmi podobné oči ako tá mačka pri tom odpadkovom koši. Ale to je iba náhoda.
,,Kam sa tak ponáhľaš, dievčina?" spýtala sa Sachiko.
,,Musím... musím ísť pomôcť sestre...lebo... ona..."
,,Viem, že Lillin uniesli. Zatĺkať to nemusíš."
,,Odkiaľ..."
,,To je na dlho. Ak chceš môžem ti pomôcť dostať sa za ňou. Viem, kde je."
Kasumi odľahlo, že Lillin je v poriadku, aj že niekto vie, kde je. Ale môže jej veriť? Skúšala sa podľa výrazu alebo pohybov určiť, či neklame, ale nevyzeralo to tak.
,,A čo za to?" spýtala sa opatrne.
,,Tvoja pomoc."
,,S čím?"
,,Poznáš niekoho, kto sa volá Orochimaru, že? Chcem ho zabiť. A ty mi pomôžeš." povedala svoj návrh Sachiko.
Kasumi premýšľala. Nájde Lillin, a tým, že tá žena zabije toho hada, pomôže aj Konohe. Potom by ju snáď nechali tak.
,,Platí. Len by som rada vedela, ako sa voláte, pani."
,,Sachiko. A nevykaj mi. Cítim sa stará." nahodila zúbožený výraz.
Chúďa Kasumi. Keby vedela, že Orochimaru je len vymyslená zámiwénka...