Spoluautorská FF - 11.kapitola

Dvere sa pootvorili a temnotu izby preťal tenký lúč svetla z chodby.
„Konečne zaspala! Aspoň nebude problém ju ustrážiť,“ pošepkal Kakashi členovi Anbu, ktorý ho prišiel vystriedať na hliadke pri Kasuminej izbe.
„Za žiadnu cenu jej nedovoľte utiecť, potrebujeme...“
„Nebojte sa Hokage-sama nám všetko vysvetlila. Strážime jej dvere a hliadku máme aj pred nemocnicou a dáva pozor na jej okno. Nemá ani najmenšiu šancu utiecť!“ šepkal Anbu pri tom ako potichu zatváral dvere.
Kasumi sa pri ich slovách usmiala. Bola otočená chrbtom k dverám a rozhodne nemala v pláne dnes spať. Plán jej vychádzal. Našťastie ju strážili len dvaja členovia Anbu a keď teraz Kakashi odišiel mohla ho začať naplno realizovať.
Opatrne vyšla z postele. Z nočného stolíka pri posteli vybrala kôpku obväzov a šnúrok, ktoré sa jej podarili nazbierať za celý deň. Pod neustálym dozorom to ale nebola žiadna sranda.
Vzala z postele prikrývku a prehla ju na polovicu, ktorú stočila do rolky a zviazala ju šnúrkou. Na jeden z koncov priviazala uteráky stočené do klbka, ktoré priniesla z kúpeľne. Vankúš previazala obväzmi pred prikrývku. Z postele strhla plachtu a roztrhla ju napoli. Jeden koniec previazla medzi uteráky a prikrývku. Poobzerala si svoje dielo, trochu ho dotvarovala až z toho všetkého vznikla viac-menej postava v plášti, ktorá niečo veľké držala. Nebolo to nič moc ale na oklamanie v tme to stačilo. V to aspoň dúfala.
A to mi na výtvarke stále vraveli, že niesom kreatívna! zašomrala si popod nos.
Čo najtihšie otvorila okno.
Zo všetkými vecami preliezla opäť na známy parapet. Teraz keď tu stála sama, uvedomila si ako sa jej strachom trasú ruky. Keď sa pozrela dole zatočila sa jej hlava a pritisla sa blízko k múru. Snažila sa to rozdýchať a začala si v mysli vravieť, že musí zachránit Lilin. Triaška z rúk jej pomaly odchádzala. Opakovala si že to dokáže a pomali cítila ako v nej začína pulzovať adrenalín. Pustila sa do hlavnej časti plánu.
Zatvorila za sebou okno, pevne chytila druhú polovicu plachtu a s úsmevom zašepkala: „Pokus číslo dva.“
Plachtu podržala pred sebou nechala ju chvíľlku vo vetre a prudko ňou šklbla k sebe. Rýchlo si ju obmotala okolo lakťa a s čo najväčšou silou tresla do okna. To sa s rachotom zosypalo na podlahu nemocničnej izby. Nahla sa k diere a z plných pľúc do nej zvrieskla. Hneď si ale ústa prikryla rukou. Počula ako Anbu sediaci na chodbe vstáva zo stoličky. Schmatla svoju bábku a prehodila ju na strechu budovy oproti nemocnici, ktorá bola vzdialená asi päť metrov.
Počula ako sa vnútri izby otvárajú dvere. Podišla k pravému okraju parapetu a s hlbokým nadýchom preskočil pod okno vedľajšej izby. Odtiaľ preskočila na parapet ďalšej izby a tu sa schúlila do klbka a pritlačila sa o stenu.
Sledovala ako sa zmätený Anbu rozhliada z okna naokolo. Niečo zakričí svojmu partnerovi stojacemu pred nemocnicou a zoskočí k nemu. Videla ako ten druhý ukazuje smerom na strechu kam prehodila svoju bábku. Obidvaja sa tam rozbehli, skontrolovať situáciu.
Kasumi sa postavila a s neskrývaním nadšením si prehopkala späť do svojej izby. Pokojne si vyšla dverami a z nemocnice odkráčala hlavným vchodom. Plán vyšiel dokonale, ale teraz to nesmie pokaziť tak ako minule. Teraz už Lilin zachráni. Cítila to. Rozbehla sa po prázdnej nočnej uličke Konohy.

„Ako to že utiekla!“ zakričala Tsunade a práskla päsťou do stola.
Jeden z dvojice vystrašených Anbu stojacej pred jej stolom sa opatrne ujal slova.
„Oklamala nás. Naplánovala to tak, aby sme si mysleli že ju uniesli a nanešťastie jej to vyšlo.“
„Čo sa tam presne stalo?“ povedala už Tsunade trochu pokojnejšie.
„Stál som pod jej oknom. Nič sa nedialo. Zrazu som ale počul ako vietor naráža do nejakej látky. Keď som sa pozrel smerom k jej oknu videl som ako niekto preskočil z vedľajšej steny pod jej okno. Teda to som si myslel v tej chvíli.“ Opisoval vystrašený Anbu.
„Počuli sme ako sa rozbilo sklo v jej izbe a hneď na to výkrik. Rýchle som z chodby vošiel do jej izby ale už tam nebola. Mala otvrené okno a keď som k nemu prišiel už tam nebolo po nej ani stopy. Sklo bolo spadnute dnu takže to vyzeralo presne ako únos.“ Rozprával druhý Anbu snažiac sa spomenúť na detaily.
„Zoskočil som dole a tu som sa od kolegu dozvedel že videl postavu ako skáče spod jej okna na strechu a že videl že niečo držala v rukách. Dohodli sme sa že ho budeme prenasledovať ale keď sme prišli na strechu našli sme tam toto.“ Povedal ukazujúc Kasumin výtvor a pri pohľade na Tsunade podvedome ustupoval.
„Zhromaždite tím stopárov nesmieme ju nechať sa tu potulovať s tím čo vie. Mohlo by to mať vážne dôsledky.“
Anbu vyšli z kancelárie Hokage a ponáhľali sa splniť rozkazy.
Tsunade si unavene sadla do kresla a podoprela si hlavu rukou.
„Vedela som že to dievča bude robiť pekné problémi.“