Kill Uchiha

tádá tattatá - tádá tattatá - tatta tatta tattatá - tararara tadadá - tararara tararara tararara dá
Navzdory pospevovaniu prešla prijímacou sálou nemocnice prakticky nepozorovane. O tomto čase, kedy už návštevy odchádzali a čo nevidieť si personál mal začať meniť služby, bol dosť veľký frmol. Než by sa kto nazdal, zmizla v šatni sestier.
tádá tattatá - tádá tattatá - tatta tatta tattatá - tada tararara rarara rarara rarara dá - tada tada dada dadada dá
Bez toho, aby si zložila biele rukavičky, zo seba svižne zhodila civilné šaty, natiahla si biele pančušky, odela sesterský plášť, nasadila čepček a znova vkĺzla do svojich bielych topánok. Už len tácka s injekčnou striekačkou a je tip top. A na dôvažok má dobrý čas. Perfektné!
tádá tattatá - tádá tattatá - tádá tattatá tattatá - tádá tattatá - tádá tattatá - tádá tattatá tattatá - tádá - tádá - dááá
„Som už v nebi, že vidím anjela?“ zazubil sa koketne postarší pacient s barlami, keď prechádzala okolo. Hoci zazubiť sa nebol v jeho prípade najvhodnejší výraz.
„Majú snáď anjeli toto?“ ukázala s vľúdnym úsmevom na pásku, prekrývajúcu miesto jej niekdajšieho pravého oka, na ktorej bol červený znak „ishi“, produkt jej perfekcionizmu.
„Ale iste majú toto,“ nahol sa smerom k jej dekoltu, ktorý sa však razom dostal z jeho dosahu.
„Žiadne vylomeniny! Vráťte sa na izbu a počkajte na vizitu,“ pokarhala ho a prísnym pohľadom sledovala, ako plní jej nariadenie, než sa znova vydala za svojim cieľom.
tádá tattatá - tádá tattatá - tatta tatta tattatá - tararara tadadá - tararara tararara tararara dá
Napadlo jej, že práca sestričky jej ide zatiaľ perfektne, no to nie je jej povolanie. Keď už nemôže pracovať u polície so zdôvodnením, že jednooký Uchiha a k tomu žena, by v rámci zboru nebudil dostatočný rešpekt, musí sa uspokojiť so svojou aktuálnou prácou. A hlavne ju urobiť perfektne, pokiaľ chce získať aj ďalšiu. Nakoniec, práve na toto je vycvičená.
tádá tattatá - tádá tattatá - tatta tatta tattatá - tararara tararara tararara rá - tádá tattatá - tádá tattatá - tatta tatta tattatá - tádá - tádá - dáá
„Poslali teba?” opýtal sa jej strážnik pri dverách so zmesou otrávenosti a sklamania, bez toho, že by na ňu pozrel. Neodpovedala, iba vošla do tmavej miestnosti cez dvere, ktoré jej otvoril.
„Hlavne to nenaťahuj. Za asi tri hodiny budú vrcholiť svadobné oslavy, chcem mať dovtedy odbavený cirkus, čo tu vypukne a byť pri tom,” pošepol a zatvoril za ňou dvere.
Stíchla, lebo sa jej pokračovať v pospevovaní nezdalo vhodné a profesionálne.
Jej cieľom je Masumi Uchiha a práve leží pred ňou na nemocničnom lôžku. Áno, je to členka jej vlastného klanu a áno, dokonca ju aj osobne celkom dobre pozná. Teda presnejšie, poznala. Čo ona vie, či sa Masumi nezmenila odvtedy, čo bola zasnúbená s Fugakom a čo sa udialo vo vedúcej rodine, že tu teraz leží v kóme v pokročilej fáze tehotenstva, kým Fugaku sa práve dnes žení s Mikoto. Je aj lepšie nevedieť to a Masumi si to tiež čo nevidieť zoberie zo sebou do hrobu. Zvedavosť je neprofesionálna.
Podišla k posteli, natiahla do striekačky vzduch a uchopila hadičku infúzie. Pohľad jej skĺzol nadol a prekvapilo ju, že ruka, do ktorej kvapkala infúzia, nie je na prikrývke, ako by sa dalo čakať, ale pod ňou. Nuž ale to nie je jej problém. Zrazu ju pochytil pocit, ako keby ju niekto sledoval. Nezmysel! Šibla očkom po monitore, ktorý ukazoval slabé, no pravidelné životné funkcie, bez odchyliek. Niekde ako keby počula, že niektorí ľudia aj v kóme vnímajú svoje okolie.
„Do pekla s tebou, Masumi,” precedila cez zuby, „nie, že mi to tu začneš brať osobne. Niekto to urobiť musí a ja proste prácu potrebujem. Vlastne by si mala byť vďačná, že to skončí takto. V našej branži je takýto koniec priam luxus.”
Zabodla ihlu do hadičky a začala do nej tlačiť obsah striekačky. Bez náhlenia, perfektne a profesionálne. Vtom zacítila na stehne bodnutie, prekvapene sa strhla a vtlačila do hadičky celý zvyšok obsahu striekačky. Jednou z posledných vecí, ktoré si uvedomila, bolo, že spravila chybu.
„Ani ty to neber osobne.”

Pätnásť minút! Toľko je už vo vnútri a pritom jej zdôraznil, aby sa ponáhľala. Jasné, perfekcionistka, ale čo je to zabiť niekoho, kto je v kóme? Mali poslať niekoho iného alebo to nechať naňho. Ale nie, ani náhodou nemalo dôjsť k situácii, že by niekto nevidel pred dverami stáž, alebo že by sa toho dôsledne chopili ANBU a odhalili v jeho mysli zradnú spomienku. V porovnaní s bojiskami na hraniciach je teda svet tu, v Konohe, poriadne komplikovaný. Toľko vynaloženej energie na utajenie a zároveň to celé načasovať s takou do očí bijúcou symbolikou.
Nasledujúcich päť minúť, čo ubehlo, ho iba utvrdilo v jeho názore, že na ženy sa nedá spoľahnúť. Nevypočítateľné stvory. Nakoniec, aj tá Masumi. Najprv zasnúbená so synom vodcu klanu, Fugakom, a teraz tu leží s obrovským bruchom, kým sa Fugaku žení s inou. A on hádam pre túto blbku o celú oslavu príde. Čo toľko trvá? Robí to naschvál? Z pomsty? Ublížil jej snáď niekedy?
Uistil sa, že je chodba prázdna, pootvoril dvere a šepol: „Ponáhľaj sa!“ A rýchlo ich zatvoril. Nič!
Alebo princezná Tsunade. Celý čas sa dívala na lekára, ktorého k Masumi pridelil klan Uchiha, ako keby ho chcela skopať do kocky a dnes ho pozvala von na pohárik. Že vraj na počesť svadby Fugaka, čo samozrejme nebolo vhodné odmietnuť. Možno sa tým pádom oneskorí aj vizita, ak nejaká bude. Nič dnes nejde ako má a za všetkým sú ženy.
Nakoniec sa rozhodol, že pokiaľ by skutočne odpadla dnešná vizita, bude musieť aj tak ohnúť svoje rozkazy a pod nejakou zámienkou odhaliť smrť stráženej pacientky sám.
„Idem dnu!“ pootvoril dvere a vkročil do tmavej miestnosti. Až na pacientku, ležiacu v posteli, bola prázdna. Na monitore životných funkcií boli iba dve rovné línie. Takže tá potvora už skončila a jeho nechala čakať. Ako ale zmizla z miestnosti? Jeho hnev sa ešte znásobil, keď zbadal, že mŕtvej pod hlavou chýba vankúš a obsah infúzie kvapká rovno na zem. Vystreliť si z neho je jedna vec, ale toto už je sabotáž. Vykročil vpred, či nie sú chýbajúce predmety na zemi za posteľou a hadičku objavil skôr než by sa nazdal. Omotala sa mu totiž okolo krku a ako k nemu zodvihol pravú ruku, tak aj okolo nej, tak, že mal voľnú už iba ľavú ruku. Čo to je? Zakomponovalo sa do plánu napadnutie strážnika? Ale tá potvora ho dusí ako naozaj. Potrebuje to trocha uvoľniť. Trocha …
Celou silou sebou trhol dopredu a zvalil sa spolu s útočníčkou na posteľ. Stisk vôbec nepovolil. Zato však zistil kde je vankúš. Pod prikrývkou na bruchu mŕtvej. A z tohto uhla zbadal aj pásku na jej pravom oku. Toto vôbec nie je súčasťou plánu!
Znova napol sily a trhol sebou smerom dozadu, kým neprirazil útočníčku k stene. Počul ako jej náraz vyrazil dych, no stisk nepovolila. A čo je horšie, energia nárazu zasiahla aj jeho a podlomili sa mu kolená. Nesmie tu prehrať, nesmie. Ako vôbec môže mať toľko sily, keď ležala celé mesiace na lôžku a ešte je v pokročilej fáze tehotenstva? Uchihovsky lekár by si predsa podľa výsledkov všimol, keby sa medzitým prebrala a rehabilitovala. Mal predsa jej výsledky. Výsledky. Lekár. Tsunade! Lož! Tie dve mrchy celé mesiace vodili za nos klan Uchiha!
Už iba kúsok. Iba kúsok. Takto na kolenách je puzdro na kunaie bližšie k jeho voľnej ruke. Končekmi prstov ho už...
Vnoriac mu svoje koleno do chrbta, začala ťahať hadičku viac a viac dozadu. Došlo jej prečo prestal trieskať voľnou rukou a takto zväčšila o pár centimetrov vzdialenosť k puzdru.
„Ne … ne … neunik … neš … nám! Ty kur...“ zozbieral posledné sily.
„Ale áno, uniknem. Na to sa môžeš spoľahnúť,“ precedila cez zuby a nepovolila, kým nebol koniec.

Snažiac sa zanechať čo najmenej krvavých stôp, vkĺzla do Tsunadinej pracovne, o ktorej vedela, že bude otvorená. Na jej dnešný útek tu bol pripravený balíček s potravinovými a energetickým guľkami, ako aj pár inými vecami, čo by mohla potrebovať. Vrátane balička prvej pomoci, ktorý bola nútená otvoriť už teraz, lebo sa jej počas boja natrhla zacelená rana na bruchu. Prichystať ihlu a niť jej trvalo omnoho dlhšie, než by si myslela, lebo sa jej nekontrolovane chveli ruky po námahe, ktorú musela práve vynaložiť. Je to všetko ťažšie, omnoho ťažšie, ako by si predstavovala. Zranenie, s ktorým sa dostala do nemocnice i tehotenstvo si vybrali na jej kondícii veľkú daň. Na výsledok svojho šitia nemohla byť príliš hrdá, ale ho nakoniec ani neplánuje komukoľvek ukazovať. Zakrvavený nemocničný odev nasúkala do koša a obliekla si Tsunadine šaty, čo ležali prehodené cez stoličku. Z nejakého dôvodu počítala s tým, že jej budú voľné v hrudi, no vysvitlo, že jej iba tak tak prekryjú brucho. Až na toľko jej narástlo. Je s ním strašne nápadná. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a keď už mala pocit, že má triašku rúk ako tak pod kontrolou, zložila ruky do pečate pre Henge. Podoba uchihovského doktora bude pre odchod z nemocnice ideálna.
Pred dverami nemocničnej izby radšej nechala klon, než by priviazala na stoličku mŕtvolu strážcu. Necítila sa v stave mocovať sa s jeho telom. Niekoľko nezaujatých kývnutím na pozdrav pri prechode chodbami a prijímacou sálou a ocitla sa na čerstvom vzduchu. Teraz rýchlo zmiznúť každému z očí. Stratiť sa v bočných uličkách a ak pôjde všetko podľa plánu, bude mať vyhraté.
Nezašla však príliš ďaleko, keď zrazu zastala a v očiach sa jej rozžiaril Sharingan. Ten pocit!
„Takže poslali aj teba?“
„Vlastne nie, iba som nemal chuť oslavovať a ani spať,“ ozvalo sa niekde za ňou. Trocha ju prekvapilo, že sa ozval. Keď na ňu a členov jej týmu zaútočil vtedy, keď bola zranená, nepreriekol ani slova. Teraz by ho hádam mohla vyprovokovať k nejakému chybnému kroku.
„Žerie ťa, že som ťa vtedy porazila, však? Že si zlyhal.“ Útok však neprichádzal.
„Teraz už vlastne nie. Som spokojný,“ ozvalo sa z inej strany. Presúva sa a čaká na jej reakciu.
„Ako si ma odhalil?“ zmenila stratégiu. Ak ho prinúti hovoriť dosť dlho, možno nájde v jeho pohyboch nejakú schému.
„Môžeš na seba zobrať akúkoľvek podobu, no tvoja chôdza bude zodpovedať tvojmu stavu.“
„Povedala by som, že si chytrý, no to, že si tu sám svedčí skôr o opaku.“
„Dlho sám nebudem. Poslal som už správu o tvojom úteku.“
Dopekla, zahnal ju do kúta. Teraz už bude musieť niečo podniknúť bez ohľadu na to, či je to pravda.
„A tvoju prácu bude musieť opäť urobiť niekto iný,“ podnikla posledný pokus. Bez reakcie.
„Celý čas iba kecáš, nie si si istý, či by si ma porazil,“ uzatvorila a vydala sa pokojným krokom vpred. Musí sa dostať odtiaľto čo najďalej a podľa možnosti ho dostať pod tlak. Kde je teraz?
„Je tam niekto?“ ozvalo sa z konca uličky. Oproti nej sa tackal trocha zmetený chlapík s prázdnou fľaškou v ruke. Už iba ten tu chýbal. Hoci …
„Iba jeden smädný pocestný, ktorý si nemá s kým pripiť,“ odvetila a pritom napäto sledovala okolie. Ako zareaguje jej súper?
„Žiadne obavy, už nie si sám bratku,“ pristúpil chlapík bližšie. „A čo tá persóna za tebou?“
Rýchlo sa obrátila, sklonila pred útokom, pričom jej bruchom prešla ostrá bolesť, no nedbajúc na to sekla kunaiom chlapíkovi s fľaškou po nohe. Ten však pohotovo odskočil a zrušil Henge.
„Chápem, nebol zo mňa cítiť alkohol,“ usmial sa a odhodil prázdnu fľašu. „Ale už nepotrebujem maškarádu, vidím, že si príliš pomalá na to, aby si mala najmenšiu šancu.“ A vyrazil vpred.
Snažila sa odrážať jeho útoky rukami, lebo nohou prakticky nedokázala vykopnúť a veľmi rýchlo zistila, nakoľko má nad ňou prevahu. Napokon už kop smerujúci na jej brucho nedokázala odvrátiť inak, než pokrčením kolien a naplno to schytala do hrude, až jej vyrazilo dych a prasklo niekoľko rebier. Odletela dozadu a pristála v hromade odpadu, ktorá stlmila náraz a jej časti sa rozleteli navôkol. Jedna prázdna plechovka zmizla v blízkom otvore po vyrazenom okienku.
„Presne tam patríš, hlupaňa,“ neodpustil si a pokračoval, „chrániš to decko životom, hoci keď umrieš ty, umrie tiež. Naproti tomu by si možno mohla uniknúť, keby si ho obetovala.“
„Ale vieš čo? Neunikla by si ani tak,“ dodal a kým sa pokúšala dostať z odpadu, zložil pečate na katon.
„Mala som byť rýchlejšia. Omnoho rýchlejšia,“ pomyslela si Masumi, keď ju zasiahli plamene.