Hokage no Uchiha (I.) 009: Stratený v temnote

Po dlhšom čase som späť. Ospravedlňujem sa vám za zdržanie, užite si nasledovný diel

1

Temný šepot sa nesie prázdnotou naprieč pustou šedou planinou. Víta medzi seba nového brata, ktorý vstúpil do temnoty tak ako kedysi oni.
Naruto leží na pustej zemi, pričom po okolí nie je nič. Po oblohe sa vznášajú a prúdia víri spomienok zo života, ktorý stratil. Nie je však zmätený ani stratený, práve naopak, pokojný a vyrovnaný. Prechádza očami spomienky na prvé rande s Hinatou, na narodenie detí, na Hinatinu smrť, na svoju smrť. Pociťuje akúsi prázdnotu.
Posadil sa a sleduje ďalšiu sériu spomienok plávajúc po oblohe.
Pozerá sa na šťastné a usmievavé tváre svojich detí bez toho, aby to v ňom zanechalo emocionálnu odozvu. Je ako prázdna schránka.
„Zvláštne, však?“ ozve sa hlas z temnoty, ale pôvod nedokáže nikde nájsť. „Musí to byť zvláštne vidieť toto všetko.“ pokračoval hlas jedným tónom.
„Kde som to?“ opýtal sa bez väčšieho záujmu.
„Medzi životom a smrťou. Toto je posledná cesta.“ dodal neznámy.
Keď sa Naruto porozhliadol okolo, nikoho nevidel. Nikde nič nebolo. Sedí tu sám a počúva hlasy.
„Zbláznil som sa?“ pomyslel si zmätene, ale myšlienky boli rovnako hlasné ako slová.
„Nezbláznil si sa... si len, inde. Na mieste, kde by si nemal byť.“
„Tak mi pomôž dostať sa odtiaľto.“
Ozve sa tichý nárek ženských hlasov.
„Kiež by to bolo také jednoduché. Ale nie je to možné.“ dokončil hlas.
„Prečo by nemalo byť?“ opýtal sa Naruto a vie, že by mal cítiť hnev, ale netuší význam toho slova. Sleduje výjavy na oblohe z čias, kedy bol nahnevaný, ale sám sa nahnevať nedokáže, už viac nie.
„Si prázdna schránka, Uzumaki Naruto. Tvoja duša opustila fyzické telo.“
Náhle sa Naruta dotklo šesť kostených rúk a pevne ho zovreli na mieste.
„Prišiel čas, aby si sa pridal k padlým tohto nešťastného sveta.“
„Nie. To odmietam. Musí byť spôsob, ako... neviem proste niečo.“
Všetky hlasy stíchli a ustáli aj spomienky.
Stojí sám na zemi a díva sa, ako miznú priezračné ruky, ktoré ho ešte pred malou chvíľou držali.
Následne na to sa k nemu z oblohy spustil čierny mrak, ktorý sa zhmotňoval do ľudskej podoby.
V okamihu, ako ho Naruto zbadal, spomenul si. Nebol to človek, ale démon.
Temná bytosť, tá istá, ktorá ho napadla v lese a priviedla do tohto stavu.
Spomenul si na to, ako by ho mal napadnúť a rozmetať na kusy, ale tu nebolo chakry ani energie, ktorá by sa dala využiť.
Démon sa naňho zahladí spod čiernej kapucne a vystrčí k nemu ruku.
„Pridaj sa k nám, Uzumaki Naruto. Pomôž nám zachrániť svet.“
Naruto pokrúti hlavou a so zatajeným dychom sa díva na monštrum, ktoré mu dalo návrh.
„Nerozumiem.“
Démon urobí krok vpred a nakloní napravo hlavu.
„Pridaj sa k nám a všetko ti vysvetlíme.“

2

„Nechápem to. Prečo nič necítim? Prečo nič nerobím?“
Démon mávnutím ruky zastaví celú scenériu okolo nich a začne sa prechádzať.
„Toto nie je tvoj svet, Naruto. Emócie, túžby, sny, ciele, nič z toho sem nepatrí. Si tu len ty a tvoje spomienky.“
„A ty.“ kontruje mu. Naruto. „čo si vlastne zač?“
Démon sa odmlčí a urobí krok vzad. Skloní sa k zemi a naberie si do ruky prach, ktorý trúsi pomedzi prsty.
„Život... je taký krehký. Tak vzácny.“ odpovie démon vyhýbavo. „Keby si len ľudia uvedomovali aké majú šťastie, že môžu žiť.“
Naruto podíde k nemu a chytí ho za zápästie. Démon to prekvapí a skrz masku sa zahľadí krvavými očami na Naruta.
„Kto si?“ zašepká Naruta a vyčkáva na odpoveď, ktorú démon nehodlá zdržiavať.
„Už od počiatku vekov skôr než veľký Sennín vytvoril chakru existovala doba vyspelých ľudí a bytostí, ktoré žili v harmónií s prírodou. Skrz vekov spoznávali jej podstatu aj účel. Chakru sme vnímali ako zlo, ako pud, ktorý nás núti vykonávať zlo za účelom väčšieho blaha. Chakra pôsobí sebeckým a impulzívnym dojmom. Nezáležalo na postavení ani skutkoch, ktoré človek vykonal, pretože v kútiku duše chakra zožierala emócie a v konečnom dôsledku zakaždým viedla k sebeckosti a ku zisku čo najväčšej moci.“
Démon sa odmlčí a rozplynie. Následne sa opätovne zhmotní za Narutom a pokračuje v rozprávaní.
„Obito, Madara a Kaguya vytvorili paradox. Paradox, z ktorého sa príroda nevie spamätať. Avšak skôr než tento paradox nastal, po celý čas sme tu boli my. Strážili sme a pozorovali. Zaznamenávali sme. Madarov plán sme v tichosti podporovali, nezasahovali sme. Náš predpoklad sa však stal chybný v okamihu, ako sa navrátila Kaguya a otvorili dimenzie niekoľkých svetov. Cez svoju božskú silu si neuvedomila, že otvorením dimenzií naraz spôsobí destabilizáciu a nerovnováhu v rámci sveta.“
Démon ukáže prstom pred seba. Naruta sa otočí tým smerom a sleduje, ako pred ním vzniká otvor, akési zrkadlo. Obrazce na zrkadle ukazujú pomalú deštrukciu sveta takého ako ho poznáme.
„Škody ktoré vznikli sú priveľké. Postupne dôjde ku samotnému zničeniu zeme. Aby sa zabránilo ešte väčším škodám a urýchleniu procesu, je nutné vypudiť chakru raz a navždy.“

3

Naruto len pokrúti hlavou.
„Nie, tomu neverím.“ pozrie sa na démona, ktorý nečinne stojí.
„Keď som sa stretol so Sennínom, ukázal mi celú pravdu aj podstatu. Zem sa uzdravuje, ale vy.“ Zovrie obe päste.
„Máš ma za blázna?“ opýta sa Naruto podozrievavo. „myslíš, že to necítim? Ten tlak v mojich žilách? Tvoju snahu si ma podmaniť?“
Démon hlasno preglgne a nakloní nabok hlavu.
„Si veľmi múdry muž, Uzumaki Naruto.“
„Si len v mojej hlave.“ dodá stroho a vyrazí vpred na démona. Rasengan!“
Masívna guľa sa zaborí do démonovho tela a odletí o desiatky metrov vzad. Zúrivo sa pozrie na Naruta a piskľavo zavrčí.
„To vy chcete zničiť tento svet, nie my!“ skríkne Naruto.
„Mýliš sa! My sme prišli, aby sme ho oslobodili.“
„Oslobodili od čoho?“
Démon sa hrdelne zasmeje. „OD VÁS!“ zreve z plných pľúc až sa rozochveje zem pod nohami.
Vyrazí vpred na Naruta s čiernymi katanami v oboch rukách.
„Ste mor, pliaga tohto sveta! Všetkých vás pozabíjame!“
Naruto privrie oči a zastaví čas. Démon ostane stáť na mieste ako prikovaný.
„Tak si ma konečne našiel.“ ozve sa hrubý hlas spokojne.
„Prepáč mi, nevedel som ťa nájsť.“
Kurama sa pobavene zasmeje. „Myslím, že je čas, aby sme sa vrátili. Už sme v spánku príliš dlho.“
„Súhlasím.“
Naruto bleskovo zmizne pred démonovými očami v okamihu, ako sa opäť spustí prúd času a schmatne ho pod krk. Čepeľ katany sa odrazí od zlatistého plášťa, ktorým bol Naruto obklopený.
„Nájdem si vás a zabijem vás.“ Naruto plnou silou zovrie démonov krk, ktorý sa pod tlakom prelomí a na zem dopadne telo, ktoré sa spolu s hlavou rozplynú.
Vydýchne si a pozrie sa na Kuramu po boku.
„Tentoraz to bolo ľahké, pretože bol v tvojej hlave, ale keď sa s nimi stretneme tvárou tvár bude to o inom.“
„Musíme sa pripraviť. Netušíme s kým máme tú česť.“
„Jedno je ale isté, Naruto. Tie bytosti plnia niečiu vôľu. Plnia rozkazy.“
Prikývne. „Otázkou je koho?“

4

Démon s bolestným revom otvorí oči a rozkašle sa. Na zem vypľuje mláku čiernej tekutiny, ktorá sa vyparí.
„Takže?“ ozve sa ženský hlas odkiaľsi z miestnosti.
Démon pokrúti hlavou, na čo sa ženský hlas rozosmeje.
„To nevadí. Máme čo sme chceli.“ odpovie žena spokojne a vyjde z tieňov.
Bola to žena v červenom rúchu s dlhými červenými vlasmi. Bola to tá žena, ktorá zabila Hinatu. Pod rúchom mala koženú červenú vestu kožené nohavice spolu s dvoma katanami za opaskom. Na katanách boli vyryté akési symboly.
Svetlá v miestnosti náhle zhasnú a pred ženu sa objavia dva tiene démonov.
„Priviedli sme ich, pani moja.“
„Výborne. Postarám sa o nich. Vy pokračujte v pláne. Nájdite ostatných Jinchuuriky a presvedčte ich.“
„Pani moja,“ osloví ju démon keď bola na odchode. „A čo ak, čo ak odmietnu tak ako líška?“
Žena vyrazí vpred. „Neodmietnu.“

5

Žena vojde do spodného podlažia, kde sa nachádzajú skromné hosťovské izby.
Zaklope na dvere s číslom 6 a vojde dnu. V miestnosti sedia dvaja muži, ktorí jej venujú zmätené pohľady.
„Kto ste?“ prehovorí bielovlasí, kým druhý sa pohráva s trojčepeľovým kosákom a mrmle si popod nos. O hostiteľku neprejavil nijaký záujem.
„Vítam vás. Cíťte sa tu ako doma Jiraiya-sama a Hidan-san. Musíte sa cítiť zmätene, ale verte mi. Stačí keď si oddýchnete a časom sa všetko vyjasní. Odpočiňte si a zajtra vám všetko vysvetlím. Ak budete čokoľvek potrebovať, moji sluhovia vám to prinesú.“
„Jashin-sama!“ zreve Hidan z plných pľúc a rozosmeje sa, až sa schúli na zem a smeje sa ešte viac, kým si na tele spôsobuje bodné rany.
Žena sa nad tým len pousmeje. „Odpočiňte si, zajtra bude dobre.“
Hidan sa nad jej slovami len zasmeje, kým Jiraiya sa zmätene porozhliada po izbe.
„Ak budete chcieť, večeru podávame o pätnásť minút. Môžete sa k nám pridať.“
„Ďakujem, rád sa pridám.“
Hidan odpovie smiechom.
„Dobre teda, tak o pätnásť minút.“
Žena zavrie hosťovskú izbu a vykročí ku svojim komnatám. Cestou si spokojne pohmkáva a usmieva.

6

Naruto sa zhlboka nadýchne a prevráti stolík s lekárskym vybavením. Rozkašle sa a zovrie roh postele.
Sestrička sa ho snaží upokojiť, ale jej hlas vôbec nepočuje.
„Gaara. Priveďte Gaaru.“ povie Naruto trhane. Pulz aj dýchanie sa mu po chvíli upokoja.
Keď po čase vojde Gaara do miestnosti, Naruto sa pousmeje.
„Naruto, si...“
„Áno.“ preruší ho a mávnutím ruky ukáže, aby sa posadil. „Musím ti niečo povedať. O tom, čo sa mi stalo v lese.“

7

Keď dopíšem posledný dokument vďačne si vydýchnem a pretriem unavené oči. Slnko už dávno zapadlo a ja som sľúbil Sakure, že na večeru budem doma. Našťastie do večery ostávalo ešte zopár minút, čo mi bohato stačilo.
Nemôžem uveriť, že ďalšie skúšky pre Chuuninov a Jouninov začnú už o šesť dní. Nielenže od zajtra k nám budú chodiť ninjovia zo všetkých kútov sveta, pre ktorých som pripravil mimoriadne luxusné ubytovanie kúsok od mora, ale navyše musím pripraviť aj podklady pre feudálneho pána a Radu.
Hoci do stretnutia ešte ostáva niekoľko týždňov, som z toho nervózny.
Nedokážem odhadnúť ich stratégiu ani pohnútky, ktoré ich vedú za tým čo povedali. A práve to ma desí. Tá nevedomosť.
Keď hodiny odbili ďalšiu celú hodinu, strhane som vyrazil z kancelárie a utekal domov.
Sakura ma zaškrtí za ďalšie meškanie zvlášť, keď som to sľúbil.
Pred dverami sa rýchlo vydýcham a vzápätí ich otvorím.
„Tatóóó!“ skríkne na mňa hlások.
„Poď ku mne.“ otvorím náruč a zodvihnem malú Tami.
Sakura sa tvárila namosúrene ale pri pohľade na mňa a Tami sa usmeje.
„Ideš akurát včas.“
„Snažil som sa.“ dodal som pobavene a pobozkal obe na líce.
Po výdatnej večeri sme sa uložili do postele. Tami ležala medzi nami. A občas zo sna vykopla nohou.
Som ten najšťastnejší chlap na svete. Pomyslel som si a s touto myšlienkou som taktiež zaspal.

8

„Mám to.“ ozve sa chladný šeptavý hlas a pokľakne pred ženou v červenom.
„Pozvánka na skúšky v Konohe?“ opýta sa a odhryzne si z červeného jablka. Bolo šťavnaté a sladké.
„Áno, pani moja. Vzal som ju od skupinky ninjov od Trávnatej.“
„Dúfam, že máte radi skúšky.“ prehovorí k démonovi a pozrie sa na pozvánku písanú zlatým perom. „Zbaľte si kufre, čoskoro vyrážame.“

Pokračovanie nabudúce