699 + 1. Časť: Sasuke odchádza z Konohy

„Naruto, tak hovor, kde je?“
„Dal som mu slovo, nemôžem ti to povedať,“ krčil sa za kancelárskym stolom v Hokage pracovni. Vedel, že sa Sakura vie pekne naštvať a je celkom reálne, že by jej hnev rozdýchaval dlho na nemocničnom lôžku.
„Varujem ťa, ak mi to nepovieš, spravím z teba šalát!“ vyhrážala sa. Naruto len nervózne prehltol.
„A je to tu...“ v duchu sa modlil.
Otvorili sa dvere: „Sakura!“ vošiel dnu strieborno-vlasý Kakashi.
„Kakashi-sensei, idete ako na zavolanie,“ modlikal Naruto.
„Naruto, to je v poriadku. Ja to Sakure vysvetlím. Môžeš odísť. Iruka čaká pri Shikamarovi.“
Sakura nečakala na odchod Naruta. „Tak kde je?“
„Dostal misiu.“
„Znova? To ste nemohli poslať niekoho iného? Prosila som vás, Kakashi-sensei.“ Leskli sa jej slzy v očiach.
„Myslel som si, že o tom vieš. Sám Sasuke ma prišiel požiadať, aby som tú misiu zveril jemu.“
„Pravdaže,“ vnútorná Sakura vrieskala od zlosti, „... na ako dlho?“
„To neviem...“ Kakashi nešťastne sledoval Sakurin smutný pohľad. Došlo mu, že ho Sasuke opäť oklamal. Sakura o jeho rozhodnutí nič nevedela: „Už asi starnem...“ nakladal vlastnému ja.
„Takže mi nepoviete, kde sa Sasuke nachádza?“ Kakashi len sklopil zrak. Sakura sa otočila na päte a zabuchla za sebou dvere.
Znova a znova to spravil. Ten proste nevydrží na jednom mieste. V meste bolo celkom rušno. Ako každý rok sa pripravovali veľké slávnosti „Deň vďakyvzdania“. Deň, kedy sa každý druhýkrát narodil po zrušení večného Tsukuyomi. Každý dostal druhú šancu na život a väčšina to využila najlepšie, ako mohla. Tak nejako si každý počas tej vojny uvedomil, čo je najdôležitejšie. Len ten Sasuke si uvedomil akurát tak, že napáchal veľa škody. Po boji s Narutom ho Kakashi-sensei s Narutom pustili na slobodu a keď som si už myslela, že je to na dobrej ceste, ten hlupák sa vydal na cestu vykúpenia.
Vošla do domu s Uchiha znakmi. Keď zavrela dvere, všetko na ňu doľahlo.
„Načo to všetko, Sasuke-kun?“ zvalila sa na kolená. Jej bolestný plač sa ozýval po celom dome. Schúlila sa do klbka: „Ubližuješ mi, Sasuke-kun.“
V hlave videla len jeho. To, čo spolu zažili. Plakala, až kým ju plač neunavil a nezaspala.

Sakura si spomenula na udalosti spred štyroch mesiacov. Utekala cez celú dedinu ako zmyslov zbavená. KONEČNE sa vrátil. Sasuke dorazil sotva včera, ale keďže potreboval lekársku pomoc, zostal v nemocnici na pozorovaní. Sakura ho sotva videla pri lese večer, kde sa len pozdravili, ale od samého šťastia následne skolabovala a zobudila sa u seba doma.
„Sakura, kde tak utekáš?“ vyzvedala Ino. Sakura okolo nej prebehla a šťastne sa usmiala.
„On prišiel!“ Ino sa prekvapene usmiala.
„Sakura, pozdrav ho odo mňa!“ zajačala, „konečne, Sakura.“ Zašepkala pre seba.
Bežala, takmer jej dochádzal dych, v boku ju už poriadne bolelo. No nemohla zastaviť. Nemohla dopustiť, žeby o neho zas prišla. Kamkoľvek pôjde, pôjde s ním. Vbehla do nemocnice. Pohľad sa jej stretol s Narutovim.
„Naruto, kde je?“ Naruto vyzeral spokojne.
„Je na izbe 256.“
„Môžem ísť za ním?“ Naruto prikývol.
„Konečne ho máme doma,“ poznamenal, „tiež tomu nemôžeš uveriť?“
„Neuverím, kým ho neuvidím, Naruto-kun.“ Sakura sa nadšene rozbehla na druhé poschodie a utekala za svojou jedinou životnou láskou. Netušila, čo mu povie, ale rozhodne už ho nenechá odísť. Keď vybehla na poschodie, najprv sa vydýchala.
„Čo mu povieš?“ hovorila sama pre seba. „Improvizácia, Sakura, len buď sama sebou, to na Sasuke-kuna vždy zabralo.“
Naposledy jej ťukol do čela a povedal: „uvidíme sa, až sa vrátim... a ďakujem.“ Koľkým ľuďom slovo ďakujem povedal?
„Nikomu. Len mne. Dal mi najavo, že to s nami nie je stratené a že mám na neho čakať. Prosím, nech som si to všetko nevysvetlila zle. Milionkrát som nad tým rozmýšľala. Sakura, upokoj sa!“ viedla so sebou vnútorný boj.
Nazrela spoza steny dnu do izby. Pomaly. Prázdna posteľ. Skontrolovala číslo izby. Všetko sedelo. Izba mala byť jeho. Znova ju tu nechal. Všetko bolo upratané. Obliečky boli vymenené.
Opatrne vošla do izby: „Čože? Nie!“ zaplakala nešťastne. „Znova už nie!“ skryla si tvár do rúk.
„Sakura...“ ten chladný hlas poznala veľmi dobre. Jediny hlas, ktorý jej srdce privádzal do šialenstva. Už si myslela, že blúzni. Odkryla uplakanú tvar.
„Sasuke-kun...?“ Nepovedal nič. Vošiel do izby, z poza dverí vybral svoju katanu a zavesil ju do puzdra. „Myslela som, že sa znova bez slova vyparíš.“ Pozrela na jeho chýbajúcu ruku.
„Prečo si prišla?“
„Čo to je za otázku, Sasuke-kun? Chcela som ťa vidieť.“ Chladne okolo nej prešiel a vypochodoval z izby. Rozbehla sa za ním.
„Kam to ideš?“
„Neviem,“ otočil sa a pozrel na ňu, „myslel som, že sa tu usadím.“ Rozbúchalo sa jej srdce ešte viac, ako predtým.
„Tvoj byt je už obývaný, Sasuke-kun.“
„Viem, chcem si kúpiť nejaký dom.“
„Môžeš prespať u mňa, kým si niečo nenájdeš!“ zapýrila sa.
„Doteraz som spal pod holým nebom.“ Ten jeho chladný tón. Každý nápad, čokoľvek ju napadlo, všetko zmietol zo stola.
„Pomôžem ti niečo nájsť.“
„To nemusíš.“
„Ja chcem!“ výrazne ukončila túto slovnú doťahovačku. Sakura zbadala náznak úsmevu na jeho perách.

Sakura otvorila oči. Strhla sa. Pozrela okolo seba. Ležala v posteli. Ale ako sa tam dostala? Žeby Sasuke? Postavila sa a kráčala za zvukom štrngajúceho riadu: „Sasuke neumýva riad!“ pomyslela si. Nakukla poza dvere a zbadala Hinatu.
„Ty mi umývaš riad?“
„Tak trochu. Nudila som sa, kým si spala.“
„Nemala by si byť s Narutom?“ usmiala sa a začala leštiť umytý riad.
„No, tak nejako máme podobných chlapov, ktorí sú viac mimo domu ako doma.“ Sakura podišla k stolu a kľakla si na zem. „Mrzí ma, že ťa tu nechal.“
„To keby som vedela, na ako dlho, zas. Hinata, ja už nevládzem.“ Sakure sa kotúľali slzy po tvári.
„Nemôžeš sa vzdať. Si predsa na dobrej ceste, Sakura.“ Sakura nechápavo pozrela na Hinatu. Tá len sčervenela. „No umývala som riad, tak som prišla k záveru, že sa tu konala romantická večera.“
„Pokus o romantickú večeru. So Sasukem je to veľmi ťažké.“
„No, poteším ťa! Vedela som, že sa budeš trápiť, preto som tak nejako vytiahla informácie z Naruta, kde sa Sasuke-kun nachádza.“ Sakure sa vrátila do tváre farba. V očiach sa jej zalesklo odhodlanie.
„Ako sa ti to podarilo?“ Hinata sa zapýrila. Spomenula si na chvíľu, keď sa obliekla do najsexi nočnej košele, ktorú mala, a navrhla Narutovi romantický večer, ale s jednou podmienkou. Informácie, kde sa Sasuke nachádza.
„No povedzme, že to bolo veľmi jednoduché.“ Sakura pochopila, že sa jednalo o ženské zbrane.

Pred štyrmi mesiacmi, po tom, čo sa Sasuke-kun vrátil, Konohu čakala veľká udalosť. Ulice boli preplnené ľuďmi. Čím ďalej tým viac panoval väčší a väčší ošiaľ z príprav na deň vďakyvzdania. Pred hlavnou základňou Hokage a ANBU sa stavalo pódium, pod ktorým sa malé deti z Akadémie pripravovali na divadelné predstavenie, ktoré mali stvárniť udalosti, ktoré sa počas štvrtej vojny diali. Sasuke sa pobavene zasmial.
„Aká irónia...“ pozrel na dieťa, ktoré stvárňovalo Naruta a šermovalo malou hračkárskou kunajou pred tvárou dieťaťa, ktoré bolo oblečené ako Sasuke.
„Priznávam, že som písala texty,“ Sasuke sa na ňu vážne pozrel, „nadávky som vynechala, samozrejme.“
Vtom sa obaja malý chlapci do seba pustili a vtom ku nim pribehla Moegi a hrešila ich. Obaja sa postavili čelom pred seba a dali si znak zmierenia. Sasuke sa usmial. Neverila vlastným očiam.
„Tak ma napadlo, chcela by som ísť na dni vďakyvzdania, no nechcem ísť sama. Šiel by si so mnou?“
„Mám veľa práce.“ Znova ju odmietol.
„Sme na mieste. Ďalší dom na predaj.“ Sasuke si ho obzeral. Bol taký veľký, žeby v ňom mohol mať aj tréningovú halu.
„Sora-sama by mala byť niekde nablízku. Vravela som jej, že prídeme,“ poznamenala len tak pre seba. „Páči sa ti?“ spýtala sa ho. Nevydal zo seba ani slovo.
„Nazdar, Sakura-chan!“ kývala na ňu guľatá starenka s veľkými okuliarmi, mohli byť väčšie, ako celá jej malá hlava.
„Dobrý deň, už som sa obzerala, kde ste.“
„Stretla som Naruta-sama, prosila som ho, či mi nepríde poobede s niečim pomôcť. Je to tak obetavý chlapec. Tak, ale myslím, že si tu prišla kvôli domu. Si naň zvedavá?“ Vtom sa jej pohľad stretol s chladným Sasuke-kuna. „Uchiha Sasuke, nukenin?“
„Správne.“
„Už nie je nukenin,“ bolo vidieť v jej tvári rozhorčenie, „Sasuke-kun...“
Skočila jej do reči starenka: „Ten dom chceš ty, alebo Uchiha?“ prekvapila ju otázka.
„Sasuke-kun.“
„Chcem predať dom, ale neviem, či by s tým susedia súhlasili. Mať za susedu Uchihu by asi nikto nechcel. Prepáč Sakura-chan.“ Sasuke sa otočil na päte pripravený na odchod. Sakura zaťala zuby. Nepáčil sa jej tento prístup.
„Sora-sama, nezabúdajte na to, že ste sa prebudili z večného Tsukoyomi aj vďaka Sasuke-kunovi. To, že mal nejaké priestupky, kto ich nemal? Myslím, že faktický na ne mal právo. Nakoniec, ale našiel správnu cestu. A neustále chráni Konohu. Musíte mu predať tento dom.“ Sakura vydýchla. Starenka si napravila okuliare. V Sakure sa búrili emócie. Tak veľmi chcela, aby sa Sasuke do Konohy vrátil. S takýmto prístupom sa otočí na päte a už ho nikdy neuvidí.
„Chlapče, nechoď preč. Vráť sa,“ zavolala na neho. Vzdychla si: „Prehliadka domu začína.“ Sasuke sa otočil.
Starenka šla na pred a otvorila dvere do domu. Sasuke prešiel okolo Sakury: „Nepotrebujem tvoj súcit!“ Sakura sklopila zrak a nerozumela jeho reakcií.
Dom bol dosť veľký, mal zo sedem izieb a za domom pekný pozemok s jazierkom, ako mali kedysi v starom Uchiha dome. Sasuke už na prahu dverí vedel, že to je ten dom, ktorý chce. So starenkou sa rýchlo vyrovnali a zrazu obaja ostali v dome samy. Sasuke sa rozhliadal. Medzitým si vyhadzoval kľúče do vzduchu.
„Tak...“ začala opatrne, „...asi chceš byť sám.“ Sasuke mlčal. Vtom sa otočil a vystrel pred seba ruku. Spustil zväzok kľúčov visiacich na ukazováku. Sakura pozrela na hompáľajúci sa zväzok kľúčov.
„Nerozumiem.“
„Sú tvoje.“ Sakura zamrzla.
„Čo? Nerozumiem tomu.“
„Sú tvoje, ak chceš,“ zabudla dýchať, „to je to, čo ti ponúkam.“ Znelo to rovnako ako jeho kedysi „ďakujem.“ Srdce jej bilo ako opreteky: „Nie je to sen?“ myslela si. Vtom sa pre nedostatok kyslíka zložila na zem.

Sakura vychádzala vstupnou bránou Konohy. Zamávala strážnym. Verila, že Sasuke nie je ďaleko a že ho doženie. Vtom počula známe hlasy, ako na ňu volajú. Otočila sa na päte a prísne zazerala na Naruta a Kakashiho. Keď k nej dobehli, lapali po dychu. No je poznateľné, že už nie jeden rok, sa vo svete nič zlé nedeje a ich kondička nie je najlepšia.
„Počkaj, Sakura, nemôžeš ísť predsa sama.“
„A to chcete ísť so mnou? Hokage a budúci hokáge? Zbláznili ste sa?“ naštvane poznamenala.
„Nie, my nie!“ poznamenal Kakashi, „Pôjdu s tebou Lee a Shikamaru.“
„Čože? Shikamaru je váš tajomník, Kakashi-sensei.“
„Tak som im udelil misiu, a tým spojíme jedno s druhým. Spokojnosť bude na oboch stranách.“ Sakura prikývla. Bolo jasné, že Kakashi chcel odčiniť to nedorozumenie so Sasuke-kunom.
O pár minút pribehli Shikamaru s Leem. Rozlúčili sa na hranici a vydali sa spoločne hľadať Sasukeho.