Dievča z vodopádu 007-008

POZOR! Zmena na písanie z pohľadu 3. osoby

Keď obrazovka zhasla, diváci sa opäť sústredili na okolité dianie a čakali dnešných účinkujúcich, ktorí ešte sedeli v zákulisí.

Shikamaru rozložil zvitok a začal vysvetľovať plán. Potom sa poobzeral po ostatných. „Nejaké otázky?“

„Len jedna... Prečo práve ja?“ ozvala sa Satoko a zamračila sa. Myšlienka vojsť k Akatsuki do domu sa jej vôbec nepáčila.

„Dajme tomu, že si nenápadná.“ Shikamaru pokrčil plecami a ďalej to už neriešil. Nemienil sa s tým deckom dohadovať. Proste pôjde ona a hotovo.

„To nie je fér,“ zašomrala, keď vychádzali na pódium. Odtiaľ potom vybehli z budovy a vydali sa na cestu.

+++

Dlhú dobu medzi nimi panovalo hrobové ticho, ktoré prerušilo až hlasné zaskučanie od bolesti. Všetci zastali a obzreli sa, len aby zbadali Naruta, zoškrabúvajúceho sa z neďalekého stromu. Ublížene sa naň pozrel a pribehol k ostatným.

„Naruto, prestaň žartovať a hýb sa! Na toto nemáme čas!“ zakričal Sasuke s nervami v koncoch.

„Takže za to, že sa tam objavil ten strom môžem ja?!“ ohradil sa Naruto. Pošúchal si boľavé čelo a prepálil Sasukeho nevrlým pohľadom.

Shikamaru si povzdychol. „Ako som sa na toto mohol nechať nahovoriť?“ zašomral a snažil sa ignorovať hádajúcu sa dvojicu za sebou. Keď tá hádka ani po ďalších minútach neskončila, už to nevydržal a okríkol ich.

Obaja stíchli a nemo naňho pozerali. Shikamaru sa potešene pousmial a opäť sa vydal na cestu. Pred obrovským domom pripomínajúcom strašidelný zámok zastal a skryl sa v kríkoch.

„Fajn. Satoko, ideš na to. Hlavne si nezabudni zložiť obrazovku,“ upozornil ju a nastavil ruku.

„Hej, hej. Neboj, nie som Naruto.“ Pousmiala sa a podala mu žiadaný predmet, ktorý sa ešte pred chvíľou nachádzal na jej zápästí. Vybehla z kríkov a pomaly pristúpila ku dverám. Takmer, akoby sa bála, že odniekiaľ z tmy niečo vybehne a zrazí ju na zem. Toto bolo naozaj desivé. Trasľavú ruku natiahla ku dverám a váhavo zaklopala.

„Kto tu otravuje takto neskoro?!“ ozvalo sa za dverami. Následne sa prudko otvorili a Satoko vyľakane poskočila, keď v nich uvidela stáť zakrvaveného Hidana v pyžame. Hidan si ju so záujmom prezrel a úplne iným tónom, než aký počula za dverami, sa jej prihovoril. „Čo ty tu?“ Oprel sa o zárubňu.

„P-prišla som za Kakuzom. Zavoláš mi ho?“ zakoktala nesmelo. Pohľad sklopila k popraskanej drevenej podlahe pod jej nohami. Zdá sa to len jej, alebo je tento dom naozaj v pokročilom štádiu rozpadu?

Hidanovi tvárou preletel úškrn hodný psychopata, no hneď na to zvodne zamrkal. A ja som si myslela, že ten dom je desivý. Prebehlo jej mysľou a inštinktívne o krok cúvla.

„On je ešte v izbe, ale môžeš ho počkať dnu.“ Odstúpil od dverí a naznačil jej, aby vošla.

„No, ja neviem,“ zašomrala neisto a pohľadom zablúdila ku kríkom, kde sa skrývali ostatní. Sikamarov pevný hlas, ktorý sa ozval vo vysielačke, ju napokon prinútil Hidanov návrh prijať. Ak sa odtiaľto dostane živá, jeho zabije ako prvého. A ak nie, jej duch ho bude strašiť na každom  jednom kroku, kým nezomrie aj on. Ešte posledný raz škaredo zazrela na kríky a s povzdychom vošla do domu.

Hidan ju zaviedol do obývačky. Musela uznať, že zvnútra ich sídlo vyzeralo o niečo menej desivo. Taktiež aj šanca rozpadu bola menšia. Polovicu steny naľavo od nej zaberala obrovská plazmová televízia, pred ktorou sa týčil malý dekoratívny stolík spolu s gaučom a kreslami umiestnenými po bokoch. Pravá strana koberca bola vyhorená a spolu s ňou aj štvrtina steny v kúte. Na niektorých miestach bola opadaná omietka a na strope sa na obdiv ukazovali spletité diela pavúkov, ktorí sa tu zabývali.

„Takže... Čo od Kakuza potrebuješ?“ spýtal sa a sadol si tesne vedľa nej.

„Mám preňho dôležitú správu,“ odvetila a nenápadne sa od neho o meter posunula.

„Akú?“ vyzvedal ďalej a opäť sa k nej priblížil. To jej robí naschvál, však?!

„To ťa nemusí zaujímať,“ odvrkla. Potom si Hidana premerala pohľadom. Jeho rozčúlený výraz ju pobavil. Potlačila smiech. „Radšej mi ty povedz, prečo si tak skoro v pyžame. Myslela som, že tí zlí majú iný spánkový režim. Takto skoro nechodím spať ani ja.“

Hidan očervenel ešte viac. Teraz však netušila, či ešte stále hnevom, alebo skôr hanbou. „Za to môže Pein!“ zakričal na svoju obhajobu. „Ten hlúpy líder si zmyslí, že bude pyžamová párty a potom mi nakáže vybrať nejaký film. Tse, akoby si to nemohol zariadiť sám. Beztak to bol jeho nápad.“ Pohľadom prepaľoval schody vedúce na poschodie.

„Aha. To je nešťastné,“ usúdila. Po krátkej odmlke pokračovala. „Ale s tým filmom by som ti mohla pomôcť.“ Z batoha vytiahla DVD a s úsmevom mu ho podala.

„Kruh? To znie zaujímavo. O čom to je?“

„O poníkoch a jednorožcoch.“ Nenútene sa zasmiala.

Hidan len nadvihol obočie a DVD položil na stolík. Vážne silno pochyboval, že mu hovorí pravdu. Už len kvôli tomu, že keby bol o poníkoch, určite by bola obálka ružová a nie takáto až desivo čierna s obrovským svietiacim kruhom uprostred. Taktiež mu to dievča odvrkovalo v jednom kuse, čiže sa na jej slová nemohol veľmi spoliehať. Asi to bude musieť zistiť sám. „A čo si chcela povedať Kakuzovi?“

„Jáj, ešte to. Môžeš mu odkázať, že jeho milovaného klienta pred troma týždňami zabili? Ďakujem.“ Zdvihla sa z gauča a išla k dverám.

Hidan ju však na pol ceste zastavil. „Počkaj! Čo za to?“

„Pozrieš si film,“ odvetila bez toho, aby sa naňho pozrela. Snažila sa dostať preč, ale Hidan ju držal pevne. Doslova jej zápästie drvil vo svojom zovretí.

„A čo tak niečo iné?“

„Ak ti je ľúto, že žiješ, to sa môže rýchlo zmeniť.“ Výhražne naňho pozrela.

Hidan si ju s úškrnom pritiahol k sebe. Sklonil sa k jej uchu, až ju zamrazilo, a zašepkal: „Som nesmrteľný.“ Potom ju tvrdo pobozkal. Možno bola tvrdohlavá a drzá, ale odmietavé dievčatá sa mu páčili. Mimo to sa u nich veľa dievčat nezvyklo objavovať a ak by sa o niečo pokúsil pri Konan, Pein by ho určite rozštvril a to riskovať nechcel. Áno, bol nesmrteľný, ale nepotreboval, aby mu líder zakopal časti tela na rôzne miesta po záhrade. Nehľadalo by sa to práve najľahšie.

Vtedy sa na schodoch objavili Deidara, Itachi a Pein, a nemo to dianie pozorovali.

Tvár Satoko vystriedala snáď  všetky odtiene zelenej a odstrčila ho od seba. „Ty bastard!“ vykríkla a kopla ho. Potom rýchlo vybehla z domu a zaliezla do kríkov. „Za toto mi zaplatíte.“ Všetkých prevŕtala vražedným pohľadom a trucovito sa k nim otočila chrbtom. Ešte stále na perách cítila kovovú príchuť krvi a hniloby. Bodaj by nie, keď ju pobozkala chodiaca mŕtvola!

„Si v poriadku?“ spýtal sa opatrne Kiba.

Len záporne zavrtela hlavou a snažila sa z  úst dostať tú odpornú chuť. Po chvíli sa k nim opäť otočila.

„Aký je ten film?“ ozval sa Naruto.

„Neviem, nevidela som ho. Ale asi dosť strašidelný. Teda, aspoň podľa výpovede mojich bratov,“ odvetila a nasadila si obrazovku. Spomienka na vystrašeného Makota, ktorého trhlo pri každom jednom zvuku, ju pobavila. Yasuo to zvládal o niečo lepšie.
„Prečo si to nepozerala? Bála si sa?“ Sasuke sa provokačne uškrnul.

„Nemám rada horory. A film je 18+, ja mám len šestnásť. Myslíš, že by mi to bratia dovolili?“

„Och, tak dievčatku treba rozprávočky,“ pokračoval Sasuke stále rovnakým tónom.

„Daj pokoj,“ zavrčala nebezpečne.

+++

Do obývačky v Akatsuki sídle vošli už aj ďalší členovia. Deidara poletoval okolo Hidana a posmešne doňho štuchal kvôli scéne, ktorú pred niekoľkými minútami videl. Na druhej strane, Pein ho súcitne objal okolo ramien a vysvetlil, ako s dievčatami treba jednať. Hidana to po chvíli prestalo baviť a odstrčil ho od seba. Došiel za Kakuzom a predal mu odkaz. Kakuzu akoby skamenel.

Pein nechápavo naklonil hlavu na stranu. „Čo sa stalo?“

„Môj klient... On z-zomrel. Viete, čo to znamená?“ vykoktal zo seba a v očiach sa mu zaleskli slzy.

„Eh-? Nie?“ Pein nadvihol obočie.

„Ten bastard ma určite nezahrnul do závete! Žiadne peniaze, proste nič! Všetko je preč!“ vykríkol a išiel sa vyplakať do kúta.

„Neboj, určite ti niečo zanechal. A poprípade máš aj iných klientov, nie?“ utešovala ho Konan.

„Kiežby! Všetkých ostatných som zabil! Chceli ma okradnúť a to nikomu nedarujem,“ povedal záhrobným hlasom.

„To je pravda. Bol som pri tom,“ prehlásil Hidan s úškrnom. Potom zapol film a všetci sa usadili.
 
Medzitým sa Shikamaru s ostatnými vkradli do domu a pripravovali pasce. Keď boli so svojou prácou spokojní, opäť zaliezli do kríkov a pozorovali,  čo Akatsuki robia.
Film sa blížil ku koncu. Keď sa objavili záverečné titulky, všetci ostali sedieť a nemo pozorovali obrazovku.

„Zavoláme im teraz alebo až potom?“ spýtala sa s úškrnom Satoko.

Shikamaru jej do ruky strčil mobil. „Volaj.“

Satoko vytočila ich číslo. Ostatní sa zvedavo pozreli na obrazovky.

Ticho v miestnosti preťal hlasný zvuk telefónu. Všetci vystrašene poskočili a vymenili si bojazlivé pohľady. Telefón však zvoniť neprestal. Napokon ho Pein váhavo zdvihol.

„P-prosím?“ zakoktal.

„Sedem dní,“ zašepkala Satoko so známkou temného podtónu v hlase. Stálo ju to veľa úsilia, aby sa nezačala smiať.

Pein vystrašene vypískol a mobil mu padol na zem. Rýchlosťou svetla sa hodil späť na gauč a schoval sa pod vankúše.

To už Satoko nevydržala a spolu s ostatnými sa rozosmiala.

„D-Deidara-senpai?“ ozval sa nesmelo Tobi.

„Čo zas chceš?!“

„T-Tobi musí cikať,“ zakňučal zúfalo a schúlil sa do klbka. Nemal rád, keď naňho Deidara-senpai kričal. Veď nič nespravil. Len sa trochu bojí.

„Tak choď.“ Deidara pretočil očami a ďalej si Tobiho nevšímal. Akosi mal teraz iné starosti, než jeho potreby.

„A-ale Tobi sa bojí, zašomral plačlivo so slzami na krajíčku.

„Nerob hlúposti a padaj! Ak na tom drahom gauči bude jediná škvrna, budeš sa báť horších vecí než je Samara!“ zakričal Kakuzu.

Tobi naňho ustráchane pozrel. Ešte chvíľu tam sedel a modlil sa, aby šiel niekto s ním, no ani jeden sa neozval. S povzdychom vstal a rýchlo prebehol do kúpeľne.
Onedlho sa však ozval srdcervúci výkrik a vydesený Tobi letel späť do obývačky skryť sa za chrbát svojmu senpaiovi.

„Čo kričíš?“ spýtal sa Pein a nevrlo naňho zazrel.

„S-Samara,“ odvetil Tobi tisnúc sa k Deidarovi.

Pein si povzdychol. „Deidara, choď sa na to pozrieť.“

„Prečo ja?!“ ohradil sa. Prečo by práve on mal ísť riskovať svoj drahocenný život len preto, že Tobi z kúpeľne vyšiel s krikom? On piští stále, to pri ňom nie je novinka.

„Deidara, padaj!“ skríkol Pein a oprel sa. Prisahá, že tí blázni ho raz privedú do hrobu.

Deidara sa napokon s večným šomraním zdvihol a spolu s Tobim išiel do kúpeľne. Ako náhle však stisol vypínač, oľutoval to. Prvé mu do očí udrelo zrkadlo na druhej strane miestnosti, na ktorom sa vynímal veľký nápis karmínovočervenej farby: 7 dní. –S To však nebolo jediné. Po vani a podlahe sa črtalo množstvo odtlačkov znázorňujúcich krvavé stopy. Toto však nevyzeralo, že by sa tu hral Hidan so svojou kosou. Ak si dobre pamätal, dostal od lídra prísny zákaz  predvádzať svoje rituály v kúpeľni, kuchyni a vlastne všade mimo svojej izby.

Z myšlienok ho vyrušilo zablikanie žiarovky. Zapišťal a spolu s Tobim sa z kúpeľne rútili preč. Keď sa blížili ku schodom, Tobi zakopol, strčil do Deidary a obaja sa skotúľali na prízemie. Všetci ich nemo pozorovali. Snažili sa zbadať jedinú známku života, ale nič sa nedialo.

Pein mykol plecom.  „Takže tí dvaja už majú miesto na spanie zariadené.“
Ostatní sa pomaly zdvihli a váhavo sa pobrali do svojich izieb.

Itachi a Kisame pomalým krokom prechádzali po chodbe. Pod nohami im nepríjemne vŕzgala podlaha. Ustráchane sa obzerali zo strany na stranu. Veď čo ak by na nich náhodou niečo odniekiaľ vybehlo? Zastali pred dverami, ktoré sa potichu otvorili. Itachi hneď siahol po vypínači. Svetlo v miestnosti niekoľko razy zablikalo, no hneď na to sa izba opäť ponorila do tmy. Prebehol im mráz po chrbte.

„Dopekla, Kakuzu! Že si opäť zabudol zaplatiť za poistky?!“ Domom sa rozľahol Hidanov rozčúlený hlas.

„Odkedy som v Akatsuki, neplatím za ne vôbec! Asi to konečne zistili,“ odvetil nezaujato.

Náhle sa za oknom mihol blesk a následne zahrmelo. Nastala panika. Všetci behali po chodbách ako splašení a zúfalo pri tom kričali.

Itachi nešťastnou náhodou zakopol o pokazenú parketu a zviezol sa po schodoch k Deidarovi a Tobimu. Kisame ho, ako správny parťák, nasledoval.

„Paráda! To sú štyria. Ešte ďalších šesť.“ Satoko veselo poskočila a na tvári sa jej objavil zákerný úškrn, ktorý by jej mohol závidieť aj samotný Lucifer.

+++
 
Čoraz viac sa ozývali ďalšie a ďalšie výkriky. Hidan blúdil po dome a z úst vypúšťal jednu nadávku za druhou. Mimo to sa však už nič zaujímavé nedialo. Naruto znudene sedel a každú chvíľu niečo zašomral.

„A čo teraz? Rýchlo niečo vymyslite, kým ho nezabijem.“ Sasuke strelil po Narutovi výhražným pohľadom. Už mu to jeho kňučanie liezlo na nervy.

Shikamaru si povzdychol. „Asi nastal čas na plán B. Musíme sa dostať do domu.“ Vstal a vkradol sa dnu cez otvorené okno. Naznačil ostatným, aby išli za ním. Potom si všetci rozdelili miesta, v ktorých sa budú pohybovať.

Popred Satoko preletel Kakuzu.

„Kakuzu,“ ozvalo sa záhrobným hlasom do ticha chodby. Kakuzu strnul v pohybe a opatrne sa otočil. Hneď na to však vypískol, keď oproti sebe uvidel stáť klienta, ktorého ešte pred troma hodinami oplakával. Toho, ktorého nazýval svojím synom. Toho, ktorý vždy išiel v jeho šľapajach. Tak moment... nepovedali mu, že je mŕtvy? Fajn, buď ho to malé škvrňa opäť oklamalo, čo je jej dosť podobné, alebo pred ním stojí naozajstný...

„D-duch!“ zakoktal a rozbehol sa preč. Prenasledovateľa sa však nezbavil. Napokon bol zahnaný do kúta. So strachom vpísaným v očiach sa otočil na osobu za sebou, ktorá sa k nemu každou chvíľou približovala, až napokon cítil jej dych na svojej tvári. Jeho oči ho prepaľovali pohľadom. Náhle sa Kakuzu zosunul k zemi.

Satoko nechápavo zamrkala a naklonila hlavu na stranu. Opatrne doňho štuchla, no keď sa ani trochu nepohol, víťazoslávne sa zaškerila. „To máš za ten ukradnutý prívesok. Mala som ho celkom rada.“ Vyplazila mu jazyk a zrušila techniku. „Shikamaru, u mňa je to vybavené. Čo teraz?“ spýtala sa do vysielačky.

„Zatiaľ na nás niekde počkaj. Len nevyveď žiadnu hlúposť,“ odvetil.

„Okej,“ zašomrala a vydala sa na prehliadku domu.

Prechádzala z izby do izby a zastala až v tej, ktorá podľa jej odhadu a obrovského trezoru na druhej strane miestnosti patrila Kakuzovi. Pomaly sa približovala ku kovovej skrinke ovešanej tonou zámok, keď začula kroky blížiace sa k izbe. Pritisla sa ku stene vedľa dverí a v tme nahmatala nejaký predmet na obranu. Nechápavo sa naň pozrela. Prečo má Kakuzu v izbe panvicu? Rýchlo zatrepala hlavou. Na také myšlienky teraz nemala čas.

Vo dverách sa rozprestrel tieň.

Satoko sa bezmyšlienkovito zahnala a dotyčného udrela. Následne začula tlmený dopad tela na podlahu. Opatrne vyliezla a obzrela si postavu. Vyľakane vypískla, keď postrehla, že je bez hlavy. Tak silno ho snáď neudrela, či?

„Shikamaru? Myslím, že som zabila Hidana,“ povedala priškrtene.

„Čože si?!“ ozvalo sa vo vysielačke tak nahlas, až skoro prišla o ucho.

„Ono, trezor... kroky...panvica... hlava...“ hovorila nesúvislo a pohľadom prepaľovala bezvládne telo pri svojich nohách.

Shikamaru si povzdychol. „Čomu si na vete Nevyveď žiadnu hlúposť. nerozumela? Našou úlohou nebolo zmrzačiť ich.“

+++

Naruto stál na druhom konci chodby a ostražito sa obzeral zo strany na stranu. Srdce mu tĺklo až niekde v krku. Nemal rád, keď sa museli takto rozdeľovať. Ešte k tomu v noci. A v strašidelnom dome. Čo ak ho niečo napadne?

Z myšlienok ho vyrušil tlmený buchot, ktorý sa každou chvíľou približoval. Znehybnel, keď sa popred neho prekotúľala Hidanova hlava. Chvíľu ju pozoroval, no potom vykríkol a rozbehol sa preč.

Shikamaru sa tresol do čela. To je magor. „Naruto, môžeš kričať o niečo tichšie? Ešte nás kvôli tebe odhalia,“ upozornil ho. „Inak, keď skončíš, nájdi Satoko a vyveď ju odtiaľto, kým zas niečo nespraví.“

„Ona? Prosím ťa, ona je úplne neškodná. Čo by tak mohla spraviť? Vykradnúť trezor?“ Zasmial sa.

V dome zavládlo ticho, ktoré v momente vystriedali kroky. Naruto sa rýchlo skryl za roh a nenápadne približujúcu sa postavu pozoroval. Keď bol Sasori dostatočne blízko, vyskočil z úkrytu a vbehol priamo pred neho. Sasori vydal hrdelný výkrik. Otočil sa na opätku a chcel ujsť, no to by za ním nemohla stáť stena. Pomaly sa po nej skĺzol k zemi, kde ostal nehybne ležať. Naruto sa zaškeril a kontaktoval Satoko.
„Kde si?“

„V jednej z izieb, pred ktorou leží telo bez hlavy,“ odvetila a ďalej sa hrala so zámkami na trezore.

Naruto kráčal po potemnelej chodbe, až kým nenarazil na tú správnu izbu. Potichu sa prikradol za Satoko a sklonil sa k nej. „Čo to robíš?“

Satoko vyľakane vypískla a otočila sa na vyškereného Naruta. „Ty idiot! Sprav to ešte raz a si mŕtvy!“ Hodila po ňom kopu peňazí, ktoré doteraz zvierala v rukách.

„Hej, hej, jasné. Tak čo robíš?“ Pretočil očami a sadol si vedľa nej.

„Hrám sa s peniazmi, nevidíš?“ Pokrčila plecami.

„Aha. Tak to sa pridám.“ Usmial sa a už peniaze do vreciek dávali obaja. Potom ho zatvorili a vytratili sa z izby. Keď sa za oknom mihol blesk, Narutovi tvárou prebehol vydesený výraz a skryl sa za Satoko.

„Kde ste? Nemali ste ísť z domu preč?“ ozval sa Shikamarov hlas.

„Ale von je tma. A my sa bojíme.“

„Veď idete spolu. Nemáte sa čoho báť.“

„S ňou je to ešte horšie ako ísť sám! Hovorím ti, je to diabol!“ Zamračil sa Naruto.

Satoko nevinne zamrkala. „Ja? Taký anjelik?“

„S rohami?“ poznamenal pre zmenu Sasuke.

„Ticho tam!“ okríkla ho. „Každopádne radšej počkáme, kým neskončí aspoň jeden z vás, okej?“

Shikamaru zaváhal. Nechcel, aby sa tu tí dvaja plietli a robili hluk. Ale zas von by to asi tiež nebolo najlepšie. Ešte by ušli alebo sa pozabíjali. Po dlhšom zamýšľaní napokon usúdil, že bude lepšie, keď tu chvíľu počkajú.

„Paráda.“ Naruto pretočil očami.

„Psst. Poďme niekoho nájsť,“ zašomrala a vydala sa temnou chodbou ďalej. Naruto išiel hneď za ňou. Onedlho pred sebou zbadali obrysy postavy. Naruto sa rozklepal. „Môžeš prestať?! Je to celkom otravné,“ ohradila sa.
„A-ale tam niekto je,“ zakoktal a ukázal pred seba.

Satoko prevrátila očami. „Ak by si sa pozrel poriadne, zistil by si, že to je Kiba,“ zašepkala a potichu sa k nemu približovala. Keď už bola tesne za ním, skočila mu na chrbát.

Kibu trhlo, no ako náhle zistil, kto to je, očervenel a otočil sa na ňu. „Čo ti to napadlo?! Chceš, aby som dostal infarkt?! A čo tu vlastne robíte? Nemali ste ísť von?“

Satoko naňho nevinne pozrela. „Shikamaru povedal, aby sme s Narutom na niekoho počkali, lebo usúdil, že my dvaja von ísť sami nemôžeme.“

„A preto tu desíš náhodných okoloidúcich?“

„Prepáč, neodolala som.“ Zasmiala sa.

Kiba si povzdychol. To dievča ho raz privedie do hrobu. „Tak mi aspoň pomôžete,“ povedal napokon.

„S čím? S čím? S čím?“ Satoko nadšene poskočila. Ach, koľko málo chýba k detskej radosti.

Kiba sa zákerne usmial a vysvetlil im plán.

+++

Satoko začula hlasy. Pomaly podišla bližšie a v kúte pri dverách zbadala krčiacu sa postavu.

„Utečieme!“ kričal jeden hlas.

„Nie! Zabijeme ju!“ ozval sa ďalší.

„Nie, nie a nie! Utečieme!“ protestoval prvý.

Kým bola osoba zamestnaná hádkou svojich dvoch osobností, Satoko sa dostala až k nej a položila ruku na jej rameno. Zetsu vykríkol a rozbehol sa chodbou smerom k Narutovi a Kibovi.

„Pripravte sa, ide k vám,“ zašepkala do vysielačky.

„Fajn,“ odvetil Kiba a kývol na Naruta.

Zetsu prebehol popri Kibovi, ktorý naňho hneď skočil, a potom ho Naruto buchol po hlave.

Všetci traja vyšli z domu von a skryli sa do krovia. Nastalo ohlušujúce ticho, ktoré narúšalo len dopadanie drobných kvapiek dažďa na zem. Náhle však neďaleko domu udrel blesk a prerušil spojenia vo vysielačkách.

Už je tu? spýtala sa Satoko v mysli s pohľadom stočeným k lesu, za ktorým sa ukrývala Takigakure.

Ešte nie. Jej prítomnosť by si vycítila, odvetil tajomný hlas.

+++

Medzitým sa chodbami domu túlal Sasuke. Pozeral sa zo strany na stranu v snahe nájsť svoju obeť. Tak rád by vystrašil Itachiho, len ten musel omdlieť hneď na začiatku. Tse, takto ho sklamať. Kvôli nemu tu teraz musí blúdiť a hľadať si iný terč.

Z druhej strany kráčal Shikamaru. Pomaly sa k sebe približovali, obaja ponorení hlboko vo svojich myšlienkach. Náhle pocítili prudký náraz a oboch trhlo. Rýchlo sa pozreli jeden na druhého.

„Ach, to si len ty,“ vydýchol Shikamaru.

Sasuke nepatrne prikývol.

Za dverami, pred ktorými sa zrazili, sa v tej chvíli ozvali tlmené vzdychy. Pomaly otvorili dvere a nazreli do miestnosti. Vyvalili oči, keď na posteli zbadali Peina s Konan vo vášnivom objatí. Vyzeralo to, že zo seba každú chvíľu strhnú oblečenie a vrhnú sa na to.

Shikamaru so Sasukem si vymenili znechutené pohľady a obaja sa premenili. Musia to zastaviť, neý sa to stane. Vkĺzli do izby. Keď prechádzali popri poličke, Sasuke do nej omylom drgol a zhodil pár vecí. Nezabudol si pri tom efektívne naraziť lakeť. Potichu zaklial.

Pein sa odtrhol od Konan a otočil sa. „Kto je tam?“ spýtal sa do tmy. Shikamaru podišiel k posteli s desivým úsmevom. „Vaša nočná mora,“ odvetil záhadne.

Pár na posteli sa roztriasol. „Č- čo chcete?“

„Zbytočná otázka.“ Shikamaru sa ešte viac priblížiť.

Pein pocítil jeho dych na svojej tvári. Vystrašene vypískol, posunul sa ku stene a skryl sa za Konan. „Z- zoberte si ju! Ja som na smrť príliš mladý,“ zakoktal plačlivo.

„Čo si to povedal?! Ak ma okamžite nepustíš, oni budú tým posledným, čoho sa budeš báť!“ zavrčala výhražne a udrela ho.

„Au, ty mrcha! Za toto mi zaplatíš!“ vykríkol Pein a prevŕtal ju nevrlým pohľadom. Skôr než však po sebe stihli skočiť ako dravé šelmy, ich Sasuke uvrhol do svojho genjutsu. Po ukončení techniky ostali obaja nehybne ležať. Sasuke sa víťazoslávne uškrnul.

Obaja sa vrátili k ostatným.

„Podarilo sa?“ spýtal sa s úškrnom Kiba.

Shikamaru namiesto odpovede len prikývol a všetkých si premeral pohľadom. „Nadišiel čas upratovania,“ povedal po chvíli a začal ich hnať do domu.