Keď sa sny strácajú 06

Tenten zacítila jemný vánok. Bola vonku. Prvý raz po roku. Konečne po dlhom čase zacítila čerstvý vzduch. Zacítila slnečné lúče na svojej tvári. Tak rada by si dala tu šatku dole s očí, ale nemôže. Zabudla na všetko. Sústredila sa len na ten jemný vánok a na slnečný svit.

Kakashi s Madarom bežali do cely. Ich jediným cieľom bolo vyslobodiť Tenten a vrátiť jej pamäť. Bolo im jedno, čo preto budú musieť obetovať. Hlavne nech je v poriadku. Už zbadali dvere do cely. Rýchlo k nim pribehli a otvorili ich.
Čakalo ich tam nemilé prekvapenie. Tenten tam nebola.

Čo sa to deje? Kde je Tenten? Dúfam, že jej ten hajzel nič neurobil! Inak bude mať so mnou problém!

,,Pozri Kakashi! Pein nám tu niečo nechal,“ povedal Madara a podal mu lístoček.

,,To je zlé. Čo tým myslel, že už nemusíme uzrieť denné svetlo?“ spýtal sa Kakashi.
Pozreli sa na seba a vykríkli: ,,Je tu bomba!“

Obaja sa rozbehli preč. Snažili sa čo najrýchlejšie dostať sa von. Vybehli zo sídla a začuli výbuch. Tlaková vlna ich odhodila dosť ďaleko.

Tenten ešte stále putovala. Pein ju surovo vliekol na nejaké neznáme miesto.

Už nevládzem. Nech ma zabije! Mňa to nebaví. Prečo práve ja? Prečo ja musím trpieť? Pokoj Tenten bude to dobré. Neboj sa. Aspoň zomrieš niekde vonku. Už nemáš čo stratiť!

Zrazu zastavili. Pein ju šmaril na zem.
,,Dáme si prestávku! Tu nás nebudú hľadať,“ povedal Pein.
,,Nemôžete mi rozviazať oči? Ja vám neutečiem,“ povedala Tenten.

Čo sa môže stať keď jej rozviažem oči? Aspoň si nebudem musieť dávať pozor na cestu dvojnásobne.

Je nejako ticho. Asi rozmýšľa. Dúfam, že ma nepotrestá. Rada by som videla prírodu.

Začula jeho kroky. Zacítila ako sa jeho ruka približuje k jej hlave. Už sa jej takmer dotýkala.

Začal jej rozväzovať šatku. Už jej to rozviazal. Šatka spadla dole. Tenten opatrne otvorila oči. Denné svetlo ju oslepovalo, no po chvíli si zvykla. Obzerala sa navôkol. Zistila, že sedia na skale. Pod nimi sa nachádzala dolina. Tenten videla veľa stromov, krásnu modrú oblohu a dokonca aj nejakú dedinu v doline. Nepamätá si kedy naposledy videla toľko krásnych vecí pokope.

Madara otvoril oči. Videl ešte ako sídlo dohára. Zbadal Kakashiho. Ležal neďaleko. Pribehol k nemu a snažil sa ho zobudiť.

,,Kde to som? Čo sa stalo?“ spýtal sa Kakashi a postavil sa.
,,Ty si nespomínaš? Šli sme zachrániť Tenten, ale Pein ju odvliekol niekam preč. Potom...“ nestihol dopovedať Madara.
,,Potom sme zistili, že je tam bomba a bežali sme preč!“ doplnil ho Kakashi ,,Musíme ju zachrániť!“

Kakashi vyvolal Pakkuna. Dal mu za úlohu, nech ich dovedie k Peinovi a Tenten. Pakkun sa rozbehol hlboko do lesa. Kakashi a Madara ho nasledovali.

To je krása. Tento svet sa mi páči. Škoda, že tu nebudem môcť byť dlho. Určite ma čoskoro niekam zavrie. Musím si užiť každú chvíľku v tomto raji. Rada by som tu ostala naveky.

Dnes tu prespíme a zajtra ju zavediem do doliny smrti. Myslím, že tam bude dosť trpieť. Nikto sa odtiaľ nedostal a všetci tam zomierali pomaly a v bolestiach. Bude to väčšie utrpenie než jej ja dokážem poskytnúť. Hlavne to raní Madaru. Bude ma nenávidieť. Potom bude chcieť bojovať a v súboji ho zabijem.

Zotmelo sa. Pein už zaspal. Tenten nemohla spať. Musela pozorovať hviezdy. Boli krásne. Nedokázala od nich oči odtrhnúť.

Niečo mi to pripomína. Nemôžem si spomenúť. Asi som niekedy pozorovala hviezdy. Je to možné? Prečo si na nič nespomínam.

Tenten sa pozrela na oblohu. Padala hviezda.

Praj si niečo Tenten. Prajem si aby sa tento zlý sen skončil. To by bolo skvelé kebyže sa to splní.

Madara a Kakashi sa nezastavovali. Nemohli sa zastaviť ak ich chcú dobehnúť. Musia ju zachrániť aj keby ich to malo stáť život!