manga_preview
Boruto 28

Sakura: Hitokugutsu – 10 (Kabuto gaiden)

Kabuto_as_a_Suna-nin-a.jpg

„Chiyo-sama je vždy veľmi prísna na seba i svojich podriadených, ale je férová a pracuje sa pod jej vedením dobre,“ začal Kabuto, ukážuc smerom, ktorým odišla stará pani. „Teda rozhodne lepšie, ako sa spolupracuje s niektorými inými,“ dodal.
„S kým? A prečo?“ sypala zo seba otázky Ameno.
„Stačí ak poviem, že ľudia sem neboli vyberaní pre svoje charakterové a morálne vlastnosti,“ odvetil tajomne a s úsmevom si poopravil okuliare. „Dám ti pre začiatok niekoľko rád, ako sa vyhnúť problémom. Za prvé, vyhýbaj sa kontaktu s každým, s kým v kontakte byť nemusíš. Nájde sa tu totiž aj pár dosť prchkých a problémových jedincov. Za druhé, keby si sa predsa dostala do akéhokoľvek problému, alebo keby niečo také čo i len náznakom hrozilo, bez váhania vyhlás, že máš v programe kľúčovú rolu a čokoľvek sa ti stane, môže to mať nepriaznivý dopad na výsledky. To by teoreticky malo zabrať.“
„Akú mám vlastne rolu? A o aký program sa jedná?“
„Nuž a za tretie,“ pokračoval Kabuto, „už nikdy nikomu nepolož takúto, ani tejto podobnú otázku.“
„Každopádne si najprv urobíme jeden test,“ dodal v reakcii na jej grimasu.
„Ďalší test? Na čo boli potom tie predošlé?“
„To je jedna z vecí, na ktoré ti môžem odpovedať,“ odvetil Kabuto, otvoriac dvere do jednej malej holej miestnosti so stoličkou uprostred a keď Ameno vošla, zatvoril dvere a pokračoval: „Prvý test bol zameraný na schopnosť manipulácie s čakrou, ale to ti zrejme došlo. Ide o schopnosť, ktorá je vhodná na kadečo a k mnohému priam nevyhnutná.“
„K bábkarským technikám,“ skočila mu do reči.
„Aj k tým, ale zdá sa, že ti ani netreba nič vysvetľovať, toľko toho vieš,“ sprísnil Kabuto tón a urobil významnú prestávku v reči, zatiaľ čo naznačil Ameno, aby si sadla na stoličku. Keď tak učinila, predsa len pokračoval: „Skúška s papierikom mala za úlohu určiť tvoju čakrovú podstatu. Rozmočil sa preto, lebo ju máš vodnú, čo obyčajne pre našich shinobiov nie je žiadna výhra, no v tomto prípade tieto tvoje danosti dokážeme využiť, aj keby si zlyhala v nasledovnej skúške.“
Nasledovala ďalšia odmlka, no tentoraz sa k jeho zjavnej spokojnosti zdržala otázok a iba sa nervózne zamrvila na stoličke.
„Povedz, Ameno, čo vidíš v tejto miestnosti?“
„Teba, stoličku, na ktorej sedím, a inak nič,“ odvetila, no pre istotu sa ešte poobzerala, či jej niečo neuniklo.
„Si si úplne istá?“ nedal sa Kabuto a položil jej ruku na plece.
„Samozrejme, veď by som predsa videla, keby ... Moment! Tamto sa vznáša jedno pierko. A tam zasa ďalšie. Ako sa sem dostali?“
„Nepremýšľaj, odkiaľ sa vzali. Koľko ich je?“
„Ja neviem,“ zúfala si Ameno, „ako keby stále pribúdali. Nemôžeme to už nechať?“ zaklipkala ospalo očkami. Náhle sa však vzchopila.
„Ale nie, tie pierka tu nemajú čo robiť, nemali sa sem ako dostať. Je to iba ilúzia.“
Zložila ruky do pečate pre uvoľnenie, ako sa to učili v Akadémii, no ilúzia neprestala, kým jej Kabuto nezložil ruku z pleca.
„Výborne, takže si dostatočne citlivá aj na jin a jang, aby malo zmysel pokračovať,“ predišiel prezieravo vlne otázok. „Inak by si si vôbec nebola schopná uvedomiť, že niečo nie je v poriadku, darmo tu tie pierka logicky nemali čo hľadať, a upadla nakoniec do spánku, ako väčšina ostaných. Poď, presunieme sa do ďalšej fázy a sľubujem, že bude zaujímavejšia.“
Podišiel k dverám a prekvapene sa pozrel naspäť do miestnosti. „Nezaujíma ťa, čo to bude?“
Ameno iba vzdychla a mykla plecami. Možno išlo o akýsi dozvuk genjutsu, ale začalo toho byť na ňu trocha veľa. Možno z nej proste iba spadlo to vytrženie, ktoré prežívala, odkedy bola vybratá. Niekedy o tomto čase by jej už končilo vyučovanie na Akadémii, vybavila by pár úloh, ktorými ju poverila matka a išla by domov. Kedy sa takto dostane domov?
„Ach áno, jasné, vekový faktor,“ nadhodil Kabuto a s uspokojením zbadal, že jeho podpichnutie malo za následok trucovité zovretie Ameniných pästí. „Tak už poďme!“
„Že by ďalšie zlyhanie?“ opýtal sa posmešne prostredný z trojice, ktorá ich už čakala pred dverami. Boli rôzneho veku, no ani jeden nemal ešte cez dvadsať a všetci už boli geninovia.
„Hrôza, už začali vyberať adeptov priamo z Akadémie?“ zaironizoval počerný chlapec, stojaci po pravej strane, paradoxne sám ako keby o niečo mladší než Kabuto a vlastne bol najmladší zo skupiny.
„Je to pech, Sōta, je to ale pech,“ adresoval Kabuto, ignorujúc ostatných, chlapcovi s pieskovými vlasmi i očami, stojaceho naľavo, ktorý doteraz nič nepovedal, no podľa veku a správania jeho spoločníkov i Kabuta, mohol byť vodcom skupiny, „ale táto adeptka na rozdiel od vás uspela. Asi sme mali od začiatku hľadať v Akadémii,“ a bez toho aby pohol hlavou sa jeho zrenice upreli na najmladšieho, ktorý okamžite zaspätkoval.
„Nenechaj sa zastrašiť takým lacným trikom, Kurai,“ napomenul Sōta najmladšieho.
„Veru tak!“ potvrdil náhlivo prostredný a vykročil dopredu, naťahujúc ruku k Ameno. „Zistíme, či v tej malej fakt niečo je, alebo ... hej, pusť ma!“
Ďalej sa nedostal, lebo mu Kabuto pevne schmatol ruku.
„Nie, že by sme ti neverili,“ začal Sōta pokojne, kým sa jeho kumpán snažil vytrhnúť ruku z Kabutovho zovretia, „iba chceme mať istotu, či si tá malá niečím náhodou nevykúpila tvoju priazeň a neovplyvnila tak tvoj úsudok. Predsa len, máš v rámci nášho projektu možno až príliš veľkú voľnosť a,“ zlomyseľné sa usmial, „tvoje správanie budí trocha podozrenie.“
„Veru tak!“ pritakal znova mladík v Kabutovom zovretí, „Pusť ma, lebo ti jednu ...“ napriahol sa k úderu a ... zrazil na zem Kuraia.
„Pch, genjutsu,“ sykol Sōta a kútikom oka sledoval chuunina v bielom plášti, ktorého dianie zjavne zaujalo, no zatiaľ nezasiahol.
„Úplne stačí demonštrovať, na akej nízkej úrovni ste vy traja, nič iné nepotrebujeme vedieť,“ prehlásil Kabuto a pustil svojho zmäteného súpera, ktorý začal pre zmenu panikáriť, že mu černie ruka. Zmĺkol až keď sa ho Sōta dotkol a zrušil ilúziu.
„Tak fajn, máme aj inú prácu,“ nariadil kývnutím hlavy svojím spoločníkom odchod, „no ešte sa určite stretneme, maličká,“ pozrel smerom k Ameno. Znelo to skoro ako hrozba.

Toto miesto bolo hádam ešte strážnejšie než vchod do paláca daimyoa Zeme vetra. Vchod do priesmyku vedúceho skalnou obručou priamo do Skrytej piesočnej, bol lemovaný vysekanými terasami so strážami. A v poslednom čase ako keby bola pre niečo kontrola ešte prísnejšia.
„Moment, počkajte!“ zvolal strážnik za dvojicou joninov, čo práve bez problémov prešli kontrolným stanoviskom a náhlili sa ďalej.
„Podľa nášho senzora je cítiť tri zdroje čakry, hoci ste iba dvaja.“
Oslovení zastali so zdanlivou ľahostajnosťou pozreli najskôr na seba, potom na strážcu.
„Ja som ti to hovoril, Yūra,“ adresoval vyšší jonin s bábkou na chrbte svojmu parťakovi, „nevláč so sebou tú jaštericu, lebo produkuje dostatok čakry na to, aby ju senzor zachytil.“
„Ani si nevieš predstaviť, ako neznášam, keď máš pravdu, Mukade,“ odpľul si znechutene jonin s briadkou a znechutene vytiahol zo svojho batoha veľkú jaštericu, ktorú ukázal strážnikovi a okamžite ju celou silou šmaril o stenu priesmyku.
„Teraz môže byť každý spokojný,“ utrúsil Yūra a nasledovaný Mukadem sa pobral ďalej, zanechajúc chuunina v rozpakoch. Ten, keďže videl, že ide skutočne o druh púštnej jašterice, ktorá sa naučila produkovať čakru pre rýchlejší beh, dal znamenie veliteľovi stráže, že je všetko v poriadku a nevenujúc plazovi viac pozornosti, pobral sa naspäť na svoju pozíciu. Nemal dôvod sa tej jašterici viac venovať, hoci keby tak urobil, možno by mu prišlo zvláštne, prečo z jej rozbitej hlavy netečie krv. A možno by mu aj prebehlo hlavou, či tá jašterica už nebola mŕtva skôr.
„Ste si teda úplne istí, že k nám po neúspešnom útoku na Gaaru nevedú žiadne stopy?“ ozvala sa bábka na Mukadovom chrbte, keď boli v bezpečnej vzdialenosti.
„Celkom istí, pane,“ odvetil Yūra. „A čo je najlepšie, Kazekagovi ľudia budú podozrievať Radu, zatiaľ čo rada sa pokúsi celý incident zamiesť pod koberec, ako individuálnu akciu pár nespokojencov, aby sa náhodou počas pátrania neprišlo na ich vlastný plán.“
„Ako ďaleko pokročil ich plán? Za žiadnych okolností nesmú Shikaka získať skôr.“
„To nevieme, ale zdá sa, že ešte stále hľadajú vhodných ľudí a vraj hrozí zastavenie financovania ich projektu, ktorý používajú ako zásterku.“
„Obzrel by som si objekt, v ktorom pracujú. Okamžite ma tam zaneste. Nemám rád čakanie“
„Ako rozkážete, Sasori-sama!“

„Kto boli tí geninovia? Nebudeme mať s nimi problémy?“
„To záleží od okolností a ich možností, ale teraz to nechajme a venujme sa niečomu skutočne dôležitému,“ odvetil Kabuto a voviedol Ameno do miestnosti s akváriami. Kývol na pozdrav dvojici pracovníkov, čo práve dopĺňali jedno z akvárií a po skončení príce opustili miestnosť, takže tam ostali Kabuto a Ameno sami.
„No teda,“ nestačila sa ešte stále diviť Ameno, rozhliadajúca sa okolo.
„Shinobi by mal skrývať svoje prekvapenie,“ neodpustil si Kabuto.
„Ja ešte technicky nie som shinobi,“ vynašla sa rýchlo Ameno a s nosom priam pritisnutým na sklo akvária sledovala elektrického úhora.
„Nie si trocha drzá?“
„Ospravedlňujem sa,“ odvetila viac menej automaticky, lebo ju upútali rybičky meniace farby podľa pozadia, pred ktorým práve plávali.
Kabuto si povzdychol a začal vysvetľovať, čo je ktorý tvor – lebo tam neboli iba ryby – zač a z akej krajiny pochádza, pričom sa občas blysol aj svojimi poznatkami o daných krajinách. Počítal s tým, že ak Ameno zahltí priveľkým množstvom informácií, zajde jej chuť spoznávať ryby a vráti jej plnú pozornosť k úlohe, čo jej zadá. Nakoniec, je to v podstate ešte dieťa.
„Odkiaľ poznáš toľko rôznych krajín?“
„Keby som ti to prezradil, musel by som ťa zabiť,“ odvetil Kabuto a netušila, že neklamal.
„To nemôžeš, mám v programe kľúčovú úlohu a čokoľvek sa mi stane, bude to mať nepriaznivý dopad na výsledky,“ nedala sa Ameno.
„Správny odpoveď!“ usmial sa Kabuto. „Je na čase zistiť, či ti aj práca s čakrou pôjde tak dobre. V prvom kroku ťa naučím základom lekárskych techník.“
„A v nasledujúcom?“
„Nepredbiehajme,“ zarazil ju Kabuto a z jedného z akvárií vybral rybu. „Máš rada ryby?“
„Neviem, hádam áno,“ zamyslela sa, „chutia ako, ako ...“ a pokúsila si spomenúť na chuť ryby, čo raz matka doniesla domov. Iste nešlo o rybu v špičkovej kvalite, ba práve naopak, veď také sú dovezené do Piesočnej iba veľmi zriedkavo a pre rodiny z takých skromných pomerov, z akých pochádzala ona, sú prakticky nedostupné. Až teraz si vlastne uvedomila, že sa zo samotného nadšenia zabudla matky opýtať, ako k nej prišla.
„Nie ako jedlo,“ pousmial sa Kabuto, vybral z akvária jednu z rýb a metajúcu sa ju natočil k Ameninej tvári.
„Na vzduchu sa za chvíľu udusí, bez ohľadu na to, ako veľmi rozťahuje žiabre,“ vyhŕklo z Ameno, fascinujúco sa dívajúcej na rybu.
„Všímaš si anatómiu, to je dobrý začiatok. Bez obáv, nedopustíme, aby sa udusila,“ poopravil si tajomne okuliare a náhle tresol rybou o stôl, až sa tá prestala hýbať.
„Po-povedal si, že nie ako jedlo,“ divila sa šokovaná Ameno, kým Kabuto kládol rybu na iný stôl, opatrený akousi pečaťou.
„Ešte nie je úplne mŕtva, iba umiera v dôsledku fraktúry lebky a vnútorného krvácania. Tvojou úlohou teraz bude skúsiť sa ju uzdraviť. Máš na to asi tak päť minút.“
„Vôbec netuším, čo mám robiť. Čo ak zlyhám?“ zúfalo pristúpila Ameno k stolu.
„Pokoj, ani géniom sa to na prvý krát nemusí podariť,“ postavil sa Kabuto za ňu a chytil obe jej ruky, „pre začiatok rob presne to, čo to poviem. V najhoršom budeme mať chutnú večeru,“ dodal.

„Ani som nepostrehla, ako prešiel čas,“ lamentovala Ameno, keď s Kabutom opúšťali výskumné zariadenie. Práve ju oboznámil s bezpečnostnými postupmi, ktoré bude musieť pri každom príchode a odchode dodržať. A nebolo toho málo. „Už strašne meškám domov. Ty už máš tiež po službe, však Kabuto-sensei?“
„Áno, ale ešte musím niečo vybaviť, takže odtiaľto budeš musieť takto na prvý krát trafiť domov sama,“ usmial sa previnilo. „A nazývaj ma radšej senpaiom, aj ja sa totiž ešte musím vedno s tebou mnoho učiť. Čaká nás ešte mnoho driny.“
Zamyslene hľadel za odbiehajúcou Ameno. Pravdu povediac bol prekvapený, aký má talent na liečenie, no nedal na sebe nič poznať. A ešte bude musieť zvážiť, ako s týmto poznatkom ako aj samotnou Ameno naložiť. Čo bude najužitočnejšie? Napísať to do správy, alebo radšej zamlčať? Využiť jej talent k urýchleniu projektu, alebo ju radšej brzdiť? Prípadne by mohlo dôjsť aj k nešťastiu. Možností je mnoho a pre správnu voľbu bude potrebovať viac informácií. Bol by Ameno odprevadil domov, aby získal ešte nejaké údaje naviac, ale to musí počkať. Jeho pozornosť zaujala dvojica shinobiov sediaca pred sushi barom s výhľadom na výskumný komplex, maskovaný za skladisko. Bar slúžil ako zásterka pre prísun rýb a plodov mora na výskum, pričom kvalita obsluhy a premrštené ceny zaručovali nízku návštevnosť. Tí dvaja sa podľa ich šiat museli práve vrátiť z misie a po ceste sa mohli staviť na množstve lepších miest, kde by sa pred podaním správy občerstvili. Je to prinajmenšom podozrivé. Bude musieť zistiť viac.

5
Průměr: 5 (2 hlasů)

Volby prohlížení komentářů

Vyberte si, jak chcete zobrazovat komentáře a klikněte na "Uložit změny".
Obrázek uživatele Senpai-sama
Vložil Senpai-sama, Ne, 2018-10-14 18:33 | Ninja už: 703 dní, Příspěvků: 1192 | Autor je: Sluha v rezidenci klanu Hyuuga

Náš Kabutík sa pustil do dôkladného testovania a výcviku Ameno. Pierka sa mi páčili Smiling Vždy sa musia nájsť dajaký vyrývači, ako tí traja, ale Kabuto si svoje obhájil a dal ich do laty. Jaštericu si dobre vymyslel, uvidíme, akú má úlohu. Sasori je neprekonateľný s tým čakaním hihihi Ja by som tiež bola očarená akváriami Úpa boží!!! Zišli by sa lekárske techniky, akurát včera mi vyskočila rybka z akvária a musela som sa s ňou rozlúčiť Cry Kabuto zaňuchal talent a ako on, už špekuluje, ako s Amenoiným darom naložiť v súvislosti s informovaním nadriadených, uvidíme, možno sa nakoniec stane jeho partnerka a využije ju sám... Teším sa na ďalší tvoj počin Kvítek sakury

Môj obrázok je darček od zlatej duše, vynikajúcej spisovateľky a vzácneho človeka, Akumakirei, ktorej zo srdca za všetko ďakujem Kvítek sakury

"Arogance je parukou k zakrytí duševní pleše." Jan Werich
"Představte si to ticho, kdyby lidé říkali jenom to, co vědí..." Karel Čapek

Obrázek uživatele Palantir
Vložil Palantir, Ne, 2018-10-14 18:44 | Ninja už: 3208 dní, Příspěvků: 4428 | Autor je: ONLINE, Senzibil

Ja sa zasa teším, že po dlhej predlhej dobe čítam od teba komentár (nielenže pod mojím FF, ale tak celkovo Eye-wink ). Jašterica maximálne tak skončí na pekáči nejakého miestneho Beara Grilsa. Sticking out tongue Neviem, ako mi to bude vychádzať s pokračovaním, lebo mám hromady práce, ale hádam v decembri by mohlo byť ďalšie pokračovanie.