Hokage no Uchiha (I.) 012: Žena v červenom

1

Ohnivá ruka sa vyrútila z útrob chrámu a schmatla Hinatu. Tá od šoku len vytreštila oči a skríkla, keď ju tá pekelná vec vťahovala do temnoty.
„Hinata!“ skríkol na ňu Shikamaru tak hlasno, až sa mu zlomil hlas.
Pozrel sa na ženu v červenom, ktorá stála zopár desiatok metrov od nich s úškrnom na perách.
Tieň sa od neho odpútal a zaútočil po žene dvanástimi ihlicami.
Tá žena urobila dva kroky vzad.
- Mám ťa – pomyslel si Shikamaru. – Tiene sú pod mojou kontrolou. -
Cítil, ako boli ich tiene prepojené, no aj tak sa nedokázal zbaviť pocitu, že je niečo zle.
Prinútil ženu, aby prerušila techniku, ktorá držala Hinatu spútanú.
Plamene zmizli.

Hinata dopadala na zem.
„Hakke Kusho.“ pod ňou sa vytvoril vzdušný tlakový obal, ktorý zmiernil jej pád.
Shikamaru k nej dobehol s obavami v očiach.
„Hinata, si v poriadku?“ zaujímal sa o jej stav, kým si prezeral či nie je zranená.
Avšak okrem šoku sa zdala byť v poriadku.
Shikamarovi odľahlo a opäť sa sústredil na tú ženu v červenom, schovávajúcu sa v tieňoch.
Na nádvorí okrem nich nik nebol. Boje ostatných skupín doliehali zo všetkých smerov, avšak Shikamaru usúdil, že to najdôležitejšie čakalo priamo pred nimi.
Aj na tú diaľku cítil, že tá žena je úplne iná než akýkoľvek ninja, s ktorým sa doteraz stretol. Jej silu nedokázal ani určiť. Samotnú jej chakru cítil ako ostré vibrácie, ktoré sa mu zarezávali do tela.
„Hinata,“ zamrmlal smerom k nej tak potichu, aby ho nik iný nepočul.
Nebol si totiž istý, či ich náhodou neodpočúva, no v každom prípade sa cítil nesvoj.
Pretože vyčkávala.

Čakala ako predátor premeriavajúci si svoju korisť tesne pred tým, než zaútočí.
„Pozri sa prosím Byakuganom smerom do chrámu.“
Hinata zažmurkala očami a pozrela sa tým smerom.
Po tele jej prebehol mráz. Trhane sa nadýchla a odvrátila zrak. Cítila, ako jej praskli žilky v ľavom oku.
„Nevidím nič okrem plameňov.“ skonštatovala sklamane. „Nevidím nič než na diaľku pár metrov.“
Prikývol jej.
„Tie plamene vychádzali z nej? Z tej osoby pred nami?“
„Áno.“ hlesla.
„Jej chakra, zdala sa ti povedomá?“
Hinata sa odmlčala a zamyslene sledovala tancujúci červený odev tej ženy vo vetre.
Snažila sa rozpamätať a priradiť tú chakru k osobe. Bola presvedčená, že sa jej zdala niečím povedomá.

2

Z pravého nádvoria, kde sa nachádzali visuté záhrady sa ozval silný výbuch. Kúdoľ čierneho dymu stúpal k oblohe a stáčal sa do elipsovitých tvarov.
Shikamarovi sa zazdalo, že videl záblesk Sasukeho techniky Kirinu, i keď na oblohe neboli vidieť blesky.
Hinata sa náhle vystrela. Závan horúcej chakry pochádzajúcej od Kurami a Naruta.
Tvrdo a usilovne bojovali proti nepriateľovi, ktorí napadli chrám Ohňa za účelom získania jeho tajomstiev a moci.
Ozvalo sa zapraskanie.
Shikamaru a HInata zbystrili pozornosť a obaja sa dívali na steny do chrámu, ako sa pod náporom ohromnej chakry lámu a drvia. Pravá stena sa celá zosypala až sa nádvorím prehnal dym a chvenie.
Prach dymu zahalil nádvorie do tmy, keď v tom okamihu to Shikamaru pocítil. Jeho technika tieňov bola prelomená.
Prach pred nimi sa sfarbil do oranžovo-červenej farby a z jeho útrob sa vyrútili masívne ohnivé gule, ktorých spaľujúci žiar pocítili ešte skôr, než sa vyrútili.
Hinata sa roztočila, zaštítila Shikamara a zmenila smer oboch gúľ, ktoré sa na nich rútili.
Tie ničili všetko, čo im stálo v ceste.
Shikamaru z pravej náprsnej kapsy vytiahol malý zvitok, ktorý rozvinul a pomocou chakry aktivoval.
„Hinata, keď ti dám signál, roztoč sa znovu.“
Nečakal na jej reakciu ani odpvoeď. Hodil zvitok pred seba. Čierna pečať zmodrala.
Ozvalo sa zasyčanie.
Zo zvitku vytryskol prameň vody, ktorý bleskovo zaplavoval nádvorie.
„Teraz. Nasmeruj ten tok na vstup.“
Hinata sa ihneď roztočila a vyslala vlnu menšej tsunami do chrámu, na miesto, kde stála žena v červenom.
Tá pred sebou vytvorila ohnivú stenu, ktorá pohlcovala masu vody a sama sa menila v paru.

Následne Shikamaru vytiahol šesť kunajov a rozhodil ich po rozvalinách blízko vstupu.
Keď sa zabodol do steny posledný kunaj, všetkých šesť naraz aktivoval.
Zo všetkých zbraní vyšli tiene, ktoré mal pod kontrolou a spoločne vytvorili pavučinu, ktorá pokryla celý vchod.
V okamihu ako pocítil, že sa žena chytila do tieňov, uvoľnil tiene, ktoré ju obmotali a znehybneli. Z pavučinových tieňov jej vytŕčala len hlava, pričom tvár mala schovanú pod látkou.
Hinata na nič nečakala a využila moment prekvapenia. Narušila ženine chakrové body a odstavila ju od čerpania ďalšej chakry.
- Už nepoužije žiadne techniky. – pomyslela si Hinata a vrátila sa ku Shikamarovi, ktorý si vydýchol, akoby mu padol kameň zo srdca.

3

Na nádvorí sa rozfúkal pálčivý vietor, ktorý svojim náporom a silou zrážal Shikamara i Hinatu na kolená. Tieňový kokón, ktorý držal ženu sa začal nafukovať a postupne povoľovať zovretie, až kým úplne nepraskol.
Okolo ženy sa roztočil vír ohňa, ktorý okolo nej rotoval ako ochranný štít.
Tá však jeho analytickým schopnostiam nevenovala pozornosť. Jej pohľad spočinul na Hinate.

Vietor odkryl časť odevu zahaľujúci ženinu tvár. Ostal prekvapene kľačať na pravom kolene. Tá žena mala zreničky zúžené ako plaz, pričom ich mala hnedastej farby. Okolo zreničiek mala jantárovo-žlté jamky.
Shikamaru sa otočil k Hinate a niečo na ňu zakričal.
Hinata urobila to isté, ale ani jeden sa nepočuli. Vystrela ukazovák na pravej ruke a druhou rukou si prekryla ústa, pričom sa jej do očí nahrnuli slzy.
Shikamaru zaklipkal očami a rukou inštinktívne zamieril k pravej strane hrudného koša, odkiaľ vychádzala pulzujúca ostrá bolesť. Ruka sa mu zastavila o čosi kovové, teplé a vibrujúce. Zrak mu spočinul na katane, ktorá prechádzala jeho telom a na šedú čepeľ, ktorú lemovali zlatisté symboly, v ktorých čosi pulzovalo.
Shikamarovi sa zahmlilo pred očami. Cítil, ako ho opúšťajú sily.
Žena pootočila katanu o stoosemdesiat stupňov a potom ju nasilu vyrvala z tela.
Shikamaru dopadol na zem ako handrová bábka vo vlastnej krvi. Všetko sa mu rozplývalo pred očami, pričom útržkovito videl celý svoj život.
To posledné čo videl než zatvoril oči bola ohnivá ruka, ktorá opätovne zovrela Hinatu a spolu so ženou vošli do útrob chrámu Ohňa.

4

Pootvoril oči. Cítil sa, akoby sa zobudil zo sna. Akoby len spal. Nevedno koľko času uplynulo, ani čo sa stalo. Ani kde sa nachádzal.
Nič.
Len zmätenie. Ani nevedno prečo, prešiel si rukou po pravej strane hrude, kde mal zacelenú ranu, teraz už len bledoružovú jazvu.
Pomaly dýchal a snažil sa nabrať síl, ale telo ho stále neposlúchalo.
Z nejakého neznámeho dôvodu jediné čo vnímal bola chakra. Chakra, ktorá patrila komusi inému a predsa ju mal v tele, v okolí miesta jazvy.
- N-naruto? - prehnalo sa mu hlavou, keď ho z útrob vlastnej mysle vytrhol hlas plný žiaľu a bolesti.
Ten hlas sa postupne menil z mužského na chrapľavý až démonský.
Tesne predtým než opäť zamdlel videl deväť chvostovú líšku v plnej sile a akúsi postavu obalenú vo fialovom Susaane.
Susano´o namierilo luk so šípom na krčnú tepnu líšky a bez zaváhania vystrelilo.

5

„Viac si už nepamätám.“ prehovoril na mňa Shikamaru v pracovni a povzdychol si. „Myslel som si, že ju tá žena zabila po tom, čo Hinatu odviedla do chrámu.“
„Všetko tomu nasvedčovalo.“ pridal som sa. „Našli sme jej bezvládne telo.“
Spýtavo sa na mňa pozrel.
„Čo sa stalo s Narutom?“
Odsunul som stoličku a postavil sa.
„Podarilo sa mi líšku dostať pod kontrolu, ale Naruto...“ zneistel som a odvrátil od hanby pohľad. „Ma omráčil.“ precedil som cez zuby dúfajúc, že ma nebude počuť. Ale podľa jeho kyslého úškrnu, ktorým sa snažil maskovať smiech mi došlo, že ma počul.
Zamieril som do kuchyne a oprel o umývadlo. Potreboval som vodu.

Pootočil som kohútikom a čakal.
Keď som otvoril oči, od šoku som sa prehol a padol na zem.
Z umývadla na mňa žmurkal Suigetsu, so širokým úsmevom plným žraločích tesákov.
„Je všetko v poriadku?“ ozvalo sa z vedľajšej miestnosti.
Prebodol som nečakaného hosťa pohľadom.
„Jasné, všetko je v poriadku.“
Urýchlene som sa vrátil k Shikamarovi s vystretou rukou.
„Ďakujem ti, že si sa zastavil. Pomohol si mi, Shikamaru.“
Potriasli sme si rukou a chystal sa na odchod.

Z kuchyne sa ozval tlmený hluk.
Zo zvedavosti sa tam zadíval, ale nič nevidel.
„Tak zajtra.“ dodal tesne predtým, než odišiel. Vrátil som sa do kuchyne, v ktorej zo seba vykvapkával zvyšok vody.
Ako inak bol nahý a nevedno prečo, zámerne rozkročoval od seba nohy.
„Ach, to je lepšie.“ prehovoril slastne a spokojne zamľaskal.
„Tak k veci.“ zahriakol som ho a čakal na novinky. Suigetsu sa zasmial až si musel utrieť slzy z očí, ktoré sa mu opätovne vsiakli do pokožky.

Vošiel do pracovne a rozvalil sa do môjho kresla, pričom skúmavo pozoroval strop.
„Tak tu by som skapal od nudy.“ skonštatoval po chvíli ticha a hodil mi na stôl premočený zvitok.
Tú poznámku som ignoroval, hoci som si predstavil, čo by sa s ním stalo, keby som ho škvaril nad ohňom. Ako veľmi by sa roztiekol.
Roztvoril som zvitok a začítal sa.
Od chvíle čo som Suigetsuho poslal na špionážnu misiu uplynul už istý čas.
A teraz...
Konečne sa to vyplatilo.
„Je to pravda?“ opýtal som sa ho a prikývol, pričom sa roztáčal na stoličke a odrážal sa od jednej steny na druhú.
Pre istotu som spálil ten zvitok v ruke a pozrel na zapadajúce slnko.
- Dnes v noci sa to skončí. Už mi viac nebudú stáť v ceste. -
Pozrel som sa smerom, kde sa nachádzala vila Rady Starších, ktorá spoločne so mnou viedla Konohu.
Až doteraz.
Nemohol som dopustiť, aby sa zúčastnili ďalšieho stretnutia s feudálnym lordom. Aspoň nie tak, ako oni zamýšľali.
- Nastal čas to celé skončiť. -

Pokračovanie nabudúce