Hokage no Uchiha (I.) 013: Plamenná pečať

1

Hinata pootvorila ospalé oči. Bolelo ju celé telo, ktoré sa zmietalo v kŕčoch od vysilenia. V hlave jej trieštila ostrá bolesť, akoby ju niekto udrel tupím predmetom. Nedokázala sa poriadne sústrediť a miestami videla rozmazane, no napriek tomu vedela, že je to s ňou zlé. Nedokázala sa uvoľniť. I naďalej bola spútaná.
Zvuky bojov na nádvorí postupne utíchali, ako so svojou rukojemníčkou schádzali hlbšie do útrob chrámu.

Žena v červenom celý čas mlčala a kráčala vpred.
Zastala pred kamennými dverami, ktoré lemovali symboly a výjavy z dôb súbojov o chrám Ohňa. Na jednej časti v ľavo-dole, boli vykreslení bývalí členovia Akatsuki Hidan a Kakuzu z čias, kedy napadli chrám. Na úplne inej časti dverí bol vyobrazený súboj Naruta s Nagatom po tom, ako napadol a zničil Konohu. Pri tomto výjave sa žena pozastavila a upriamila mu väčšiu pozornosť.
Hinata tlmene zakašlala a pootvorila uslzené oči. Zazdalo sa jej, že žena pohladila Nagatovu vyobrazenú tvár, tesne predtým, než vložila ruku do akéhosi mechanizmu pri dverách.

Čosi zacvaklo a dvere sa tupo zachveli. Starý mechanizmus, ktorý nebol aktivovaný už dlhé roky sa pomaly dal do pohybu, a otváral tajomnú miestnosť. Ako sa dvere otvárali, valil sa na ne prach a špina, ktoré žena v červenom spálila pomocou plamennej aury, ktorá ju obklopovala. Aj cez svoj stav to Hinata postrehla vďaka neustále sa vlniacemu vzduchu v blízkosti ženy. Plamenná ruka ju nepustila, ani keď sa vydali do útrob miestnosti.

2

Ako žena kráčala vpred, fakle po oboch stranách stien, ktoré boli upevnené v kamenných pochodniach sa jedna za druhou rozhoreli.
Zastali takmer na druhej strane miestnosti, kde sa nachádzala vytrýna s červeným zvitkom, ktorý obtáčala zlatá stuha. Zvitok stál na piedestály za strieborným sklom, na ktorom bola nakreslená pečať.
Žena priložila pravú ruku na pečať, ktorá jej trhla rukou a odsotila.
„Vynaliezavé.“ zamrmlala si žena popod nos a opäť priložila ruku na pečať. Tentoraz sa rozžiarila a zapraskala. Strieborná látka ochraňujúca vitrínu sa rozletela do všetkých strán miestnosti a vytvorila šesť menší mlák. Všetky zdroje svetla v miestnosti pohasli.
Ostalo hrobové ticho. Žena sa uistila, že je Hinata stále spútaná.
Nebola.

Žena sa pokúsila vytvoriť ohnivé gule, aby jej osvetlili miestnosť, ale márne. Jej chakra bola roztrieštená a nestabilná. Niečo ju utlmilo.
Započula akýsi šuchot, ktorý sprevádzalo cinkanie kovového predmetu o dlážku. Cingot silnel, ako sa čosi blížilo smerom k nej. Vyhrnula si pravý rukáv a pozrela sa na vypálené značky, ktoré videla pod červeným oparom. Jej unikátny zrak umožňoval vidieť aj v tej najhlbšej tme.
Porozhliadla sa po okolí.
Hinata ležala zrejme v bezvedomí asi desať metrov od nej. To ju však netrápilo. Starosti jej robilo šesť postáv v ťažkých odevoch, ktoré boli čoraz bližšie k nej s vytasenými zbraňami, ktorých čepele vibrovali vo vzduchu.
Urobila rýchle kroky k Hinate a prikrčila sa. ľavú ruku priložila na vypálené znamenia a pri zatvorených očiach sa snažila sústrediť, hoci ju neustále prerušoval cingot a akési chrapčanie.

Puf!
Ozvalo sa po krátkej chvíli a pred ženou ležal kovový predmet pripomínajúci krabičku. Zakrúžila nad ním rukou a ten sa otvoril.
Vložila doň zvitok z chrámu a schovala pod šaty.
Postavy boli pri nich takmer na dosah ruky. Žena sa ešte viac prikrčila k Hinate a vyčkávala.
Keď pri nej postavy zastali a namierili zbrane, vtedy to prišlo.
Ženu obklopil kúdol čierneho dymu, ktorý sa rozprskol do všetkých strán a zaútočil na postavy pred ňou, ktoré pohltil do temnoty.
Chrám sa zachvel pod náporom silnejúcich techník. Žena v červenom si uvedomovala, že sa jej krátil čas. Opar čierneho dymu sa rozplynul a pred ňou stálo šesť bytostí oblečených do čiernych habitov, pod ktorými mali ťažké brnenie. Z očných jamiek im sršali tmavo červené zreničky. Pokľakli pod ženou a celý čas hrozivo chrčali.

3

Naruto bežal len čo mu sily stačili a blúdil v útrobách chrámu, kde sa snažil nájsť Hinatu. Oči mu poletovali sprava doľava sledujúc opar chakry, ktoré po sebe zanechala žena s Hinatou. Chakra tej ženy sa mu nezdala nijako povedomá, ale bolo v nej osi temné, čo cítil kedysi dávno. Stopa silnela, keď prešiel veľkú drevenú halu, za ktorou uvidel otvorené kamenné dvere. Preskočil halu jedným mohutným skokom a pridal do kroku, až kým ho nepohltila tma kamennej miestnosti.

4

Hinata otvorila oči, keď pocítila na zápästiach ostrú bolesť. Snažila sa vykríknuť, ale nemohla. Cez ústa mala akúsi masku, ktorá bola upevnená vzadu na krku čímsi veľmi žeravým. Zmätene sa rozhliadala okolo seba. Bola pripútaná na akomsi oltári. Ruky mala spútané smerom do výšky.
Pokúsila sa pohnúť nohami, ale márne.
„To je zbytočné.“ prehovoril na ňu ktosi, koho nevidela.
Prestala sebou trhať a upriamila pozornosť na miesto, odkiaľ počula hlas, pričom sa snažila vyčistiť si hlavu a myšlienky. Srdce jej bilo až v krku a s každým nádychom sa cítila čoraz slabšia.
„Z tých pút sa nedostaneš.“ opäť na ňu prehovorila akási postava, ktorá tentoraz vyšla z tieňov.

Hinate sa rozšírili od ľaku zreničky a trhla oboma rukami, čím si privodila ešte väčšiu bolesť.
Ohnivé okovy sa jej tentoraz zarezali cez kožu až do mäsa.
Vykríkla z plných pľúc, ale nik ju nepočul. Tá maska na ústach utlmila všetky zvuky, ktoré sa z nej drali.
Žena urobila ďalší krok k svojej zajatkyni, pričom si tvár dôkladne zakrývala pod kapucňou.
V chráme sa ozval ohlušujúci rachot, ktorý tlmene doliehal až k nim.
Žene zmizol úsmev z tváre a pootočila sa do tieňov.
„Zdržte ho.“ prehovorila na kohosi, koho Hinata nevidela. Len započula chrapľavé zavrčanie a zazdalo sa jej, že sa rozplynuli akési tiene.
Žena v červenom zrýchlila a zastala necelé dva metre od Hinaty. Premerala si ju so záujmom. „Pomôžeš mi.“ povedala skôr pre seba než pre Hinatu a položila pred ňu zvitok, ktorý získala z chrámu.
- Kai. -
Uvoľnila pečať na zvitku, ktorý vyletel do vzduchu, roztočil sa a rozvinutý dopadol na zem.

Žena naň priložila obe ruky, ktoré jej odsúval akýsi tlak.
Celou silou zatlačila na zvitok, až kým sa jej nedotkli oň obe ruky.
Dlane jej vzplanuli zeleným plameňom.
Žena sa pomaličky a opatrne postavila, ale nedokázala sa vystrieť. Držanie tela mala v akejsi agónii. Tackavo a omámene urobila krok ku Hinate a povzdychla si.
Zaprela pravú ruku a plnou silou ju vrazila Hinate do brucha. Tá prerazila brušnú dutinu.
Hinata od toho odvrátila pohľad. Zatvorila oči a myslela len na Naruta a deti. Na ich spoločne strávené chvíle. Myslela na to, ako jej deti rástli pred očami a dospievali. Na Narutov prvý bozk. Na všetko nádherné, čo spolu za ten čas prežili.
Pocítila prílev šťastia, až do chvíle, kým nad sebou nestratila kontrolu a ponorila sa do hlbokého spánku.

5

Žena sa skúmavo dívala na symboly a znaky, ktoré sa okolo ruky vrazenej do Hinatinho brucha vytvárali.
Bol to druh pečate.
- Plamenná pečať. – pomyslela si žena a trpezlivo vyčkávala, kým všetky znaky z brucha nezmiznú.
„Rasengan!“ ozvalo sa z chodby, ktorá delila útočníka od miestnosti.
Následne bol počuť cingot, praskot, kvílenie a chrapľavý škrekot. Zem sa zachvela a do miestnosti vstupoval horúci opar chakry, ktorý každý dobre poznal.
Kyuubiho chakra. Plná hnevu.
Keď vymizli značky na bruchu, žena opatrne vytiahla ruku.
Dlaň jej stále horela plameňom, ktorý mal teraz žltú farbu. Položila ruku skrz Hinatine oči a čosi nezrozumiteľné mrmlala.
Chvenie a zvuky boja silneli.
Žena prudko roztvorila oči a trhla rukou. V tom okamihu sa prerušila technika, ktorá držala Hinatu spútanú, a tá dopadla na zem v kaluži vytvárajúcej sa krvi. Odstúpila od nej, keď na líci pocítila závan horúceho vzduchu.
Zažmurkala.
Hinata bola preč. Už viac necítila ani jej chakru. Už viac nebolo čo cítiť.

6

Naruto pristál s Hinatou v náručí na podlahu. Starostlivo si ju prezeral od hlavy až po päty, pričom mu zrak spočinul na bruchu, z ktorého vytekala krv.
Inštinktívne na to miesto položil ruku a všetkou silou sa na to miesto sústreďoval.
- No ták, vylieč sa! – kričal na seba, kým mal na tvári trpký výraz.
Zosilnel prívod chakry.
- No tak, no tak, no tak! To pôjde. Musí. Vyliečiš sa. Musíš! – opakoval si stále dokola. Vtedy pocítil, ako sa na neho napojil Kurama a prepožičiaval mu chakru. Mlčal, no jeho myšlienky boli čisté, jasné a bolestivé.
Naruto pokrútil hlavou a ešte viac sa sústredil.
- To pôjde. Je v poriadku, nič jej nie je. -
Kurama bol i naďalej ticho. Mysľou sa mu preháňali obrazy na to zranenie a premýšľal, čo ho mohlo spôsobiť.
Naruto striasol tie myšlienky a uvoľnil tak veľa chakry, až priam okolo nich tuhol vzduch.
- Prírodná energia, moja chakra, tvoja chakra, senninova chakra. Musí to ísť!-
Hinatine zranenie i naďalej krvácalo. Naruto to cítil.
Ako mu skrz prsty preteká červená tekutina. Ako sa z Hinaty vytrácala krv a postupne aj život. Jej srdce nepravidelne bilo a čoraz pomalšie dýchala.
Privinul si ju bližšie k sebe a šepkal jej do ucha.
„Hinata, prosím. Neopúšťaj ma.“ zaligotali sa mu oči. „Deti ťa potrebujú... Ja ťa potrebujem... Prosím.“ jeho šepot zmiešaný s prosbou bol čoraz tichší a tlmenejší.
Krv i naďalej tiekla.

Žena sa na nich dívala s nemým úžasom. Bola tak ohúrená tým čo videla. O to viac ju fascinoval pohľad na vytekajúcu krv, ktorá sa oblúkom vracala späť do rany a vytláčala viac krvi. Bola ohúrená tou schopnosťou, ktorou Naruto menil podstatu života a snažil sa zmeniť zákonitosť nevyhnutného.
„Na...ru...to.“ hlesla Hinata a povolila zovretie.
Naruto ju aj naďalej liečil a navracal späť vytečenú krv. Kurama sa dotkol jeho mysle, aby mu bol oporou, ale odbil ho. Nechcel to počuť, nechcel to vidieť. Nechcel sa s tým zmieriť.
Ako omámený sa díval na Hinatine zatvorené oči a hladil ju po tvári, pričom sa nebránil slzám. Vnútro ho zvieralo, až mu bolo na vracanie.
Mal pocit, akoby sa doňho zabodávali črepiny a zarezávali sa čoraz hlbšie. Bol skľúčený a plný žiaľu.
Objal Hinatu, rozvzlykal sa a vykríkol od bolesti.

7

Ohnal som sa katanou a zabil posledného ninju na nádvorí. Pre istotu som ešte raz všetko dôkladne skontroloval pomocou Sharinganu.
Boli sme tu jediní. Nepriatelia padli. Zasunul som späť zbraň a pomasíroval boľavé zápästie.
Nadýchol som sa, až ma zaštípal nos. Poškriabal som sa po celom tele. Cítil som akísi pálčiví vánok.
Pozrel som sa na vchod do chrámu.
Bol som presvedčený, že odtiaľ som cítil ten zdroj horúčavy, ktorá sa niesla smerom na nádvorie.
Ihneď som tam vyrazil klusom, pričom mi po rozume chodilo len jedno.
- Naruto, hlavne nad sebou nestrať kontrolu. –

8

„Čo si to urobila?!“ zvrieskol Naruto na ženu v červenom a hrozivo zavrčal. Vyceril tesáky a poddal sa emóciám, ktoré ním zmietali. Vzduch v miestnosti bol priam nedýchateľný a príliš horúci, než aby ho dokázal ktokoľvek ustáť.
Žene povieval odev v besnejúcom vetre.
„Bola to nevyhnutná obeť.“ prehovorila na Naruta bez výčitiek a zosilnila auru, ktorá ju chránila.
Naruto zovrel obe päste.
Zmizol.
Žena sa zmätene dívala okolo seba, keď to ucítila. Hrubú silu, ktorá prerazila skrz jej auru a ako tupá bolesť sa jej zarezala do pravého líca. Nedokázala ustať nápor tej sily.

Nohy sa jej odlepili od zeme, vymrštilo ju do vzduchu a urobila salto. Potom plnou silou vrazila do steny chrámu, ktorá praskla.
Žena dopadla na zem a zotrela si krv z pier. Keď sa postavila, chrapľavo sa nadýchla, kým ju Naruto zovrel pod krkom a pritlačil ju späť o stenu.
V očiach mu iskrila nenávisť a opovrhnutie.
„Prečo si to urobila?!“ skríkol na ňu tak ohlušujúco, až jej zapískalo v ušiach.
Žena ho prebodla tvrdým pohľadom a mávla rukou. Narutovo zovretie povolilo a odhodilo ho od ženy. Tá sa voľne nadýchla.
Otočila sa smerom na odchod. Chcela utiecť Narutovmu dosahu, keď v tom sa pred ňou ozval výbuch, ktorý ju odsotil a zosypal strop nad vchodom.

Miestnosť sa i naďalej plnila hustnúcou chakrou.
Žena sa postavila, oprášila a pevnejšie upevnila kapucňu. Pozrela sa na Naruta, ktorého chránila Kyuubiho chakra ako krvavý plášť. Nad pravou rukou mu rotoval červeno-modrý rasengan.
Žena urobila krok vzad, avšak Naruto sa odrazil od zeme a zaútočil na ženu. Tá postrehla jeho výraz, no najmä pohľad, akým sa na ňu díval. Mal v úmysle len jediné.

Zabiť.

Pokračovanie nabudúce