Encyklopédia

„Joninka neovládla svoj ohnivý temperament? Práve sebaovládanie si mala cvičiť s Beem.“

„Už aj ty s tým začínaš?“ placla Yugito rukou do vody. Prišla do onsenu relaxovať, nie počúvať Matatabino vyrývanie. O pripomienke Beeho sexistických veršov nehovoriac.
„Bee je blbec,“ pokračovala Matatabi, „ale podpichovaním ťa primäl k tomu, aby si sa napriek zákazu kompletne premenila. Priznaj chybu, mačiatko.“
Spozornela na zvuk zo strechy onsenu. Je sledovaná pri kúpaní? Snáď len nie... „Bee?“

„Nie, on taký nie je,“ oponovala Matatabi, „počúvaj pozorne.“
Zatvorila oči a sústredila sa na sluch. Z mužskej časti začula povedomé Oujé!
Zistila tiež, že na streche je jedna osoba. Odkedy ju sleduje? Čo chce? Úchyl?
„Vadí ti, že niekto vidí tvoje telo? Veď si kunoichi. A máš čo ukázať. Nelichotí ti, že niekto tak riskuje?“
„Nemám záujem po obdiv mužov a vôbec nikoho.“
„Tak prečo si rúžuješ pery?“
Chcela kontrovať, ale uznala, že ju Matatabi znova dostala. Zodvihla sa z vody a začala sa naťahovať, prekrývajúc intímne partie Matatabinmi rozmernými chvostmi. Zakryla nimi ešte jednu vec. To, ako vkĺzla do šatne, nechajúc vo vode svoj klon. Siahla po šatách a hodila na seba top. Do nohavíc vkĺzla počas premetu, ktorým sa dostala na krov. Kým si naťahovala obuv, napínala zmysly. Nezachytila pohyb, chvosty čumila zjavne nevyviedli z rovnováhy. Asi predsa len nemala pútať pozornosť tou kompletnou premenou.
Presekala sa strechou, no sliedič včas uskočil a unikal do neďalekého lesíka. Ledva s nim držala tempo. Nemala chuť na naháňačku. NEZUMI KEDAMA
Neznámy sa zvrtol. HŌSENKA NO JUTSU
Červené a modré plamene sa zrazili a navzájom vyrušili. Yugito vpálila rovno medzi ne a jej nechty narazili na čepeľ katany protivníka, ktorý urobil to isté.
„S takou peknou tvárou by nemusel špehovať po onsenoch.“ povedala si Yugito.
„Do dnešného dňa.“ dodala Matatabi zlomyseľne.
Sekla nechtami na nohách a on vyskočil... priamo v ústrety chvostu, ktorý udrel...
...do prázdna.
„Ten ale zrýchlil.“
„To bude tou pečaťou, čo sa mu rozlieza po tele.“ konštatovala Matatabi.
„Manikéra som si neobjednávala.“ zvolala provokatívne na protivníka, stojaceho na neďalekom konári. Zmysly jej prezradili, že je sám, no znepokojovala ju červená žiara jeho očí. Že by...
„Keď nie, tak nič.“ zasunul meč a zoskočil.
„Teraz mi už neunikneš.“ skočila za ním Yugito.
„Genjutsu!“ skríkla Matatabi. „Ostal stáť na konári.“
Postava pred ňou zmizla a úder do zátylku ju ponoril do tmy.

Nespomínala si ako do nej vložili bijou, bola iba dvojročná, no jedna vec sa jej vryla do pamäte. Opakujúci sa sen o dvojchvostom mačiatku, s ktorým sa začala hrať, no ono sa premenilo na monštrum, ktoré ju pohltilo. Nočná mora, ktorá v nej vyvolala fóbiu z mačiek. Každý to vedel, predsa dostala k tretím narodeninám dve mačky. V izbe sa zatvorila do skrine, odhodlaná brániť útočisko pred tými netvormi. Počula však ako sa bavia, hrajú a robia mnoho vecí, ktoré podľa zvuku nedokázala identifikovať. Zvedavosť zvíťazila a ona vyliezla zo skrine. Vtedy ešte nevedela, že ide o ninneko, ktoré boli najaté, aby jej pomohli prekonať fóbiu a zasvätili do svojich techník. Sotva sa naučila žiť ako človek, už sa učila životu mačky. Trénovali na odľahlom mieste tvrdo, ale hravou formou. Až nadišiel čas nastúpiť do Akadémie a ona zistila, že niečo nie je v poriadku. Prečo sú všetci takí odmeraní. Je predsa milá, šarmantná a vtipná. Tak prečo? Správa sa snáď príliš ako mačka? Tu a tam začula šepnúť slovo ikiryō a jej nočná mora sa vrátila. Keď dostatočne zosilnela, prišiel za ňou Bee a pomohol jej pochopiť. Prešla výcvikom, spoznala Matatabi a mačiatko z jej snov sa už nikdy nepremenilo v monštrum.

„Tak už si sa prebrala“ začula príjemný, ale arogantný hlas.
Vedomie stratila iba nakrátko, napriek tomu ju už protivník stihol spútať.
„Aké daromné!“ pomyslela si pobavene. Hlavu mala teraz na počudovanie úplne chladnú. Potlačí známky hnevu a naopak vyprovokuje súpera.
„Voyerstvo a spútavanie žien. Zaujímavé návyky v tvojom veku.“ Pozrela mu do tváre, ale nepohol ani brvou. Akurát sa jeho tvár akoby zdvojila.
„Genjutsu?“
„Figu! Otras mozgu.“
„Nevysvetľuj si to zle. Išlo o to, aby si ma začala prenasledovať. Chcem sa porozprávať.“
„Aha, tak takto ťa to vzrušuje. Žiadny bičík?“ pokračovala ironicky, no bez výsledku.
Mladík ukázal na rozmerný kus pergamenu, roztiahnutý na zemi za ňou.
„Som Uchiha Sasuke a od detstva zbieram odtlačky mačacích labiek. Chýba mi iba Matatabina. Bola by si taká láskavá odtlačiť ju na ten pergamen?“
„Ako znamenie mojej porážky? Venovanie by si k tomu tak náhodou nechcel?“ zaprskala a Matatabinou čakrou pretrhla putá.
„Nie, výmenou za informáciu, ktorú ti poskytnem.“ odvetil mladík pokojne. „Vypočuj ma a potom nechám na tebe, či odtlačok dáš alebo nie.“
„Hovor!“
„Organizácia Akatsuki sa snaží získať bijou. Pred dvoma rokmi sa pokúsili z Konohy uniesť Kyuubiho a pôjdu aj po tebe. Spoznáš ich podľa čiernych plášťov s červenými mrakmi. Nepoznám ich zámery, ale posielajú na lov dvojčlenné skupiny. Nukeninovia triedy S z Bingo knihy ako Kakuzu, Sasori...“
„Myslíš, že by som si neporadila?“ prerušila ho.
Mladík sa usmial a čierne oči sa znova zaleskli červenou žiarou. „Jedným z členov je aj môj brat, Uchiha Itachi. Ak som ti robil problémy ja, tak...“
„Dosť!“ zastavila ho Yugito. Takže Uchihovia a Sharingan. No pekné. „Ani keby tvoja informácia mala hodnotu odtlačku, nebudeme si kvit. Videl si ma nahú!“
„Aha, tak to?“ odfrkol. „Chápem!“ A zrazu stál pred ňou úplne nahý.
„Stačí? Alebo sa mám aj otoč...“ a zmizol.
„Čo sa deje?“
„Prerušila som genjutsu.“ odvetila Matatabi. „Očumovať nahých mladistvých chlapcov je nevhodné.“

„Oujéé!“
„To sa vôbec nerýmuje, Bee.“ poctila prichádzajúceho kritikou a zobrala od neho zvyšok výstroja, zanechaného v onsene. Všimla si jeho úsmev pri pohľade ne obrovský pergamen.
„Na to zabudni. Spreneveril by si sa svojmu zápisníčku?“
„Inak všetko v poriadku, baby?“
„Mám to pod kontrolou. Ale potrebujem trocha tvojho atramentu.“ usmiala sa.
„Teda, ak nebudeš proti, Matatabi.“