Umenie zabiť 17 Matky a otcovia, bratia a sestry

Stáli sme pred bariérou, ktorá bránila komukoľvek dostať sa dnu, kde bol Kyuubi spolu s Kushinou, ktorá bariéru vytvorila a ktorá ju udržiavala zvyškami svojej chakry, Minata a ich malého syna. Boli na to sami. Na druhej strane bariéry sme videli starého muža s niekoľkými ninjami pri sebe. Spoznala som ho vďaka jeho soche na hore Kagov. Bol to tretí Hokage a tiež si nemyslel, že je to najlepší nápad, aby to tí dvaja zvládli sami.
„Takže, Teki, teraz by si sa mal predviesť a dostať nás tam tak, ako si sa dostal von z jaskyne,“ povedala som a ani som naňho nepozrela, lebo som očami sledovala scénu pred sebou. Kushina kľačala a z chrbta jej vychádzali chakrové reťaze pútajúce Kyuubiho a Minato bol pri nej s chlapcom v náručí. O niečom sa rozprávali, no cez bariéru sa k nám ich slová nedostali.
„No,“ začal tichým hlasom a začal sa ošívať. „Aby som pravdu povedal, ja som sa odtiaľ nedostal.“
„To ti akosi neverím, lebo stojíš priamo predo mnou!“ zvýšila som hlas, lebo sme sa nemohli zdržovať. Mali sme oveľa väčšiu šancu, že démona dostaneme, keď bude spútaný. Kushina to už dlho nevydrží. Jej čas o chvíľu vyprší a ja som to veľmi dobre vedela.
„Bariéra zmizla. Najprv som si myslel, že sa odtiaľ dostanem pomocou Minatových špeciálnych kunaiov, na ktoré dal prebleskujúcu pečať, no nemohol som to použiť, to môže iba on, lebo na vytvorenie pečate využil svoju chakru. To je jedno,“ mávol rukou, keď si uvedomil, že ide zbytočne okolo. „Bariéra zmizla a ja som si myslel, že Minato je mŕtvy, no nie je. Potreboval všetku chakru na toto tu. Neviem, čo sa chystajú urobiť, ale bude to niečo veľké.“
„Dostaneš nás dnu?“ spýtala som sa ho priamo a on pokrútil hlavou.
„Táto bariéra udrží samotného démona, dnu sa neprebijeme. Dokonca ani necítiť jeho chakru, taká je silná.“
„Čiže sme len pozorovatelia. Isteže, iba dovtedy kým je bariéra vztýčená. Ak im to nevyjde a oni zomrú pri pokuse zničiť Kyuubiho, bariéra padne a démonovi nebude nič stáť v ceste.“
„Je tu ešte tretí Hokage,“ pripomenul mi a ja som sa naňho pochybovačne pozrela. „Jasné,“ prikývol so sklonenou hlavou. Nepochybovala som o sile tretieho Hokage, pochybovala som, že to bude stačiť. Minato bol naozaj úctyhodný ninja a so svojimi technikami sa mohol postaviť Kyuubimu.
„Ak taká chvíľa nastane,“ povedala som a privolala svoju kosu, „vezmeš dieťa a ostatných a odvedieš ich do bezpečia, rozumieš?“
„Ten démon ťa zabije, Llyn,“ varoval ma s prosbou v očiach, aby som neumierala.
„Je to možné, ale niekto sa mu bude musieť postaviť.“
„Dám dieťa tretiemu Hokagemu a pripojím sa k tebe. Oni sa už o seba postarajú. Kushina zomrie, to je isté,“ vyslovil to ako fakt, no aj tak som v jeho hlase cítila, že ho to bolí, „a je takisto isté, že urobí všetko preto, aby ochránila ostatných. A to isté aj Minato. Vidím im to na tvárach. Ak je potrebné, aby som to urobil aj ja, tak nech!“
„Dojímavý prejav,“ poznamenala som, no s pochopením. „Skúsme bojovať tak, aby sme nezomreli, čo povieš?“
„Súhlasím,“ prikývol a potom stuhol a vyvaľoval oči na Minata, ktorý už stál a robil rýchle pečate. Nezachytila som ich všetky, tak som nespoznala techniku, ktorú robil, no Teki áno.
„Čo sa deje? Teki, čo robí?“
„Ehm, Llyn, akú šancu prežiť má nesmrteľník, ktorý sa objaví pri démonovi viac-menej vo svojej duševnej podobe?“ spýtal sa opatrne.
„Nie práve najlepšiu,“ odpovedala som s obavami v hlase a sledovala som, ako Minato dokončil Shiki Fuujin a privolal môjho brata, ktorý sa vo svojej pravej, duševnej podstate vznášal za ním.
Bol dvakrát taký ako Minato v bielom plášti. Jeho sivá pokožka bola posiata čiernymi značkami a ruky mal vystreté akoby bol na kríži. Držal v nich korále, ktoré, aj keď som to nepočula, hrkotali v neexistujúcom vánku. Dlhým jazykom si prešiel po sinavých perách a poodhalil ostré zuby. Jeho zlaté oči s čiernym beľmom pobehovali po okolí a zisťovali, aká je situácia, v ktorej sa ocitli. Jeho inak krátke biele vlasy boli teraz dlhé a strapaté a dopadli mu na chrbát.
„Shin,“ hlesla som a pozerala som sa na brata, ktorého Minato privolal. Shin si už bral Minatovu dušu, ktorá bola cenou za to, že privolal nesmrteľníka do sveta živých, aby mu pomohol. Nestávalo sa to často, no aj tak ma vždy prekvapovalo, ako ďaleko sú smrteľníci schopní zájsť.
„Minato sa obetoval,“ povedal Teki očividnú vec.
„Áno, ale obávam sa, že viem, ktorú dušu chce, aby Shin zobral,“ povedala som a s ešte väčším napätím som sledovala, čo sa bude diať.
„Dokáže to?“
„Bude musieť.“
Shinigami, ale aj Boh smrti, ako ho nazývali, prestrčil svoju ruku cez Minatovo telo tak, že vyšla cez jeho brucho a rýchlo sa približovala ku Kyuubimu. Zachytila ho za jednu jeho labu, čo sa démonovi nepáčilo a zareval, no vďaka reťaziam, ktoré ho pútali sa nemohol ani hnúť, čo situácii Shinovi uľahčovalo. Až tu som cítila, ako Shin bojuje s jeho dušou.
Určite nebolo ľahké sa na ňu napojiť, nieto ešte vyňať taký kus chakry z tela. Shin sa zaprel a podarilo sa mu vytiahnuť Kyuubiho dušu z tela a dopraviť ju do Minata, kde bola okamžite zapečatená. V tom momente Shin odišiel, lebo jeho práca skončila. Vrátil sa do Záhrobia aj s Minatovou dušou, kde sa neskôr dostaví aj Kyuubiho časť duše, lebo v podstate „zomrie“ spolu s Minatom, no bude žiť ďalej v Záhrobí, kde ale bude zabezpečená.
Shin sa však po pár minútach v Záhrobí vrátil rovno k nám. Nás to prekvapilo, lebo sme s napätím sledovali, ako sa po tomto zákroku Kyuubi o dosť zmenšil a čakali sme na ďalší krok od Kushiny a Minata.
„Llyn,“ oslovil ma Shin trochu zadychčane, keď sme sa spamätali z jeho prítomnosti. Už bol vo svojej zvyčajnej podobe.
Bolo mi jasné, že keby ste mali na výber s kým by ste šli do Záhrobia – či so mnou, alebo ním v podobe, v akej bol pred chvíľou-, vybrali by ste si mňa. Nepokúšajte si nahovárať, že nie. Cítili by ste sa so mnou bezpečnejšie.
„Shin, si v poriadku?!“ očami som po ňom behala a potom sa k nemu rozbehla, keď sa mu podlomili kolená, a podoprela ho. Okrem únavy na ňom nebolo vidieť nič iné. Pečatenie démonskej chakry mu neublížilo.
„Budem. Čo ty? Myslel som si, že je po vás, keď som videl, že Kyuubi je na slobode.“
„Vôbec nešiel po nás,“ upokojila som ho. Nechystala som sa mu povedať, že som si chvíľu poležala pod Kyuubiho labou, to by neprospelo nikomu z nás. „Vieš, čo majú v pláne?“ spýtala som sa ho a kývla smerom ku Kushine a ku Minatovi.
„Zapečatia Kyuubiho do Naruta – to je ten chlapec. Obaja sú už prakticky mŕtvi. Už ma ľudia privolali z najrôznejších dôvodov, ale tento je...“ iba s úžasom hľadel na dvojicu pripravujúcu sa na zapečatenie a nenachádzal slov. Aj Teki a ja sme len pozerali.
Zrazu sa už zmenšený Kyuubi napriahol rukou, keďže reťaze kvôli jeho novej veľkosti boli povolené, a chcel sa zbaviť hrozby, ktorú preňho malé dieťa predstavovalo.
„NIE!“ zvreskol Teki a päsťami búšil do bariéry, aj keď veľmi dobre vedel, že nie je možné ju prelomiť.
Kyuubiho pazúr mieriaci na Naruta zastavili dvaja ľudia, ktorí sa pred neho hodili. Pazúr prebodol ich a nie ich syna, čím ho zachránili od definitívnej smrti a ja som sa pristihla ako som zatajila dych. Vypustila som ho až vtedy, keď kvapka krvi dopadla na Naruta, spolu s jednou slzou uvedomujúc si, že toto sa nemalo stať. Keby som len zabránila Obitovi, aby sa dostal do jaskyne!
„Mali sme ich ochrániť,“ dostala som cez zovreté pery a prehltla akúsi divnú guču, ktorá sa utvorila v mojom hrdle. „Mali sme tomu zabrániť. To my sme mali zachrániť to dieťa.“
„Nie, Llyn,“ nesúhlasil so mnou Shin a nespustil pohľad z tej scény, „chrániť deti je úloha rodičov.“
„A kto ochráni ich?!“
„Nikto,“ odpovedal na to jednoducho. „Nikto ich neochráni. Ani ich deti. Úlohou detí je chrániť sa navzájom, aby rodičia nemali až toľko práce.“
„Dnes zomrelo toľko ľudí a to iba preto, lebo som nebola schopná zastaviť Obita!“ potom som sa zháčila. „Moment! Teraz keď zomrú, padne bariéra!“
„Hej,“ hlesol Teki nacapený na bariére, „ale to už bude Kyuubi v Narutovi. Minato dokončuje pečať.“
Aj z toho uhlu, kde som stála som videla, ako má mokrú tvár od sĺz. Práve pozoroval, ako zomiera jeho rodina. Hinu nezachránil, s Mito sa nerozlúčil a teraz sleduje Kushinu, ako zomiera pre svojho syna.

Keď bolo po všetkom a Kyuubi bol zapečatený, tretí Hokage sa rozbehol ku malému Narutovi a kontroloval či sa naozaj nestal zázrak a tí dvaja to prežili. Nestal. My sme stáli na mieste, kde ešte pred chvíľou bola bariéra a pozerali sa na to, čo sa deje.
Teki zadržiaval plač. Potom celý stŕpol a otočil sa k nám.
„Llyn, Shin, povedzte mi, že to nemusíme urobiť,“ žiadal, no ja som netušila o čom to hovorí. Shin áno.
„Z Naruta je teraz Kyuubiho schránka,“ povedal a ja som si spomenula, že našou úlohou bolo dostať Jinchuurikiho do Záhrobia. Vtedy to síce bola Kushina, no Jashinov rozkaz sa zrejme nevzťahoval len na ňu. Shin sa nadychoval, že ešte niečo dodá, no Teki ho naštvane prerušil.
„To nemôžeme! Nie po tom, čoho sme práve boli svedkami! Veď....veď...no tak!“ zničene rozhodil rukami.
„Teki,“ oslovil ho prísne Shin. Pozrela som sa naňho a dúfala som, že Naruta naozaj nemusíme brať do Záhrobia.
Už som spomínala, že s deťmi to je najťažšie. A brať tam novorodeniatka mi trhá srdce. Vidíte, mám srdce, neužívam si zabíjanie.
„Shin,“ prosebne povedal.
„Naruto nikam nejde. Ten chlapec je nateraz nedotknuteľný. Súčasť nejakého proroctva – to mi spomenul Jashin a to isté hovoril aj Minato Kushine. Neviem o čo ide, dôležité je, že Naruto bude žiť.“
Obaja sme si počuteľne vydýchli.
Pozbierali sme duše a ja som si pri každej a jednej pomyslela, že dnes nebol dňom, kedy mali zomrieť. Vedela som, že každý robí chyby, z toho krátkeho spolunažívania so smrteľníkmi počas môjho vzťahu s Hidanom som sa to naučila. No moje chyby mali oveľa väčšie dôsledky ako tie smrteľníkov. Dnes som dostala trpkú lekciu.
Následne na to som sa vybrala po duše tých nebožtíkov z kostola (pamätáte sa, ako som vám hovorila, že v tejto práci nemáte voľno? Aj po smrteľnom zážitku musíte makať ďalej. Stále máte zálusk na nesmrteľnosť?) Shin šiel s nami, lebo sa chcel uistiť, že som naozaj v poriadku.
Potom sme opustili tú smutnú pozemskú scénu a odišli domov. Cestou som im porozprávala o mojom sne alebo čomkoľvek čím to bolo. Aby dávalo zmysel, prečo som bola v bezvedomí, musela som mu povedať, ako sa to stalo, čo Shina vôbec nenadchlo.
„Myslíš, že to bolo skutočné?“ spýtal sa Teki už dolu v tuneloch.
„Tí ľudia boli stopercentne mŕtvi a vyzeralo to úplne rovnako.“
„Zdá sa, že tvoje puto s Hidanom je hlbšie ako sme si mysleli,“ poznamenal Shin.