CSI KONOHA: Je to vražda, napísal!

Fugaku sedel v kancelárii za svojim stolom a, listujúc v spise, premýšľal nad vianočnými darčekmi pre svojich synov. Aké šťastie, že má Mikoto, ktorá nenápadne zistila všetko podstatné. Itachi, presne ako sa domnieval, veľmi chce novú monografiu o rannom Období bojujúcich klanov. So Sasukem to bolo ťažšie, pretože je vo veku, kedy sa jeho záujmy neustále menia. Každopádne má už hotový zoznam darčekov, ktorý nemôže sklamať a dnes odíde skôr z práce, aby všetko potrebné zaobstaral. Ale aj zatiaľ – práca. Prešiel ešte posledných pár strán spisu, ktorý mu doniesol Tekka.
"Áno, skutočne tu pár vecí nesedí," povedal svojmu podriadenému, ktorý čakal na odpoveď, "ale nie je ten záver, že išlo o vraždu, trocha prehnaný? Na misiách sa môže stať čokoľvek a ešte aj shinobiovia robia občas pod tlakom chyby, alebo si niečo inak zapamätajú, než to bolo v skutočnosti."
"Máte pravdu, ale kľúčové časti jednotlivých správ sú natoľko zhodné, ako by sa dohovorili, zatiaľ čo iné si protirečia, akoby niečo kryli. To je na C misii, pri ktorej príde o život jeden shinobi, podozrivé a upevňuje ma to v presvedčení, že nešlo o nehodu."
Fugaku rozhodným pohybom položil spis na stôl. "Dám ti teda ten prípad, no budeš na ňom spolupracovať s Yashirom, keďže ešte nemáš dosť skúsenosti."

"Išiel do terénu," Inabi si odfúkol spred očí prameň vlasov a lišiacky pokračoval, „či skôr odbehol. Dostal hlásenie o podozrivom bielovlasom chlapíkovi v blízkosti dámskych kúpeľov a veď vieš …"
"Viem!" pomyslel si Tekka. Yashirovým snom bol veľký prípad, ktorý skompromituje niekoho z vedenia Konohy, alebo aspoň niekoho s väzbami na vedenie. Ako najľahší cieľ sa mu zdal Jiraya, ale posledných desať rokov ukázalo, že zdanie klame. Niektorí si dokonca začali pošepkávať, že za tým strážením dámskych kúpeľov bude aj niečo iné. Teraz sa to každopádne vôbec nehodilo.

Celá spoločnosť sa v pohostinstve náramne bavila, keď prišli na pretras osobné problémy ich zosnulého parťáka. Tekka ale chcel zistiť viac o osudnej misii, nie o tom, ako trpel ten Inuzuka komplexmi menejcennosti pri svojej manželke a ako mu neustále zdôrazňovala, že je slabší ako ona, podporiac svoje tvrdenia názornými príkladmi a ukážkami.
„Prečo od nej teda neodišiel?“ hlesol namrzený Tekka, ktorý už ľutoval, že nečakal na Yashira, lebo sa mu toto vyšetrovanie začínalo vymykať z rúk. Jeho otázka mala pozoruhodný efekt – všetci zmĺkli.
„On bol do Tsume úplne zbláznený.“ prehovoril Akimichi, ktorý mal zjavne k obeti najbližší vzťah, „Vždy bol natešený, keď sa blížilo obdobie hárania, lebo vtedy bola milá a povoľná. Zo všetkého najviac na nej zbožňoval pach jej potu.“
„Tak to musel byť permanentne v extáze.“ neodpustil si podaktorý z prítomných a pobavené publikum mu dalo nahlas za pravdu.
„Ale aj v tomto smere sa všetko kazilo,“ pokračoval Akimichi akonáhle všetci stíchli, „Tsume sa mu začala posmievať, či mu nemá vypomôcť Kuromaru. A ten im raz na posteľ skutočne skočil.“
„Iste nie je príjemné deliť sa o manželku s iným,“ utrúsil Tekka, ktorého táto téma vonkoncom nezaujímala. Vypukol divoký smiech, ktorý nie a nie prestať. Teraz by už Tekka skutočne rád použil na túto bandu Sharingan, ale vedel, že je to proti predpisom a už aj tak bude mať problémy s neuposlúchnutím rozkazu.
„Čo je tu také smiešne?“ schmatol Akimichiho za golier – chcel ho chytiť pod krk, ale ten bol príliš hrubý – a začal ním šklbať.
„On bol práve na vrchu a Kuromaru je pes!“

„A viac som z nich nedostal, lebo sa začali odvolávať na policajnú brutalitu.“
„Iste,“ pomyslel si Shikaku, „celé pátranie sa vymklo Tekkovy z rúk a tak bol nútený potlačiť svoju hrdosť a radšej než priznať zlyhanie pred Fugakom, prišiel za mnou.“
Prelistoval si spis, vnímajúc pri tom treskot spôsobený energickým umývaním riadu v kuchyni. Omnoho energickejším ako zvyčajne a Shikaku si domyslel príčinu. Uchiha do domu, smola do domu – to sa už nejaký čas šepkalo v Konohe a zjavne to nenechalo chladnou ani Yoshino, ktorá ledva čakala, kedy za sebou „vzácny hosť“ zatvorí dvere.
„To bola nesporne prehnaná reakcia.“ povedal teraz už nahlas, „Podozrievate niekoho spomedzi nich?“
„Pôvodne som podozrieval, ale čím ďalej nad tým rozmýšľam, tým pravdepodobnejším sa mi javí iné vysvetlenie.“
„Výborne,“ pomyslel si Shikaku, „nakoniec tento mladík nie je úplne stratený prípad.“ „A to je?“
„Vraždu zosnoval ten pes! Kuromaru.“
Kým Tekka vysvetľoval svoje závery, Shikaku pootočil hlavu na stranu, aby nevidel, ako vyvrátil oči. Celá záležitosť sa skutočne odvíjala od onoho incidentu, ale všetko bolo podľa informácií, ktoré sú k dispozícii, úplne inak.
Vstal a vybral sa k dverám: „Poďte, navštívime pár miest a položíme pár správnych otázok. Myslím, že za niekoľko hodín bude prípad vyriešený.“
"Keď už ideš von, poprosila by som ťa o pár drobností." objavila sa pri nich nečakane Yoshino a obdarovala ich jedným z najsrdečnejších úsmevov zo svojho repertoáru. „Hlavne sa skoro vráť, lebo čo nevidno začne pršať.“ dodala, predstierajúc pred hosťom obavy, ale Shikaku dobre vedel, že išlo o nariadene. Prečo si to všetko vlastne nechá? Lebo sa teší na chvíle, kedy je prítulná, ale hlavne ... zbožňuje pach jej potu.

Ani netušil ako, a zrazu tu stojí v kancelárii Hokageho. Shikaku mu len povedal inštrukcie, čo má robiť a išiel si svojou cestou. On ich do bodky splnil a iba dúfal, že situáciu ešte viac nezhoršil, lebo Fugaku, stojaci vedľa Hokageho sa netváril veľmi prívetivo.
Hokage mu podal list, ktorý Tekka úctivo zobral a začal čítať.
„Celé to bolo iba naaranžované. Požiadal ma, aby som ho poveril nejakou dlhotrvajúcou misiou a neprezradil, že žije, lebo sa bál, že by ho inak manželka prenasledovala a dotiahla by ho domov.“ zhrnul jeho obsah Hokage. „Vyhovel som mu, no bol som skutočne v rozpakoch, či pristúpiť aj na tú časť o mlčaní. Hlavne kvôli deťom. Takže mi celé toto vyšetrovanie aj trocha príde vhod.“
„Prepáčte, ctihodný Hokage,“ ozval sa Fugaku, „ale nebolo to príliš ústretové gesto? Vaša dobrosrdečnosť sa môže stať predmetom zneužívania.“
„Vážim si Vaš názor, Fugaku, ale svoje rozhodnutia neľutujem. Zároveň by som Vás chcel požiadať, aby ste pre tentokrát odpustili Tekkovi, že počas vyšetrovania porušil Vaše nariadenia.“
„Musím protestovať! V našom zbore musí byť príkladná disciplína. Obzvlášť v našom zbore!“
„Namiesto trestu navrhujem Tekku poslať za Tsume, oznámiť jej, že jej manžel v skutočnosti žije. Myslím, že tento môj návrh by mohol byť pre Vás akceptovateľný.“
V kútikoch Fugakových úst sa objavilo nepatrné trhnutie, ale z jeho kamennej tváre nebolo možné vyčítať, či išlo o prejav hnevu, alebo pobavenia.
„V poriadku, nedbám!“

Dážď akoby Tsume prenasledoval. Komplikoval jej misiu v Zemi vody, ešte aj doma, v Konohe, ju víta drobné mrholenie so snehom. Kuromaru pravidelne zaostával, aby si mohol vytriasť vodu z kožucha. Sotva čaká, kedy dorazí domov – hlásenie o misii podá zajtra. Ako sa asi darilo deťom? Prvýkrát od JEHO smrti ostali samé doma.
Už má svoj dom na dohľad, no namiesto úľavy prichádza mrzutosť. Na dvore stojí člen konožskej vojenskej polície. No skvelé, Uchiha do domu, smola do domu. Ale všimla si aj iné. Na dvore poskakovali Hana a Kiba s tromi sivými šteňatami. S tromi? Pred odchodom darovala Hane iba jedného a vyslovene povedala chovateľovi, že ostatných dvoch nechce. Niekto dostane, len rýchlo odbaviť Uchihu.
"Mamíí, otecko žije!", začal vykrikovať Kiba, keď ju uvidel. Dôležito si utrel nos a pokračoval: "Iba pred tebou utiekol!"
Prebehli jej po chrbte zimomriavky a to bol pre ňu vskutku nezvyčajný pocit. "Ja ho zabijem!", preletelo jej hlavou a ani jej samotnej v tej chvíli nebolo jasné, či myslela na manžela, alebo na Kibu, ktorý už zjavne stihol vonku nachladnúť, lebo mu tieklo z nosa.
"Je to tak.", prisvedčil Tekka a začal rozprávať o svojom vyšetrovaní.
"Zabila by som HO, keby som mohla," rezonovalo v Tsume, "ale nie, to by som musela znova prejsť tým celým! A v skutočnosti iba potvrdil, čo som dávno hovorila – že je slabý. No jeho kumpáni ..."
Pochytilo ju nutkanie niekoho zmlátiť, ale je tu iba ten Uchiha a toho nesmie, lebo by z toho boli problémy.
Radšej odvrátila pohľad od Tekku, referujúceho o detailoch výsluchov. Zrak jej padol na Kibu, ktorý sa práve snažil načúrať na jedno zo šťeniat, no to vrtko uskočilo a obaja vbehli do domu.
"V dome nie!" zaškrípala zubami a zaťala päste, no slušnosť kázala vypočuť si policajta do konca. Rástlo v nej nutkanie niekoho zmlátiť, no poruke je iba tento Uchiha a to by nebol dobrý nápad, bez ohľadu na to, ako ju i Kuromara niečo na jeho pachu irituje.
Tekka začal citovať z JEHO listu Hokagemu. „On to snáď memoroval!“ prebehlo jej hlavou, keď tu Hana hrdo ukázala svoje načervenalé pravé rameno, na ktorom trónila kresba v podobná kvetu. Čo to je? Tetovanie?!
Zalomcovalo ňou nutkanie niekoho zmlátiť ... a už jej bolo všetko jedno.

Na oddelení už nikto nebol a Tekka bol tomu vlastne rád. Aspoň sa nikto nedíval na jeho opuchnutú tvár. Fugaku dnes skončil s prácou skôr a Inabi išiel na predvianočný deathmetálový koncert – pod zámienkou pátrania po díleroch drog. Chvíľu ešte musel pretrpieť Yashirovo hromženie na Hokageho rozhodnutie udeliť Tsume milosť za útok na verejného činiteľa. Nakoniec všetko to "Diskriminácia!", "Všetci sú proti Uchihom, lebo vedia, že sú menejcenní!" atď. prestalo, a zdvihol sa so slovami, že odhalí prehnitosť systému.
"Ako dobre, že každý má svoju záľubu." pomyslel si Tekka, keď pootočil hlavu a s podliatym okom vyzrel von oknom, kde sa k zemi pomaly spúšťali chumáče snehu. Fugaku má svoju rodinu, Inabi metál, Yashiro odpor voči vedeniu a on o pol hodinu, keď skončí služba, pôjde domov a cestou kúpi niečo chutné pre svoju mačku.