Reset 22 - Zradca...

,,Už ti je lepšie?“ stála som medzi dverami a chystala som sa odísť. Otočila som sa na Naruta, ktorý stál za mnou a pozoroval ma so záujmom v očiach. Prešla som k nemu a usmiala som sa.
,,Áno, omnoho. Ďakujem ti. Za všetko... za dnešok.“ Netušila som, že sa pri ňom môžem cítiť tak dobre, tak príjemne a že sa s ním budem zhovárať tak uvolnene. Nie o všetkom, čo ma trápilo, ale pomohlo mi to. Aspoň trošku.
,,Som rád... Hin.“ Trochu privrel oči a ústa sa mu pohli do jemného úsmevu. Natiahla som sa k nemu a pobozkala som ho na líce. Naruto ma objal a chvíľu si ma pridržal. Potom ma pustil a ja som odišla. Po celý čas, čo som kráčala domov som sa cítila úplne vyčerpaná. Celé telo ma bolelo, duša ma bolela a priala som si iba jediné a to dať si sprchu a ísť si ľahnúť. Zaspať nerušeným spánkom a zobudiť sa do nového úsvitu. Nad ničím nepremýšľať. A tak som aj urobila. Po horúcej sprche som zaspala ako dieťa.
Zatvorenými viečkami mi prešli slnečné lúče a zafarbili mi ich do červena. Vyrušilo ma to zo spánku a tak som otvorila oči. Slnko už bolo dosť vysoko a to som chápala ako čas vstávať. Pozrela som sa na hodinky, ktoré ukazovali pol deviatej ráno. Posadila som sa na posteli a pretiahla som sa. Mala som stuhnuté svaly a chrbát ma ešte trochu bolel. Vyšla som z postele a pozrela som sa na neho. Na šťastie som na ňom nemala modriny ako som si myslela. Keď som o desať minút vychádzala z kúpelne, prešla som k šatníku a obliekla som si čierno biele šaty z ľahkého materiálu pod kolená. Obula som si balerínky a vlasy som stiahla do konského chvosta. Bolo vonku tak horúco, že sa mi začínala zohrievať aj izba a vedela som, že vonku by som to nevydržala od tej horúčavy. Naraňajkovala som sa s Ai a ešte som s ňou debatovala a pozorovala ju, ako umýva linku.
,,Dnes sa naobedujem v reštaurácii Ai. Nemusíš variť.“ Upozornila som ju a oplatila som jej úsmev. Aspoň mala trochu viac času sama pre seba. Okolo jedenástej som sa vydala do Konohy. Keď som stála pred Kibovým domom, zhlboka som sa nadýchla, aby som si dodala odvahy. Rozhodla som sa, že si to nechám na dnes, lebo včera by som ďalší nápor už nezvládla. Zazvonila som a čakala. Z vnútra sa ozval štekot, ale nebol to Akamaru. Dvere otvorila jeho matka a usmiala sa na mňa.
,,Dobrý deň, je Kiba doma?“ spýtala som sa zdvorilo a nahodila som jemný úsmev.
,,Iste, je v záhrade. Kľudne bež za ním.“ A ustúpila mi z cesty, aby som sa mohla dostať do domu. Bola som tu už veľa krát a vždy sa mi to tu páčilo. Bola to taká obyčajná domácnosť, šťastná, bez zbytočných rozbrojov. Túžila som po tom, aby som aj ja mala taký domov. Plný harmónie. A jeho rodina bola vždy skvelá.
Vyšla som na záhradu a zbadala som Kibu, ako leží na tráve a hrá sa so šteniatkom a Akamaru spokojne odfukoval pri ňom s hlavou zloženou na obrovských labkách. S malou dušičkou som sa vydala jeho smerom. Akamaru zdvihol hlavu a zaskučal. Kiba sa otočil na mňa, vzdychol si a opäť si ľahol. To nie je dobré znamenie. Bude to zlé. Veľmi zlé. Prešla som k nemu a sadla som si vedľa neho. Sledovala som, ako sa hrá so šteniatkom a stále som nič nehovorila. Nevedela som ako mám začať.
,,Nemusíš nič hovoriť, Hinata.“ Ozval sa po chvíli, no nepozrel sa na mňa.
,,Viem prečo si prišla...“ dodal a pozrel sa na mňa s vážnym výrazom.
,,Dovoľ mi to vysvetliť prosím.“ Zašepkala som potichu a hlas mi preskočil.
,,Nemusíš mi nič vysvetľovať. Včera večer sa za mnou zastavil Sasuke.“ Povedal a zamračil sa. Zasekol sa mi dych. Posadil sa a šteniatko si zval do rúk ako malé dieťa.
,,Vysvetlil mi to... a viem, že... teda, Naruto ti ublížil pred tým. Teraz si urobila podobnú vec ty. Len ma zarazilo, že zrovna vtedy keď už to je tak vážne a budeš sa vydávať. A práve so Sasukem.“ Šteniatko pustil na zem a to sa rozbehlo ku mne. Pohladkala som ho.
,,No... ja som si to nevybrala. Stalo sa to... tak rýchlo. Ja som...“ nevedela som sama čo mám povedať.
,,Je mi to ľúto. Ublížila som tým viacero ľuďom. Nechcela som, aby to takto skončilo.“
,, A čo teraz?“ nadvihol obočie a pozrel sa na mňa spýtavým pohľadom.
,,Vydám sa za Naruta. Pochopila som, že to je správne. Že to čo som robila doteraz správne nebolo.“
,,Rozhodla si sa správne.“ Sklopil pohľad a pozrel sa na svoje nohy.
,,Ja... prepáč, nevedela som o tvojich citoch ku mne.“ Nevedela som, či je vhodné to vyťahovať, ale musela som si to s ním vyriešiť.
,,Na tom nezáleží. Možno keby som sa vyjadril o toľko skôr, bolo by všetko inak. Ale je teraz hlúpe polemizovať nad tým čo by bolo, keby. Hinata, ja sa cez to prenesiem. Mám ťa rád, skutočne rád. Ale nie som si istý, či to je láska. Vtedy som bol v inom rozpoložení, ale keď tak nad tým teraz premýšľam... asi nie. Nešlo by to. Si mi ako... sestra. “ Nakoniec sa zasmial a mne trochu poľavil ten ťažký kameň, ktorý som mala na srdci.
,,Lepšie je priateľstvo. Máš pravdu.“ Povedala som mu. Usmial sa na mňa a potom ma objal. Nečakala som to, ale objala som ho späť.
,,Priatelia?“ spýtal sa a pevnejšie ma stisol.
,,Určite.“ Ešte chvíľu sme zotrvali v objatí a potom sa odtiahol.
,,Narutovi to nepoviem. Nakoniec, ani Naruto ti nepovedal o Sakure.“ Žmurkol na mňa a ja som prikývla.
,,Tak.“ Splesol rukami a postavil sa. Podal mi ruku, aby mi pomohol na nohy a premeral si ma.
,,Je to také nezvyčajné vídať ťa v šatách Hinata. Som zvyknutý na nohavice a mikinu.“ Zasmial sa a ja som sa k nemu pridala.
,,Som žena a je horúco. Asi by som sa roztopila.“
,,Bol by som zvedavý, čo by si robila, keby si mala ísť v tomto počasí na misiu. Roztopila by si sa?“ podpichovačne ma šťuchol a rozosmial sa na plné kolo.
,,Vzhľadom k tomu, že sa idem vydávať, tak mám misie zakázané.“ Spražila som ho, načo sa on prestal smiať.
,,Ako by povedal Shikamaru, to je otrava.“ Uškrnul sa a obaja sme sa rozrehotali.
,,Kiba! Hinata! Obed sa podáva!“ zakričal jeho otec a ja som sa prekvapene pozrela na Kibu. Ten prevrátil očami a poťahal ma za ruku.
,,Akoby si si ešte nezvykla, že ťa vždy donútia obedovať s nami, keď prídeš. Tak šup, nech si pri stole. Aspoň nebudem počúvať priblblé reči.“ Povedal Kiba a strkal ma k ich domu. Zmohla som sa len na rozpačitý úsmev a tak som sa nechala dostrkať až k stolu.
Celý obed a aj poobedie sme presedeli pri stole a zhovárali sme sa. Kiboví súrodenci behali okolo s ich ninkenmi a jeho otec, mama a staršia sestra sedeli s nami pri stole. Po väčšine sa ma pýtali na svadbu a svadobnú cestu. Zasekla som sa, keď som si spomenula na svadobnú cestu. O tej nebola ani reč. To tiež mala na starosti teta Ami.
Keď nástenné hodiny odbili dve popoludní, s Kibom sme sa vytratili z domu a šli sme sa prejsť po Konohe. Cítila som sa s ním ako za starých čias a užívala som si ten pocit, že sme kamaráti a všetko je v poriadku.
,,Mám otázku Hin.“ Ozval sa po chvíli. Pozrela som sa na neho a rukou som ho vyzvala, nech pokračuje.
,,Prečo Sasuke?“ spýtal sa a pozorne sa na mňa zadíval. Nechcela som rozoberať Sasukeho. Nie s Kibom a ani s nikým iným. Všetko bolo ešte príliš čerstvé.
,,Neviem.“ Asi vycítil, že sa o tom nechcem baviť a tak sa zahľadel pred seba.
,,Aj tak je to divné. Vzhľadom k tomu, že on sa tu o žiadnu nezaujímal a zrazu si prišla ty. Ale včera keď prišiel, vyzeral, že mu naozaj záleží na tom, aby sa to vyjasnilo. Mrzelo ho to veľmi za Naruta. Nikdy som sa ním nerozprával tak ako včera. Bolo to zvláštne, ale v pohode.“ Stisla som pery a mlčala som. Nechcela som na neho myslieť.
Po ceste sme stretli Saia a Ino. Boli do seba zavesený a usmievali sa. Prekvapene som sa na ňu pozrela.
,,Ahoojte!“ kričala Ino už z dialky a ťahala za sebou Saia.
,,Ahojte.“ Povedali sme obaja dosť prekvapene.
,,Ako sa máte? Hin, všetko je už zariadené. Tak strašne sa teším na zajtra. Aj na Sobotu!“ zatlieskala rukami a opäť chytila Saia za ruku.
,,Vy ste spolu?“ ozval sa Kiba skôr ako som stihla zareagovať. Ino sa začervenala a Sai sa snažil usmiať.
,,Keď sa dvaja držia za ruky znamená to, že spolu chodia, nie?“ spýtal sa Sai a zamyslel sa nad tým. Kiba pokrútil hlavou nad jeho otázkou a zasmial sa.
,,Tak to vám... wow, páni. Prajem vám to.“ Povedala som úplne prekvapená a nevedela som, ako mám vyjadriť nadšenie nad tým, že Ino našla tú svoju lásku.
,,Ďakujeme.“ Očervenela ešte viac, ale bolo na nej vidieť, že je šťastná.
,,Hin, zajtra sa vidíme o ôsmej večer v reštaurácii Asaiake nezabudnite. Povieš to aj Narutovi?“
,,Dobre. Vlastne som za ním chcela ísť. No takže, ja sa ospravedlňujem, ale pôjdem. Takže sa majte.“ Rozlúčila som sa s nimi a kráčala som k budove Hokage. Práve som bola pred dverami, keď som počula ako sa Naruto rozčuľuje a tak som zastala a rozhodla som sa, že počkám. Stála som na chodbe a pozerala von z okna, keď som počula, že Naruto zvýšil hlas.
,,To nemyslíš vážne Sasuke!" ozval sa krik z miestnosti. Naruto doslova penil a ja som skoro vypadla z okna a srdce mi vyskočilo až niekam nad hlavu. On mu to povedal! Ten... zradca! Obliala ma horúčava a roztriasla som sa od strachu.