Reset 18 - Nerob niečo, čo nechceš aby ti robili.

Keď ma zbadal ako stojím v izbe len v osuške, na tvári sa mu zjavil úsmev. Panebože, ja som v izbe polonahá a Sasuke je pod mojou posteľou. Čo mám spraviť? Mrkla som na hodiny, ktoré som mala na stene. Bolo jedenásť preč.
Čo spravím, čo spravím? Dlane sa mi potili a naprázdno som prehltla. Bola som v rozpakoch.
,,Vidím, že si ma čakala.“ Ozvalo sa z Naruta a jeho úsmev sa ešte viac prehĺbil keď som očervenela. Ale nebolo to preto čo povedal. Skôr z toho dôvodu, že som si uvedomila, že ma vidí Naruto a predtým aj Sasuke v osuške. Kým som takto premýšľala Naruto ma objal a pritisol k sebe. Jemne som sa odtisla a usmiala som sa na neho.
,,Daj mi sekundu.“ Špitla som potichu, schytila som nočný úbor z postele a vydala som sa do kúpeľne. Privrela som dvere – chcela som ho mať predsa len nejako na očiach, aby som sa uistila, že nejakou zhodou náhody nenakukne pod posteľ. Strhla som ju zo seba a rýchlo som sa súkala do pyžama.
,,Č-čo tu vlastne robíš?“ zvolala som na neho, pretože to ticho mi bolo nepríjemné. Počula som ako si sadol na moju posteľ.
,,Vravel som ti, že prídem.“ Povedal trochu prekvapene. Strhla som sa. Kedy to vravel?
,,Naozaj? Asi s-som to prepočula.“ Začala som si zúrivo umývať ruky mydlom, len nech sa mi nepotia. Schytila som púder a vysypala som si ho na ruky, no čo čert nechcel, otvoril sa a na ruke som mala tonu toho bieleho prášku. Potichu som zakliala a vrátila som ho naspäť. Pustila som vodný kohútik, aby som to mohla zmyť.
,,Možno som to zabudol spomenúť.“ Vedela som, že Naruto pokrčil plecami a to som sa na neho ani nemusela pozrieť.
Pretrela som si ruky a vybrala som sa za ním, vlastne za nimi do izby s tlčúcim srdcom niekde až v krku a malou dušičkou. Zhasla som v kúpeľni a ocitli sme sa v tme. Nič som nevidela. Skôr ako som stihla spraviť čo i len jeden krok k vypínaču, ktosi ma schytil okolo pása a pritisol ma k sebe.
,,Sa-“ zasekla som sa, keď som si uvedomila, že idem povedať jeho meno v domnení, že to je on. Samozrejme, že by to nespravil – nie je hlúpy - a ani ten stisk nebol jeho. V tomto sa obaja príliš líšili. Naruto so mnou zachádzal ako s porcelánovou bábikou. Občas som z neho mala pocit, že sa ma bojí aj dotknúť, pretože sa mu rozbijem v rukách. Uznávam, niekedy ma silnejšie pobozká, ale oproti Sasukemu to je len jemný dotyk pier. Sasuke naopak nemal problém drtiť ma v objatí a mne to ku podivu nevadilo. Bol po väčšine nenásytný a dravý, ale vedel byť nežný. Nepoznala som ešte všetky jeho stránky – a to ma lákalo. Vedel byť veľmi nežný a zároveň vášnivý, zatiaľ čo Naduto, ach, jeho romantická povaha. Očividne som zmenila vkus nielen na chalanov, ale aj na zaobchádzanie.
,,Sakra.“ rýchlo som dokončila, aby si nič nevšimol, takže to znelo akoby som sa od prekvapenia zakoktala.
,,Vidím, že si zmenila slovník.“ Zasmial sa Naruto a pobozkal ma do vlasov. Nevedela som, čo mám urobiť a tak som sa zasmiala aj ja. Natiahla som sa po vypínač a zapla som svetlo.
,,Ehm... musím si prečesať vlasy.“ Veľmi dobre som si uvedomovala, že Sasuke má na nás spod postele vynikajúci výhľad. A nebolo mi príjemné, že nás vidí o nič viac ako to bolo určite príjemné nemu. Našťastie ma Naruto pustil a ja som sa ako o život rozbehla ku kefe, ktorú som mala položenú pred veľkým zrkadlom a začala som si rozčesávať dlhé, teraz už polosuché vlasy.
Naruto ma mlčky sledoval ako si kefou prechádzam po vlasoch až príliš sústredene.
,,Mal si veľa práce? T-teda chc-cem povedať, že či sa deje niečo nové.“ Potlačila som v sebe nahnevaný vzdych, ktorý mal patriť mne samej za moju koktavosť. Prezradím sa. A prezradím aj Sasukeho. Čo bude ak náhodou Naruto nájde Sasukeho pod mojou posteľou? Pobijú sa? To by dopadlo katastrofálne. Zničím ich priateľstvo? Už teraz ho ničím. A čo Hanabi? Naruto si ma už nebude chcieť vziať, a Hanabi sa bude musieť zosobášiť s niekým slizkým a nechutným. Musím ju pred tým ochrániť. Kým som takto premýšľala, Naruto mi referoval tú chvíľu, ktorú trávil v kancelárii a ja som ho vôbec nepočúvala.
,,... takže v podstate nič nové, zajtra budem musieť celý deň tráviť v kancelárii, po tom čo som bol mimo sa mi na stole nakopilo snáď päť ďalších veží papierov.“ Povzdychol si unavene a pretrel si oči. Odložila som kefu a ruku som natiahla k nemu. V očakávaní sa na mňa zahľadel, a ja som mu rukou zašla do vlasov a postrapatila som mu ich. Videla som v jeho očiach sklamanie, ale ja som si ho nevšímala. Aj keď mi to bolo ľúto. Len som ho chcela nejako utešiť. Potom som prešla popri ňom k posteli, zapla lampičku a zhasla veľké svetlo. Sadla som si na posteľ, posunula sa úplne dozadu a oprela som sa o stenu. Naruto sa postavil a šiel k mojej posteli, no namiesto toho, aby vyliezol na ňu, šiel si sadnúť na zem. Rovno oproti mne a Sasukemu. Mala som strach, že ho zbadá.
,,Čo to robíš?!“ vyštekla som prudšie ako som mala v pláne a Naruto zastal uprostred pohybu s nohami pokrčenými a pozrel sa na mňa.
,,Prečo nejdeš ku mne?“ položila som ruku vedľa seba na miesto kam si mal ľahnúť. Naruto sa vyrovnal a v očiach sa mu zaiskrilo.
,,Smiem?“ spýtal sa. Nikdy pred tým sa ma na to nepýtal, čo to má znamenať?
,,Iste, veď si môj s-snúbenec.“ Zajachtala som, pretože som nebola zvyknutá na toto slovo. Naruto si skopol topánky a sadol si vedľa mňa, pri tom sa oprel o stenu ako ja. Ale zvesil hlavu a zatváril sa smutno.
,,Deje sa niečo?“ spýtala som ho s obavami, že na mňa vybalí, že vie o Sasukem aj keď ma vôbec ani nenapadalo odkiaľ by to mohol vedieť.
,,Nie nič... ja len...“ povzdychol si a pozrel sa na stenu oproti nám, ,,mám pocit, že nie si rada, že tu som.“ dokončil šeptom pomaly obrátil svoj pohľad na mňa.
,,Nie, som naozaj rada, že si tu. Ja len som veľmi unavená a chystala som sa spať.“ Zaklamala som a pri tom som sa nenávidela. Stále iba klamem, kedy to konečne prestane? Vlastne nikdy, budem klamať až do konca života. Všetkým naokolo, ako sa túžim vydať za Naruta, našim deťom, že sme mali ten najrozprávkovejší vzťah a takto som mohla v mysli pokračovať donekonečna. Na tvári sa mu opäť rozlial spokojný úsmev a pritiahol si ma k sebe.
,,Som naozaj rád. Prepáč, už sa ti sem nebudem len tak vkrádať takto neskoro večer.“ Zašepkal mi do ucha a ovinul okolo mňa svoje ruky. Zahľadela som sa na naše ruky, ktoré boli vedľa seba. Na moju snehobielu pokožku vedľa tej jeho tmavej a uvedomila som si, že Sasuke je rovnako bledý ako ja. Preboha, čo to robím?! Veď ja ich porovnávam!
,,inak, neodpovedala si mi na to o čom sme sa bavili pred domom.“ Uvedomila som si, že Naruto na mňa hovorí a tak som sa sústredila na význam tých slov, no v hlave mi stále prebiehali tie rozdiele medzi nimi.
,,Akú? Pripomenieš mi to?“ zažiadala som a dúfala, že to nebolo nič dôležité. V tejto chvíli som si vôbec nevedela vybaviť o čom sme sa bavili.
,,Pýtal som sa, či je príliš skoro hovoriť o odpustení.“ A sakra! Zamrzla som, a cítila som ako aj on stuhol. Čakal to najhoršie.
,,Nie, máš odpustené. Každý raz pochybí. Nie si jediný človek na svete, čo spravil niečo čo nemal.“ Ako veľmi dobre som si uvedomovala, že tu hovorím nielen o ňom ale aj o mne a o Sasukem! Podvádzame Naruta. Ja, jeho snúbenica a on, jeho najlepší priateľ. Toto by od nás v živote neočakával, nikdy by ho ani v tých najhorších snoch nenapadlo, že by sme mu to urobili. Toto si nezaslúži aj keď spravil, čo urobil. Keby to vedel, neodpustil by mi. Ako sa na neho môžem vôbec pozrieť a rozprávať sa s ním?! Urobili sme to isté, a ešte horšie.
Naruto sa uvoľnil a napravil si ma v náručí tak, aby mohol chytiť oboma rukami moju tvár do dlaní. Zrazu som hľadela do jeho očí. Modrých očí farby oceánu.
,,Ľúbim ťa.“ Hovoril naliehavo a dlho mi hľadel do očí. Vedela som čo ide spraviť, a nemohla som tomu zabrániť. Jeho pery sa prisali na tie moje. Po celý čas čo ma bozkával som mala otvorené oči a z kútika mi vytiekla slza. Sasuke je pod nami, Sasuke to počuje. Musia to byť pre neho muky. Až teraz som si uvedomila ako Naruto nahlas cmuká. Liezlo mi to na nervy. Sasukeho pery presne zapadali do mojich ako skladačky. Zato Narutove mi prišli príliš veľké. Odtiahla som sa a než stihol otvoriť oči zotrela som si slzu, ktorá mi vyšla. Natiahla som sa ponad neho a zhasla som lampičku.
,,Krásnu noc ti prajem, Hin.“ Zašepkal Naruto keď si ľahol. Otočila som sa mu chrbtom a prisunula som sa čo najviac ku kraju. Cítila som ako si ma Naruto pritisol k sebe a objal ma okolo pása.
,,Dobrú noc.“ Povedala som a potláčala som vzlyky. Slzy sa mi hrnuli z očí a nie a nie zastaviť ich. Nechala som im teda voľný priebeh. Vždy som plakávala potichu. Naučila som sa to pri otcovi. Ruku som prevesila cez okraj postele. Ucítila som jemný dotyk. Zrazu mi ju Sasuke chytil. Ďalší potok slanej vody mi vystrekol z očí a vsiakol sa do vankúša pod mojou hlavou. Ruka sa mi klepala a Sasuke ma hladil jedným prstom. Snažil sa ma ukľudniť.
Vedela som, že to čo sa stalo nepovažuje za nič hrozné a rátal s tým, ale ja som nechcela aby to videl tak ako som nechcela, aby sa Naruto dozvedel o nás dvoch. Bola som v tom až po uši. Sasuke, Naruto, otec, Hanabi... čo mám robiť?

,,Prepáč...“ počula som ako Naruto po chvíli zašepkal. Ďalej som sa tvárila, že spím. Nevedela som za čo sa mi ospravedlňuje a ani ma to v tej chvíli netrápilo. Skôr ma trápil fakt, že som tá najhoršia a najväčšia mrcha na svete. Ničím priateľstvo dvoch najlepších kamarátov a ohrozujem Hanabin budúci život. Kým som sa v hlave mučila myšlienkami a pri tom myslela na to, na čo asi tak myslí Sasuke, podarilo sa mi zaspať. Sasukeho ruka mi bola ako pomocné koleso, a tak som mala pocit, že sa až tak netopím, hoci ma dobiehalo niečo horšie. Žralok.