Reset 16 - Smoking ala problém?

,,Tak, a je to." povedala mi teta. Konečne som si mohla dať šaty dolu. Mierne som si vydýchla, že už môžem odísť, pretože som mala pocit, že mi odumierajú nohy ako som nehybne musela stáť. Obliekla som sa a vyšla som na chodbu. Tam som rovno narazila na Naruta a Sasukeho. Obaja mali na sebe smokingy. Naruto sa v jednom kuse ošíval.
,,Škrtí ma to na krku. Nemôžem ísť bez kravaty, alebo motýlika?" sťažoval sa a uvolňoval si to. Potlačila som smiech. Naruto zdvihol ruky.
,,Tu mi to je úzke." hundral si pre seba a návrhárka okolo neho behala ako splašená.
,,Hokage-sama, nevyhovuje vám?" spýtala sa ustarane. Naruto zdvihol ruku a poškriabal sa na hlave. Usmial sa a snažil sa byť zdvorilý.
,,No, keby ste to spravili o jedno číslo väčšie." uškrnul sa, načo návhrárka prikývla.
,,Iste, Hokage-sama, ako si prajete."
Zrazu sa ozvalo hlasné Kchhhhhhh! Všetci sme sa pozreli na Naruta, ktorý rýchlo zložil ruku.
,,Č-čo to?" zhíkol a pozrel sa na svoj smoking. Na boku mal veľkú dieru. Roztrhol ho. Zakryla som si ústa rukou, aby nebolo vidieť že sa smejem. Ani jeden z nich si ma nevšimol, pretože som celý čas stála za nimi.
,,Jejky." zamrmlal Naruto.
,,Slečna Hinata, už máte po skúške šiat?" ozvala sa zrazu návrhárka, keď si ma všimla. Naruto jej odkryl výhľad na mňa. Otočil sa mojím smerom a trochu očervenel. Sasuke, ktorý po celý čas stál opretý o skrinku sa zvrtol ku mne a zahľadel sa na mňa. Zložila som si ruku z úst a snažila som sa prehovoriť vážnym hlasom, ale nešlo to a kútiky mi cukali od smiechu a tak som sa zmohla iba na prikývnutie.
,,Výborne. Ehm, Hokage-sama, poďte so mnou prosím." otvorila dvere, načo sa na mňa Naruto usmial a vošiel do nich. Dvere sa zatvorili a ja som zostala sama so Sasukem. Skvelé, fakt na výbornú! V duchu som nadávala. Nevedela som kam mám pozerať a tak som sa zahľadela na jeho odev. Skúmavo som si ho prezerala. Mal na sebe čierny elegantný smoking a pod ním červenú košeľu. Cítila som ako ma prepaľuje tmavými očami a tak som sa do nich pozrela. Nevedela som v nich vyčítať žiadnu emóciu. Boli prázdne.
,,Hmm, vyzeráš dobre." povedala som a rukou som sa oprela o skrinku vedľa seba, bála som sa, že spadnem. Sasuke ďalej mlčal.
,,Sakure sa určite budeš páčiť." musel počul ten sarkazmus v mojom hlase. Hoci som sa ho snažila zakryť, nevyšlo to. Sasuke nadvihol jedno obočie. Zatvorila som oči a nadýchla som sa. Nevedela som čo mám urobiť. Mala by som odísť, ujsť preč. Skôr ako poviem ďalšiu blbosť. Usmiala som sa a znovu som otvorila oči.
,,Maj sa, Sasuke-kun." povedala som čo najnormálnejším hlasom a vydala som sa ku dverám. Po ceste som sa nechtiac obtrela o Sasukeho plece. Mala som pocit, akoby ma zasiahol elektrický výboj a zatriasol mnou. Prešiel celým telom až do končekov prstov na nohách. Zastala som a otočila som hlavu jeho smerom. On sa tiež na mňa díval. V tom sa otvorili dvere a vyšiel Naruto.
,,Sasuke, máš ísť dnu." Sasuke sa otočil jeho smerom a vydal sa do dverí.
,,Hinata, ešte si tu? Super." usmial sa a prešiel ku mne. Chytil ma za ruku a pobozkal ma do vlasov. Pomaly som sa s ním vydala do Konohy.
,,No ako sa ti pozdávajú šaty?" spýtal sa ma s úsmevom a stisol mi ruku. Opätovala som mu úsmev.
,,Sú krásne. A čo ty a tvoje tuxedo?" zasmiala som sa nahlas, načo sa on trochu začervenal.
,,Už je to vybavené. Ale štve ma, že musím mať tú vec okolo krku. Hneď po obrade si ju dám dolu." zamračil sa načo som sa opäť zachichotala. Prechádzali sme sa po Konohe, až sme narazili na Ino so Sakurou.
,,Idete zo skúšky? No ako?" vyzvedala nedočkavo Ino. Vyhýbala som sa pohľadu na Sakuru a hľadela som iba na Ino.
,,Všetko v poriadku." povedali sme naraz s Narutom načo sme sa opäť začali smiať.
,,Super. Práve sme so Sakurou vymýšľali rozlúčku so slobodou." nadhodila a vyhodila rukami do vzduchu v úplnom nadšení.
,,Aha... a?" spýtal sa Naruto. Ja som nebola schopná nič povedať. Také niečo ma vôbec ani nenapadlo.
,,No, a tak sme sa rozhodli, že v Piatok bude jedna rozlúčka so slobodou, kde budeme všetci, a v Sobotu bude chalanská a babská rozlúčka so slobodou." spľasla rukami a nedočkavo na nás hľadela.
,,Nie je to prehnané?" spýtala som sa s menším prekvapením.
,,Nie, veď ste to vy dvaja, je to geniálne, o všetko sa postaráme aj s ostatnými. Spoločná rozlúčka sa bude konať v reštaurácii, ktorú sme už rezervovali na Piatok a v Sobotu máme pre teba Hinata prekvapenie. Naruto, teba majú na starosti chalani, takže si ani nechcem predstaviť kam pôjdete." prevrátila očami a znovu sa usmiala. Sakura po celý čas mlčky stála pri nej a na tvári jej pohrával jemný úsmev. Aj tak som mala pocit, akoby bol nútený. Vytesnala som to z hlavy. Kto vie či sa už stihla nasťahovať Sasukemu do domu - napadlo ma.
,,To je úžasný nápad!" zvolal nadšene Naruto a ponaťahoval sa.
,,Vy sa o nič nestarajte. Teda, vlastne starajte sa len o seba. V Piatok o siedmej večer pred reštauráciu Asaiake. Dohodnuté?" Ino sa pozrela na Naruta, ktorý s nadšením prikyvoval a potom sa pozrela na mňa. Iba som sa pousmiala, čo u mňa znamenalo prikývnutie a Ino sa na nás vrhla, aby nás objala.
,,Ok, tak sa vidíme. Pripravte sa! Bude to divoká jazda!" zvýskla a už aj ťahala Sakuru po ulici.
,,Musíme toho ešte toľko vybaviť!" hovorila jej horúčkovito a viedla ju po ulici. Za rohom nám zmizli z dohľadu.
,,Hinata, bude to super. Viem, že nie si na takéto niečo zvyknutá, ale užijeme si to, uvidíš." povedal Naruto a vyhodil si ma do náručia, kde ma zatočil. Neubránila som sa menšiemu zakričaniu. Keď ma zložil na zem, trochu sa mi krútila hlava.
,,Hin, ideme sa ešte prejsť?" znelo to ako otázka, ale skôr to bol rozkaz a už ma ťahal k najbližšiemu jazeru. Tam si ma zvalil do lona a tak som sa o neho oprela.
,,Cítim sa tak spokojne." zašepkal mi do ucha a silnejšie ma objal.
,,Aj ja." a naozaj. Cítila som sa skvelo. V tomto momente. Okolo nás behali deti a hrali sa, rodičia ich naháňali, alebo sa v skupinkách rozprávali. Všetci nás zdravili a usmievali sa. Pohodlne som si oprela hlavu o Narutovu hruď a spolu sme hľadeli na jazero.